Matica slovenská má a môže byť oporou národného pohybu a bytia


Matica slovenská rokovanie štvorecMatica slovenská má a môže byť oporou národného pohybu a bytia

Ľahostajnosť je pôda pre akúkoľvek totalitu

Eva ZELENAYOVÁ - Foto: SNN

Kto pozeral vo štvrtok 17. októbra vo verejnoprávnej televízii reláciu Pod lampou a mal aké-také IQ, musel byť zaskočený. Ohromený z toho, aká vyprázdnená generácia mladých ľudí vstupuje do života. Pritom si pripomíname 1 150. výročie cyrilo-metodského jubilea i 150. výročie založenia Matice slovenskej, výsostne kultúrneho a hodnotovo orientovaného odkazu našich predkov. Isteže tento stav spoločnosti má svoju genézu a dokonca je aj ľahko pochopiteľný.

Na druhej strane si musíme klásť otázku, čo robíme pre to, aby sme dokázali zachovať vlastnú identitu, štandardy morálky, ktoré sa formovali tisícky rokov. Ak mladý človek povie, že pre neho Slovensko nejestvuje, štát, národ sú pre neho prázdne pojmy, ak na otázku, keď znie hymna, čo to s ním urobí, odpovie – absolútne nič, tak vidíme pred sebou najpripravenejšiu generáciu na ovládnutie akoukoľvek totalitou.

VZDÁVAME SA IDENTITY

Jestvujú aj iné indície naznačujúce, že náš národ stráca svoju identitu. Ako jasne to povedal pre náš týždenník vedec Peter Jančura: „Súčasťou identity každého človeka je jeho domov... zem pod nohami... ak toto niekto nepociťuje, nie je to neexistenciou krajiny, ale nevšímavosťou. V živote sme chudobnejší o všetko, čo prehliadame.“ Ukazuje sa, že súčasné generácie sú nesmierne chudobné a ešte sa tým aj chvália.

Matica slovenská pred 150 rokmi vznikla nie ako odraz chudoby ducha slovenského človeka, ale práve naopak. Generácie vzdelancov v polovici 19. storočia jasne rozpoznali ohrozenie ďalšej existencie národa a jeho duchovného dedičstva a dokonca so zbraňou sa postavili na odpor. V čase najväčšieho národného útlaku sa spojili konfesijne rozdelené spoločenstvá a založili Maticu slovenskú. Pochopili, že bez vlastného štátu či inštitúcie národ nemá šancu prežiť.

Devín 2012 10Noam Chomský, americký mysliteľ, profesor jazykovedy a filozofie, sa venuje aktuálnym otázkam spoločnosti. Vyšlo mu mnoho kníh, v ktorých sa usiluje podeliť o svoje poznatky. Hoci Chomský žije geograficky vo vzdialenom svete, postupujúca globalizácia sveta nás veľmi zbližuje. Problémy, ktorými sa zaoberá, týkajú sa aj nás. Podobne ako v USA aj na Slovensku pozorujeme „hašterenie sa politických strán, ktoré nič nerobia pre ľudí“, a stále viac si uvedomujeme „dezilúziu z politického systému“. Chomský prichádza k záveru, že v súčasnosti po prvý raz v histórii človeka čelíme reálnej deštrukcii ľudského rodu. Vyzýva na zachovanie kontinuity, lebo to konzervatívne nie je anachronizmus. Ale tradičné hodnoty prekračujúce morálne horizonty storočí, ktoré, ako tvrdí, dnes vyhadzujeme von oknom. Nielen bývalý režim, ale oveľa sofistikovanejšie propagandistické metódy dneška ohrozujú už nielen existenciu národov, ale i ľudského rodu. Diskusia Pod lampou iba ukázala, aký rýchly a účinný je dosah tejto zákulisnej propagandy na dnešnú generáciu mladých ľudí. Tým skôr, že mnohí vyrástli v prostredí poznačenom komunistickou internacionálnou a bezbožnou ideológiou.

INFIKOVANÁ MATICA

Pred Maticou slovenskou stoja i dnes úlohy na sebazáchovu národa a jeho kultúry. Všade okolo seba pozorujeme, ako sa ľudia hryzú o dobre platené miesta. Sú schopní ísť bezohľadne za kariérou, asistovať pri nemorálnostiach, ísť proti podstate života, len aby si udržali náklonnosť svojich chlebodarcov. Ani Matica sa nevyhla indoktrinácii týmito ľuďmi a nebude ľahké vzdorovať im. Sloboda po roku 1989 nepriniesla len úľavu spod jednej totality. Už od vzniku štátu sme konfrontovaní s cudzími záujmami, spôsobujúcimi deštrukciu v súdržnosti národa a v tlaku na jeho mentalitu.

Chomský si veľmi dobre uvedomuje metódu mentálneho zotročovania ľudí a varuje. „Keď si ľudia želajú viac slobody, nemali by sa dať zotročovať, utláčať, zabíjať, lenže v tom prípade sa dostávajú akosi prirodzene k slovu nové spôsoby kontroly, ktoré sa usilujú vniesť do života rozličné formy mentálneho otroctva, smerujúce k akceptácii rámca indoktrinácie a rezignácie na akékoľvek otázky.“ A akoby sledoval slovenské verejnoprávne médiá, tvrdí: „Televízia tlačí do hláv spleť myšlienok, ktoré nepochybne kalia myseľ. Doktríny sa formálne nevyhlasujú. ... V indoktrinácii ide o predpoklad. Predpokladáte určitý rámec a ľuďom prichodí iba ho akceptovať. ... Slušný propagandistický systém predsa neprezrádza svoje princípy a zámery. ... Je ťažšie odpútať sa od systému nevyslovených predpokladov ako od explicitne vyslovených doktrín. Práve týmto spôsobom funguje dobrý propagandistický systém.“Devín 2013 D7

VPLYV MÉDIÍ

V Amerike vznikol film aj príslovie: Pozri, kto to hovorí. Iste nie náhodou v krajine neobmedzených možností. Vo všetkom, aj v manipuláciách s ľuďmi. Mediálny trh na Slovensku sa vyprofiloval do tej miery, že počúvať názory občanov na akýkoľvek problém je ako čítať komentáre mainstreamových médií. Nijaká diverzita nehrozí. Zostádoveli sme. Spohodlneli. Kým minulý režim násilím chcel zo spoločnosti vyhnať Boha, v demokracii to ide ľahšie. Nič sa nemusí, ani žiť cnostne.

Matica slovenská je už niekoľko rokov vystavená silnému mediálnemu tlaku. Je zobrazovaná ako anachronická inštitúcia požierajúca verejné zdroje, pestujúca ľudáctvo, klérofašizmus, ba dokonca aj komunizmus. Je známy zverský titul z Pravdy Zverozvestcovia z Matice. Lenže to poukazuje na fakt, ako štát rezignoval na svoju úlohu – morálny, intelektuálny a fyzický rozvoj človeka. Nie je možný bez sebaúcty, bez lásky k vlasti. Dosiaľ nie sme schopní prijať svoje dejiny celistvo. Rozdeľujú spoločnosť, hoci by nás mali inšpirovať k prijatiu najlepšieho riešenia do budúcnosti. Matica potrebuje kritiku, nie však nepriateľský postoj. Ak sa nespreneverí odkazu jej zakladateľov, môže byť i naďalej oporou národného bytia.



Pridaj komentár