Národný a kresťanský pilier stratil zástavníka


slovenská vlajkaPermanentný konflikt politických zoskupení sa na čas stíšil, ale vojna o moc sa nekončí

Eva ZELENAYOVÁ 

Existencia štandardných politických strán v parlamente ešte nezaručuje, že sa budú správať v súlade so svojou ideologickou podstatou. Neraz v minulosti to dokázali. Trebárs kresťanskí demokrati od vzniku svojho hnutia vyjadrujú nezmieriteľnosť s komunistickou ideológiou, ale už v roku 1994 sa spojili so SDĽ, teda s následníckym subjektom po komunistickej strane. Obidvom to vynieslo vládne pozície a azda aj súkromný profit. Jeden z  ministrov za SDĽ nadobudnutý majetok vysvetľoval výhrou v lotérii...

V roku 1998 vytvorilo Kresťanskodemokratické hnutie dokonca koaličnú stranu (SDK) s liberálmi a so socialistami, opäť s rozdielnymi postojmi k základným hodnotovým otázkam. A opäť len pre dosiahnutie moci a vidinu zmocniť sa majetku štátu.

Ani neskôr sa strany s konzervatívnym ukotvením nesprávali ideologicky. V roku 2002 sa spojili do vládnej koalície s liberálnou ANO a v roku 2010 s liberálnou SaS. Do tohto celku zapadli aj strany na etnickom princípe, či už SMK alebo Most – Híd. Čo teda spájalo zoskupenie tzv. pravicových strán? Ideológia to nebola, ani naliehavá potreba slúžiť občanom, ale celkom evidentne moc. Veď Gorila prehovorila jasnou rečou. Stranám, čo sa takto grupujú s vidinou osobného či skupinového prospechu, by skôr než pravica prislúchal názov Záujmová politická koalícia (ZPK). A čo hodnoty? Majú ešte v súčasnosti nejaký význam alebo sa jedinou hodnotou stali peniaze, ako to predvídal finančník Soros?

■ KTO PO HZDS A SNS?

Do roku 2002 bolo dominantnou stranou na Slovensku stredopravé HZDS. Svoj program zakladalo na troch pilieroch – národnom, sociálnom a kresťanskom. Nezodpovednou politikou však prišlo o svojich voličov a v súčasnosti sa z rozhodujúceho politického subjektu stala mimoparlamentná strana. Rovnako dopadla aj SNS s výrazným akcentom na národný a kresťanský pilier. Smer sčasti absorboval voličov HZDS, stal sa rozhodujúcou politickou silou, ale ideologicky nemôže suplovať HZDS a SNS. KDH a SDKÚ podľa názvu patria medzi hodnotové strany, ale podľa výkonu reálnej politiky len k záujmovým stranám. Po HZDS a SNS zostalo v parlamente prázdno, čo zrejme zaregistroval poslanec Pavol Frešo (SDKÚ), lebo sa  ponáhľal vyjadriť názor, že SDKÚ chce byť stranou kresťanskou, ľudovou, národnou i občianskou...

MATOVIČOVO LAVÍROVANIE

Bez akéhokoľvek ideologického a programového ukotvenia je v súčasnosti Matovičova strana. Vyhranila sa ako strana protestu, čo nemusí mať dlhú životnosť. Že dokáže zaujať voličov, presvedčila vo voľbách. Matovič je dobrý manažérsky produkt s invenciou vzbudzovať pozornosť. Pri takej ponuke, aká sa objavila v tohtoročných predčasných voľbách, Matovič mal šancu. Jeho strana sa stala nádejou pre sklamaných voličov najmä po tom, keď z kandidátky odišli staré známe tváre odídencov z KDH. Na prežitie to však strane nebude stačiť. Je však momentálne jediným reálnym subjektom, ktorý by mohol prevziať národnú a kresťanskú agendu po stranách HZDS a SNS. To by však Matovič musel konsolidovať stranu, vzdať sa lavírovania, čo sa stalo jeho hlavnou politickou metódou (na lavírovanie stroskotala SDĽ). No a samozrejme zmeniť správanie sa a slovník. Či je Matovič schopný vyplniť medzeru po HZDS a SNS, je skôr otázka pre jasnovidcov. Ale ak to neurobí on, určite sa o to niekto pokúsi.

■ POSTOJ SMERU

Smer netvoria ľudia s národnou a kresťanskou orientáciou, a preto dosť ťažko môže vyplniť medzeru po HZDS a SNS. Pritom ide o agendu blízku väčšine obyvateľov Slovenska.   Čo sa teda v ostatných voľbách na Slovensku prihodilo, že vôľu väčšinového obyvateľstva nemá kto v parlamente zastupovať? Peter Pogády pred dvoma rokmi v súvislosti s voľbami napísal (Literárny dvojtýždenník) prorockú myšlienku: „Ako však budú (voľby) vyzerať, keď v procese emancipácie občana bude nastolená otázka: občan alebo moc kapitálu?“ A ďalšiu: „Aký význam má cesta, ktorá nevedie k chrámu?“ Pogády odpovedal: „Od toho potom bude závisieť, či sa z nás znova stane ‚kanonenfuter‘ na základe tradície: kto zorganizuje malý konflikt, zarobí malé peniaze, kto zosnuje konflikt gigantický, získa peniaze gigantické... a ich prostredníctvom ovládne svet...“

Nepripomínali voľby 2012 skôr konflikt než predvolebnú kampaň? Záujmová koalícia prehrala. Smer naznačenými ústupkami na posilnenie nestraníckosti vlády môže síce získať trochu drahocenného času, ale vojna o moc sa nekončí. A Smeru nepomôžu ani mimovládny sektor, ani médiá ovládané mocným kapitálom, nie záujmami štátotvorného národa. Prehrou kapitálu nie je výhra ľavice. Výhrou kapitálu je prehra kresťansko-národných síl.



Pridaj komentár