ČITATEĽSKÉ FÓRUM, SNN 47

 

Vážená redakcia, milí a vzácni priatelia, súčasná slovenská politika je „poriadne huncútstvo“! V týchto dňoch bolo prezentované, že bývalý podpredseda Matice slovenskej a dnešný primátor mesta Martin, pán Andrej Hrnčiar bude v predčasných voľbách kandidovať za politickú stranu Most-Híd... Táto informácia ma okamžite zdvihla zo stoličky. Predsa od nepamäti je mesto Martin hlavným mestom Matice slovenskej! Ako je teda možné, že pán primátor mesta sa znížil k tomu, aby kandidoval za politickú stranu, ktorá nemá priazeň desať, možno stoviek tisíc občanov nášho krásneho štátu? Ak pán primátor chcel sa stať zástupcom občanov Martina, a nie len jeho, ako poslanec slovenského parlamentu, nie je v Slovenskej republike iná a vhodnejšia politická strana na jeho osobné ciele? V septembri tohto roku sa konal celoslovenský snem Matice slovenskej. Prítomným zástupcom miestnych odborov Matice slovenskej bol predložený plán aktivít na budúci rok – mimochodom veľmi významných výročí a na ktorých sa malo podieľať aj čestné predsedníctvo. Medzi nimi som našiel osobu podpredsedu (chvála Bohu, že dočasnej vlády) vlády pána Chmela. Okamžite som listom protestoval voči jeho účasti. Považoval som to za urážku slovenského národa, za hrubé poníženie všetkých predstaviteľov Matice slovenskej od jej vzniku. Dnes už tieto okolnosti vnímam iným pohľadom, keďže pán Chmel je podpredsedom politickej strany Most – Híd. Vrátim sa však k osobe pána primátora mesta Martin Andreja Hrnčiara. Ako podpredseda a veľký priaznivec Matice slovenskej a tým aj celého slovenského národa, aktívne sa zapájal do práce ako matičiar, aj ako rodu- verný Slovák. Dnes, to slovo – rodu verný Slovák na základe informácií vypúšťam. Hmotné či materiálne výhody? Nechcem špekulovať, no svojím nerozumný postojom ublížil občanom mesta Martin, Turčianskej záhradke i občanom Slovenska.                                     Marián Burík


   Vážená redakcia,

Som rada, že náplň redakčného tímu v SNN je na lepšej národnej úrovni. Mrzelo ma, keď časopis Plus jeden v roku 2005 na podnet majiteľa bratislavského antikvariátu veľmi krutým spôsobom opísal čiastočné skutočnosti, ale i nie celkom overené údaje o živote Ľuda Ondrejova z čias jeho života a opísal ho iba ako človeka, ktorý zničil židovskú rodinu a zobral jej majetok. Pritom bolo známe, že Ondrejov nezanechaj po sebe žiaden majetok a majetok po židovskej rodine prešiel do rúk štátu.
Preto ma potešil i keď iba krátky článok, ako spomienka na jeho dielo k 110. výročiu jeho narodenia. Myslím, že i to málo poukazuje na relatívnu zmenu v trende písania SNN. Dnes sa na slovenské osobnosti zabúda. Zdieľam tento názor ako dlhoročná učiteľka, ktorá učila o roduvernom Slovákovi, ktorý pracoval päť rokov v Matici slovenskej v Martine, ďalšie roky bol správcom Domu spisovateľov v Budmericiach, významným reprezentantom prózy naturizmu na Slovensku, redaktorom a spisovateľom.
Kveta Slyšková, Bratislava

Dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojil k tým čitateľom SNN, ktorí vás priateľsky pozdravujú, blahoželajú k úspechu a z úprimného srdca privolávajú: vydržte, a podľa možnosti zlepšite úroveň našich SNN. Lebo latku zlepšenej kvality ste síce preskočili, ale či vydržíte a neklesnete opäť pod ňu, to je otázka. Daj Boh, aby ste nielen vydržali s dychom, ale boli ešte lepší. Ja patrím k tej staršej generácii čitateľov SNN (som ročník 1916!), ale ešte mi to „trochu“ myslí. Po prvých mesiacoch problematického zlepšenia na pôde MS i jej tlačového orgánu mám aj ja ten dojem, že tú hľadanú cestu zodpovední pracovníci MS i SNN predsa našli.
Napriek zlepšenej kvalite obsahu mne osobne v súčasných SNN chýba krížovka s tajničkou kultúrno-národnej alebo literárnej náplne. Nedalo by sa s tým niečo robiť?
Rudolf Ďuriš, Nitra

Otvorený list Historickému ústavu Matice slovenskej
Vážení, som presvedčený, že súhlasíte s tým, že jednou z príčin slabého národného povedomia príslušníkov nášho národa je v nemalej miere aj nedostatočné poznanie vlastných dejín, poprípade rozháraný výklad toho mála z našich dejín, čo nám bolo dovolené poznať.Odborníci, i laici sú si vedomí toho, že v monarchii nám dejiny písali Maďari a v spoločnej republike Česi, obaja tak, aby si čo najviac z našich dejín prisvojili. Žiaľ, toto úsilie oboch našich susedov neporušene pokračuje aj po našom osamostatnení a renomovaní historici našich oficiálnych historických ústavov (SAV, Matice a ÚPN) zatiaľ neboli schopní tento vývoj (proces) zastaviť. Aj keď počas Československa sa snahe Maďarov prisvojiť si celé dejiny Uhorska publikovaním pro-maďarsky upravenej histórie nevenovala žiadna pozornosť, je načase, aby sa svet o Slovenskom Uhorsku - zeme Slovenov, našich predkov - dozvedel skutočnú nefalšovanú históriu.Žiaľ, ani za takmer devätnásť rokov samostatnosti sa v našich historických ústavoch platených z daní občanov nenašiel historik, ktorý by svetu vysvetlil, že v západnom svete zaužívaný názov „Hungaria“ aj pre nezmaďarizované časti slovenského Uhorska v monarchii sa nemá stotožňovať s terajšou „Hungariou“ a že Maďarsko, ktoré vzniklo po rozpade monarchie nie je nástupníckym štátom Uhorska a preto nemá právo si prisvojovať históriu, ani územie bývalej uhorskej časti rakúsko-uhorskej monarchie.Tým by sa aspoň čiastočne otupilo ostrie a odhalila pravá tvár stále silnejúcich maďarských revanšistických volaní po revidencii hraníc so susednými štátmi.Naopak, devätnásť historikov Historického ústavu SAV sa k tejto nutnosti postavilo chrbtom a participovalo na vydaní najnovšej anglickej knihy „Slovakia in History“, z ktorej si zahraničný čitateľ neznalý histórie a pomerov v historickom Uhorsku vytvorí dojem, že Slováci sa začali formovať len v rokoch meruôsmych v Hungarii maďarského ponímania a teda že prakticky môžeme vďačiť Maďarom, že ako osobitný národ existujeme.Pravda, ani naši susedia na západe sa nezachovali k nám spravodlivejšie. Od vzniku českej historiografie bolo ich snahou prisvojiť si ríšu Slovenov, predkov Slovákov, účelovým prekladom originálneho mena ríše Slovenov Megále Marabia na „Veľkú Moravu“, a malým mäkčeňom na „e“ zmeniť meno jej obyvateľov Slovenov na „Slověnov“ a neskorším novotvarom na „Slovanov“, teda na neexistujúci a v origináloch nikde nezaznamenaný kmeňový útvar, z ktorého sa vraj jednotlivé slovanské národy začali formovať až niekedy v čase rozpadu tzv. „Veľkej Moravy“. Česi zamietajú, že pôvodní obyvatelia dnešnej Moravy boli Sloveni, ktorých časom počeštili a kedže Morava novoveku je súčasťou českých zemí, názov „Veľká Morava“ má dopredu naznačovať, že jej obyvateľmi boli predkovia Čechov.
Slovenskí historici, odchovanci nemecko-českej historickej školy, ktorá trvá na už spochybnenej a výskumom nikdy nepodloženej teórii sťahovania národov, žiaľ napomáhajú pochybnostiam o dlhovekosti Slovenov/Slovákov v strednej Európe. Pôvodných Slovenov, Čechmi premenovaných na „Slověnov“ ochotne poslovenčili na „Slovienov“ a ich reč, slovenčinu na „slovienčinu“, ktorá údajne nemá s dnešnou slovenčinou nič spoločného a ktorá, samozrejme, nikdy ani neexistovala. Slovenskí historici sa nachádzajú v bludisku nepotvrdenej teórie sťahovania národov, poblúdení a dezorientovaní účelovým českým dejepisectvom a maďarským revizionizmom. Niet naozaj historika, ktorý by slovenskú históriu z toho bludiska vyviedol?
Milan Sabol, Kapské Mesto, Južná Afrika

