Porušovanie zákonov na juhu Slovenska je nebezpečnou hrou oživovateľov minulosti
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
V našom periodiku sme na sklonku minulého roka zverejnili sériu článkov o činnosti rôznych takzvaných aktivistov maďarskej národnosti, ktorým sa zdá, že na Slovensku má práve jedna jediná menšina malé práva. Je zvláštne, že takzvaní aktivisti hovoria o svojich občianskych právach, ale myslia tým výsostne práva svojej národnostnej menšiny. Keď hovoria o právach, myslia tým nadpráva. No a už vôbec nehovoria o svojich občianskych povinnostiach, medzi ktoré patrí dodržiavanie platných zákonov.
Ako zlý sen môže pripadať Slovákom nielen na juhu našej republiky správa, ktorú 17. januára zverejnili viaceré televízne stanice na Slovensku v hlavnom spravodajstve.
■ NOVÁ EURÓPA
Podľa akéhosi ruského ústavu pre spoločenské vedy, ktorý sa zaoberá prognózami vývoja Európy v budúcich desaťročiach, Slovenská republika by približne do roku 2030 mohla prísť o časť svojho územia. Znázornené to bolo aj graficky na mape, ktorá sa objavila na obrazovkách. Hádajte, o ktorú časť svojho územia by podľa ruských prognostikov mohlo Slovensko prísť? Iste, mohli by sme to považovať za mediálnu kačicu alebo za pohrávanie sa s konšpiračnými hlúposťami, to by však každodenný život nesmel prinášať tvrdé ukážky toho, o čo sa tu niektorí ľudia skryto aj otvorene snažia pod zámienkou ochrany či presadzovania ľudských práv. Kauzy, o ktorých sme našich čitateľov už informovali, majú svoju minulosť, ale aj prítomnosť. Čo sa vlastne na viacerých miestach slovenského juhu deje a kam to smeruje? Maďarskí občianski aktivisti v polovici októbra umiestnili slovensko-maďarskú informačnú tabuľu pri štátnej ceste prvej triedy č. 63, neďaleko nadjazdu pred Mliečanmi.
„Dvojjazyčná tabuľa bola postavená vďaka mnohým dobrovoľníkom. Je hanbou Slovenska, že je iba prvou dvojjazyčnou informačnou dopravnou tabuľou,“ povedal aktivista z hnutia Dvojjazyčné južné Slovensko. Pod slovenskými názvami miest Bratislava, Dunajská Streda a Gabčíkovo figurovali maďarské názvy Pozsony, Dunaszerdahely a Bős. Tabuľu však museli odstrániť, keďže jazykový zákon neumožňuje dvojjazyčnosť dopravných tabúľ.
Náznak zmeny sa ukázal v súvislosti s dvojjazyčnými tabuľami na železničných staniciach. Ako povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa, pracovná skupina hľadá spôsob možnej aplikácie zákona o jazykoch národnostných menšín pri označovaní železničných staníc bez toho, aby bol porušený zákon o dráhach. Ministerstvo to chce podľa splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny L. Nagya vyriešiť právnou subnormou. Samostatne stojace značenia by vraj mohli byť poskladané z tabule s označením obce, v ktorej sa stanica nachádza, v štátnom jazyku a z tabule umiestnenej pod ňou s označením obce v jazyku menšiny rovnakým alebo menším typom písma. Náklady na zriadenie a umiestnenie tabúľ majú znášať obce.
■ DVOJJAZYČNÉ PROVOKÁCIE
V novembri 2012 hnutie Za dvojjazyčné južné Slovensko na autobusovej stanici v Galante svojvoľne umiestnilo dvojjazyčnú informačnú tabuľu. Pani Zlatica Lehotská z Domu Matice slovenskej v Galante nám vtedy povedala: „Volala som kompetentnému pracovníkovi Slovenskej autobusovej dopravy Dunajská Streda ohľadom novej informačnej tabule, ktorú združenie Za dvojjazyčné južné Slovensko prelepilo v Galante na autobusovej stanici na vlastné náklady. Zistila som, že ani SAD Dunajská Streda, ani mesto Galanta neboli informované a tým pádom nesúhlasili s prelepením údajov. Pracovník SAD sa vyjadril, že do konca minulého roka plánovali danú tabuľu prelepiť a pridať tam informáciu aj v angličtine a nemčine.“ Lenže to sa nestalo. Pracovník SAD povedal v polovici januára, že sa to zatiaľ nedalo urobiť vraj pre zlé poveternostné podmienky...
V meste Rimavská Sobota stále prebieha petícia, v ktorej niektorí občania žiadajú samosprávu, aby bolo dodržiavané VZN 51/2000 o používaní jazyka maďarskej (prečo práve a iba tejto?) menšiny a tiež Zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín. Ide o to, aby sa označenie mestského úradu, príspevkových a rozpočtových organizácií mesta i mestských zariadení uvádzalo aj v jazyku národnostnej menšiny v identickej veľkosti, vo farebnom vyhotovení a rovnakým typom a veľkosťou písma ako označenia v štátnom jazyku. Podľa našich zistení však v meste a jeho priľahlom katastrálnom území zákony upravujúce vzťah štátu k menšinám porušované nie sú.
Nuž, nie je toho málo, čo by si zasluhovalo už aj zvýšenú pozornosť zodpovedných štátnych orgánov. Tie však možno ešte pokojne spia zimným spánkom...