Matica uprostred národa


KOMENTÁR

Matica uprostred národa

Pavol PARENIČKA

Politika je dosť neférová a nie vždy celkom čestná záležitosť. Medzi ľudom sa hovorieva, že politika ako diablov vynález nepozná brata, medziľudské vzťahy a ani česť, nehovoriac o morálke. Ak „vojny sú pokračovaním politiky inými prostriedkami“, ako to bohorovne tvrdil pruský generál Carl von Clausewitz, tak tu sa naozaj končia všetky žarty. Sila a moc politiky zapríčinila od samotných prvopočiatkov ľudských dejín nemálo utrpenia a nejedného človeka z nej bolí hlava, srdce aj duša. Ale politika a politikum sa, žiaľ, nachádza všade – v súkromnom i vo verejnom živote – od rodín, parlamentov, cez vlády, až po putiky štvrtej cenovej skupiny, kde sú tisíce profesionálnych a milióny amatérskych politikov, politológov a iných čudákov s ešte zvláštnejšími názormi, nápadmi, náhľadmi a so zaručenými zákulisnými informáciami a poznatkami.

Kultúra naproti tomu predstavuje istý protipól – záležitosť ušľachtilú, dobrú a estetizujúcu; krásno povznášajúce samo osebe. Kultúra obsahuje akoby niečo až nadzemské. Navyše, permanentne zabezpečuje – aj keď v protirečivosti a ustavičnom hľadaní – aj istý spoločenský progres správnym smerom. Za kultúrnu pospolitosť by sme asi všetci súhlasili s Františkom Hrušovským, ktorý v jeho slávnej snemovej reči z roku 1940 Slovenská národná kultúra usiloval sa vysvetliť pojem kultúra, a tým tiež, čo je politická kultúra svojim politickým kolegom, poslancom Slovenského snemu. Úplne márne...

Kultúra, kultivovanosť a kultúrnosť na rozdiel od politiky totiž chronicky absentuje v dejoch minulých a, samozrejme, i prítomných, od zákonodarných, cez výkonné orgány, až po tie pohostinstvá, kde býva pomaly raritou stretnúť kultúrneho a kultivovaného človeka, o to menej kvalifikovaného kulturológa. V minulých dňoch dokonca vlna hrubej nekultúrnosti neobišla ani našu národnú radu, kde to skutočne vyzeralo ako v hostinci.

Analogicky v našej aj takto prezentovanej prítomnosti existujú tiež politické a kultúrne inštitúcie. Tie prvé prostý ľud neraz právom označuje ako čertove spolky, kde sa dejú či odohrávajú panské huncútstva. Tie druhé – aspoň v dramatickom dejinnom a dojemnom slovenskom príbehu – si vydobyli čestný názov jednoty milovníkov nášho národa a života. S takýmto bohumilým, vysoko humánnym, filantropickým a altruistickým poslaním a ambíciami naši múdri predkovia iniciovali vznik Slovenského učeného tovarišstva, Tatrína i  Matice slovenskej od Moysesových až po spomínané Hronského a Hrušovského časy. Také sa zo všetkých síl, nadväzujúc na dejinný odkaz, snaží byť i súčasné matičné hnutie a jeho vedenie, teda robiť poctivú kultúrnu prácu adresovanú čo najširšiemu okruhu nášho členstva aj spoločenstva. Opiera ju o tradičné národné a kresťanské princípy (veľkým udalostiam a osobnostiam venované výstavy, knihy, konferencie, semináre, kolokviá a prednášky, akadémie, spomienkové podujatia, laudáciá, odhaľovanie pomníkov, pamätných tabúľ, sôch, búst... vo všetkých regiónoch Slovenska). Nie akási úzka elita a elitárstvo, partie vyvolených – to už tu bolo, ale bohaté kultúrne tradície, najmä tá cyrilo-metodská a k nej pevne primknutá, nevyčerpateľná pokladnica ľudovosti – to plným priehrštím ponúka dnešná „Matica uprostred národa“. Súčasní čestní a poctiví matičiari naozaj úprimne túžia etablovať Maticu v národe, národ sa zasa vidí v Matici. Ľudovosť mali na zreteli aj bernolákovci, najmä však štúrovci, po nich hlinkovci a rázusovci. Nič nové pod slnkom, a predsa inovované v matičnom habite na dnešok i zajtrajšok.

Tieto dve diametrálne odlišné koncepcie, teda kultúrna, a tá, čo sa prediera politizovaním, sa možno stretnú aj na blížiacom sa valnom zhromaždení. V tomto súperení by čestní matičiari nemali zabúdať na vekmi overenú skutočnosť, že politika, politikárčenie a politizovanie má síce moc, ale iba zákulisnú, premenlivú a prchavú, no kultúra utvára ducha aj trvalé hodnoty. V týchto intenciách Matica i jej členstvo nemôžu a nesmú preferovať politický a politologický rozmer zopár vyvolených elitárov, ale jedine striktne kultúrny a kulturologický aspekt. Ten prvý by ju s najväčšou pravdepodobnosťou v súčasnej aj tak hospodársky a morálne ťažkej dobe pochoval na večné časy, ten druhý sa ukazuje ako jej jediná alternatíva pre ďalšie svetlé perspektívy Matice.    



Pridaj komentár