Dobrý deň, matičiari!
Konečne poriadne noviny a preto vydržať, vydržať a zvyšovať náklad. Výborný obsah, dobrý rozmer strán a vynikajúci
dizajn. Ešte do posledného júnového čísla bola lepšia kvalita papiera. Papier snehobiely a pevnejšia štruktúra. Mohli by ste sa vrátiť k tejto kvalite. To nemalo chybu, a tým boli jedinečné. Ešte občas sa vyskytujú preklepy (dúfam, že nie úmyselne). Ako zvýšiť náklad? Osloviť štátne inštitúcie, mestské úrady, VÚC po celom Slovensku a tam kde sú spriaznené duše, dohodnúť predplatné. Zároveň nech zrušia predplatné na také plátky, ktoré doteraz odoberali. U nás po prečítaní SNN idú ešte susedovcom v bytovom dome a potom do miestneho holičstva, kde sa premelie slušný počet ľudí.
Jaroslav Vozár

Vážení redaktori SNN,
Vďaka Vám za Vašu úprimnú snahu dať nám slovenským čitateľom pravdivý obraz o tom, čo sa dnes na Slovensku deje. Nedávno v správach sme videli, ako naše kultúrne dedičstvo pre nedostatok finančných prostriedkov chátra, konkrétne to bol rodný dom slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy. Prosím, vyhláste verejnú zbierku, buďte iniciátormi. Oznámte číslo účtu, tak ako to urobil Literárny (dvoj)týždenník na sochu kráľa Svätopluka. Vďačne prispejem. Želám veľa čitateľov a prispievateľov!
Zdenka Hromádková

Dňa 5. 11. 2011, aj prostredníctvom našich Slovenských národných novín, predseda MS Marián Tkáč zvolal do Bratislavy matičiarov z celého Slovenska a všetkých ľudí, ktorým nie je ľahostajné odstránenie súsošia štúrovcov. Kde ste boli vy, pán minister kultúry, historici, umelci? Vám je to jedno? Na-opak, Veľmi ma potešila účasť pána Húsku, neúnavnej pani Kristínovej, ktorá nám spríjemnila popoludnie básňami. Ako vždy nechýbali páni Čič, Machala, Šimonovič,Rafaj, Ondruš a župani samosprávnych krajov Trnavy, Nitry, riaditeľky DMS z Dunajskej Stredy, Nitry, Levíc. Svojím hlasom nás rozospieval operný spevák Ivan Ožvát. Našu účasť zorganizovala riaditeľka DMS z Dubnice nad Váhom Janka Valigurčinová a členovia MO MS z Dubnice, Ilavy a Trenčianského kraja. Veľkou ozdobou boli mladí matičiari z východu, ktorí ani sekundu nezaváhali o svojej účasti. Ďakujem všetkým účastníkom a hlavne dôchodcom ktorým nie je ľahostajné vyčínanie, „Okrášľovacieho“ spolku z Bratislavy.
Ľudmila Pavlíková členka KR MS Trenčianskeho kraja



Pridaj komentár