Maďarská legislatíva decimuje vzdelávanie menšín


turul štvorecO slovenskom školstve v Maďarsku už pomaly možno hovoriť len ako o takzvanom

Imrich FUHL – Ilustračné foto: autor

Maďarský štát, najmä kompetentné Ministerstvo ľudských zdrojov, by sa mal zaviazať, že bude eliminovať všetky negatívne vplyvy podľa nás dostatočne nepremyslenej a unáhlenej reformy maďarského verejného školstva so silnými centralizačnými prvkami na tzv. slovenské školstvo v Maďarsku. Minimálnym cieľom pritom má byť zachovanie status quo; ak už o rozvoji reálne ani hovoriť nemôžeme, treba aspoň udržať dosiahnutú úroveň a zabrániť ďalšiemu kvantitatívnemu a kvalitatívnemu úpadku.

 Žiaľ, skutočnosť, že už nebudú existovať osobitné normatívne podpory pre národnostné školy, môže viesť až k likvidácii národnostného školstva. Podľa donedávna platnej legislatívy národnostné samosprávy mali možnosť právom veta zabrániť zrušeniu národnostnej školy, čím sa im ich darilo udržať. Otázne je, ako sa im bude dariť chrániť záujmy svojej komunity po nepriaznivých zmenách spomínaných zákonov. Výsledkom novej maďarskej legislatívy na mnohých miestach je rušenie výučby v jazykoch národností, čím školy šetria peniaze. V praxi kladú pred rodičov výber, či sa ich deti budú učiť anglický jazyk alebo jazyk národnosti.

BEZ SLOVÁKOV

slovenské školstvo v MRPrvého januára 2013 začalo svoju celoštátnu činnosť nové Stredisko K. Klebelsberga pre prevádzkovanie inštitúcií. Má 150 tisíc zamestnancov a jeho hlavnou úlohou bude riadenie škôl (samozrejme aj národnostných), ktoré štát preberá od miestnych samospráv. Žiadame, aby toto stredisko tak na celoštátnej, ako aj na regionálnej úrovni zamestnávalo slovenských referentov. Ich výber by sa mal uskutočniť v tesnej spolupráci so zainteresovanými, vrátane Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Slovenskí školskí experti ako riadni zamestnanci Strediska K. Klebelsberga sú potrební aspoň v Békešskej, Peštianskej, Komáromsko-Ostrihomskej, Novohradskej a Boršodskej župe.

Ostro odmietame všetky snahy smerujúce k zrušeniu jednoty našich školských inštitúcií odňatím ich organickej súčasti – vlastnej materskej školy. Národnostné školy podľa nás v žiadnom prípade nemôžu byť „rozobrané“, t. j. materské školy sa nijako nemôžu oddeliť od základných škôl. Rozhodne žiadame zachovať osvedčený model, nemeniť štruktúru našich kľúčových školských inštitúcií takýmto drastickým zásahom, ktorý môže mať ľahko predvídateľné, veľmi negatívne následky.

Očakávame, aby vedenie Ministerstva ľudských zdrojov sledovalo so zvýšeným záujmom aktuálne úlohy súvisiace s prevzatím zvyšných dvojjazyčných škôl Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku a aby v maximálne možnej miere napomáhalo úspešné zavŕšenie tohto procesu. Nedostatok z každého hľadiska vyhovujúcich, kvalitných učebníc v našich školách navrhujeme prechodne riešiť povolením a zabezpečením vhodných pomocných učebníc zo Slovenska, pri výbere ktorých majú mať rozhodujúce slovo naši učitelia slovenčiny.

V prípade slovenských národnostných poslucháčov už vo fáze prijímacích skúšok treba uplatniť princíp tzv. pozitívnej diskriminácie, o. i. poskytnutím osobitných kvót a určením reálnych hraníc pre získanie potrebného počtu bodov. Miesta vyhradené najmä pre budúcich slovenských pedagógov, ale aj iných, pre národnosť potrebných odborníkov záväzne, garantovane musia byť štátom platené.

LEN HODINA DENNE

Ako výrazne znepokojujúcu vnímame výučbu slovenčiny detí v predškolskom veku. Dieťa v tzv. národnostnej materskej škole sa učí hodinu denne po slovensky a zvyšok dňa sa s ním tá istá vychovávateľka rozpráva len po maďarsky. V desiatkach tradične Slovákmi obývaných malých obcí sa výučbe slovenčiny nikto nevenuje. Základné školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet (prevažne je to iba štyri hodiny týždenne), sú finančne podvyživené a metodika vyučovania slovenského jazyka je napriek obetavosti slovenských pedagógov nevyhovujúca. Navyše populácia pedagógov starne a v najbližšom období značná časť učiteľov slovenského jazyka odíde do dôchodku. Následne hrozí, že vyučovanie slovenčiny v týchto školách zanikne.

Od nepriaznivej situácie v základných školách sa odvíja aj situácia na gymnáziách v Békešskej Čabe a Budapešti a na jestvujúcich katedrách slovenčiny na vysokých školách. Už je faktom zarážajúca skutočnosť, že v prvom ročníku na vysokoškolskej katedre slovenčiny v Maďarsku nie je ani jeden študent.

Autor je vedúci Klubu poslancov Spolu, člen VZ Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Článok vznikol z poverenia účastníkov konferencie Zväzu Slovákov v Maďarsku Ako ďalej, Slováci, v Maďarsku?

 

 



Pridaj komentár