Majiteľ súkromného média je aj jeho pán. Môže si nakupovať bez verejného obstarávania, ak sa mu zachce, môže firmu zásobiť nepotrebnými zariadeniami - aj satelitom na obežnej dráhe - svoje peniaze si môže doslova páliť vo vlastnom priamom prenose. Správca verejnoprávneho média je v inej pozícii.
Už to, že je jeho menovaný správca, naznačuje, že má médium spravovať na spokojnosť občanov, z daní, z ktorých je médium, ale aj on sám platený. Médium má ponúkať dobrý a vyvážený program a správca zas poctivo spravovať verejné prostriedky. Na to, aby to tak aj v praxi bolo, sme vždy mali rozhlasové a televízne rady, teraz Radu RTVS. Lenže to, čo sa deje v súkromných médiách, sa ako nákaza prenieslo aj do verejnoprávnych. Pani Zemková si z členov bývalej i súčasnej rady najskôr spravila šašov na pobavenie a z divákov a poslucháčov – platcov výpalného. Občas na „radných“ nakričala, inokedy pred nimi treskla dvermi. Riaditeľka Zemková najnovšie prešla na vyšší „level“. Dnes na Radu RTVS i na to, čím ju jej členovia zaviažu, jednoducho kašle. Inak povedané, hľadí zvysoka na nás všetkých.
V čom je problém? RTVS si nakúpila dátové služby, za ktoré časom môže zaplatiť až takmer šesť miliónov eur. Fakt, že to urobila bez zákonom stanoveného výberu, je „iba“ obrázok toho, ako pani riaditeľka ignoruje v podstate nielen subordináciu, ale aj zákon. Neobstojí, že v čase podpisu zmluvy bola náhodou na dovolenke. Pobaví, že informácie o kšefte nemá riaditeľ sekcie ekonomiky RTVS. Keďže pani Zemková považuje obchod za kóšer a s Radou sa tak nemá vzhľadom na doteraz úspešnú prax jej ignorancie o čom baviť, predsedovi Rady RTVS nezostáva nič iné, iba mobilizovať Úrad pre verejné obstarávanie. Len v tomto jednom prípade môže ísť až o štyri možné porušenia zákona. A to na kontrolný úrad smerujú ďalšie dva kšeftíky pani Zemkovej, ktoré podpísala na Silvestra, v posledný deň svojho panovania v bývalom Slovenskom rozhlase.
Ján ČERNÝ