Licencie namiesto platenia daní a odvodov – slovenská pravica ponúka ďalšiu chiméru
Mäkká deka na tvrdú živnostnícku pričňu?
Ivan Brožík – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Platenie daní nevonia asi každému, nielen živnostníkom. Ich neplatenie sa napríklad v USA považuje za druhý najťažší zločin hneď po vražde. Z daní by nám mal štát zabezpečiť služby. Ako o ne prísť a platiť si vzdelanie či služby zdravotníctva v plnej výške zo svojho nám teraz ukazuje SDKÚ. Znie to pekne. V prípade schválenia návrhu poslanca Ivana Štefanca nebudem musieť ako živnostník mesačne myslieť na platenie povinných odvodov, v marci pokojne môžem zabudnúť na daňový úrad; mäkká deka na tvrdej živnostníckej prični?
Podľa viacerých zdrojov možno usudzovať, že priemerný mesačný príjem na živnosť, ktorá nepodlieha povinnosti platiť DPH, sa pohybuje okolo 400 eur. Je to iba príjem, nie je to zisk po odrátaní nákladov. Povinné odvody v ich najnižšej úrovni sú zaokrúhlene vo výške 182 eur mesačne. Priemerný živnostník na Slovensku teda odvedie „štátu“ (sociálnej a zdravotnej poisťovni) ročne takmer 2 200 eur. V daňovom priznaní, ktoré podáva nasledujúci rok, obvykle „optimalizuje“ na nulu. Je to logické, lebo na živobytie mu mesačne zostáva 218 eur. Tie predstavujú nielen náklady na bývanie a stravu, ale aj na chod živnosti. Ak by chcel licenciu namiesto povinností mesačne platiť odvody a napokon sa trápiť aj s daňovým priznaním, stálo by ho to podľa Štefancovho návrhu 2 700 eur, teda sumu odvodov plus paušálny poplatok 500 eur. Nuž a potom by mu na mesačnú réžiu ostalo iba 177 eur.
■ QUI BONO
To je právnický termín a znamená– na prospech koho? Po predchádzajúcej matematickej ukážke je odpoveď zrejmá. Návrh, ktorý opätovne do Národnej rady Slovenskej republiky predkladá SDKÚ, v podstate smeruje k tomu, aby dobre zarábajúce podnikateľské subjekty neplatili dane štátu. Nanajvýš ak v podobe akéhosi „štátneho kolku“ v sume 500 eur. Skúsme si predstaviť živnostníka, ktorého mesačný príjem je 1 500 až 2 000 eur. Teda už tu vzniká nespochybniteľný predpoklad daňovej povinnosti. A v nie malej sume. Možno v takej, ktorá niekoľkonásobne presiahne súčet minimálnych odvodov plus 500 euro. Zakúpením licencie obíde nielen povinnosť zaplatiť daň štátu, ale je veľký predpoklad, že sa tak vyhne aj prípadnej daňovej kontrole. Veď čo by už kontrolovala, ak živnostník nemá daňovú povinnosť?
Ide teda o návrh už v klasickom ponímaní hesla bohatým dávať a chudobným brať. Poslanci SDKÚ-DS však tvrdia, že podľa ich analýz vychádza zaplatená daň živnostníka do obratu, pri ktorom vzniká povinnosť registrácie na DPH v priemere 503 eur a rozdiely vo výške dane nie sú nijako výrazné v celej šírke tohto pásma. Podľa nového zákona o živnostenských licenciách by daňovníci, ktorí zaplatili živnostenskú licenciu, už neboli povinní podávať daňové priznanie.
„Je to dobrý návrh nielen pre živnostníkov, ale aj pre štát. V konečnom dôsledku aj štát si zníži nepriame náklady a príde si minimálne na rovnaké daňové príjmy,“ uviedol k návrhu I. Štefanec.
■ NEPOUČENÝ EXPERIMENTMI
V decembri roku 2012 sa ten istý Štefanec v televíznej diskusii obrátil na ministra financií Petra Kažimíra s konštatovaním, že – parafrázované – štát je preto na tom tak finančne zle, lebo nedokáže urobiť poriadok vo výbere daní. Trpko úsmevné na tom je, že práve „vďaka“ Štefancovmu straníckemu kolegovi Ivanovi Miklošovi a jeho experimentom na daňových úradoch bol výber daní na začiatku roka 2013 úplne paralyzovaný. Minister financií Kažimír na túto politickú invektívu odpovedal: „Je to o horšom výbere dane z pridanej hodnoty, je to o schladzovaní ekonomiky a bohužiaľ je to aj o daňových únikoch.“ Ani nie o rok neskôr prichádza parlamentná opozičná SDKÚ s návrhom, ktorý na prvý pohľad vyzerá lákavo. Netreba viesť účtovníctvo, netreba mesačne odvádzať povinné odvody, netreba podávať daňové priznanie, stačí si priplatiť. Nuž, odhliadnuc od toho, že na to mnohí živnostníci mať nebudú, odhliadnuc od toho, že práve preto by sme tu zas mohli mať rovných a rovnejších v povinnostiach, je to návrh, ktorý pripraví štát o nemalú sumu na vyzbieraných daniach zo živností.
Predstaviteľ Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik k tejto téme pre rozhlasovú stanicu Rádio Slovensko povedal: „Sú to nejaké pohostinské zariadenia a podobne, no takí živnostníci, ktorí žijú z remeselnej činnosti, a tí, ktorí sú na pokraji ekonomickej účinnosti nájsť si peniaze dopredu na vyplatenie všetkého za celý rok a potom mať pokoj, to by pre nich asi nebolo zaujímavé.“ V stručnosti teda to, čo je uvedené v riadkoch vyššie.