Naša Darinka je slovenský poklad, SNN 50

Pri počúvaní nádherných slovenských ľudových piesní, ktoré zaznievajú z vĺn Slovenského rozhlasu, v ktorom strávila dlhých 33 rokov ako redaktorka Redakcie ľudovej hudby, sa nejednému z nás zarosia oči. A veruže si mnohí aj v duchu povedia: Ďakujeme Ti, Bože, že ju máme.

 

Už ako študentka gymnázia v rodnej Trstenej na Orave vystupovala na rôznych podujatiach a keď prišla do Bratislavy na vysokú školu, spievala v Lúčnici. Popri štúdiu Hudobných vied a národopisu na FFUK navštevovala prostých ľudí na kopaniciach a odľahlých kútoch Slovenska a dôkladne si zapisovala nôty i texty piesní, ktoré naši predkovia spievali. Tieto stretnutia sa stali pre ňu nevysýchajúcou studnicou, z ktorej čerpá podnes. Odspievala desiatky, ba stovky nádherných, prevažne ťahavých, clivých piesní na tisíckach živých koncertov, spolu s orchestrom ľudových nástrojov, ktorý bol dlhé roky súčasťou Slovenského rozhlasu, nahrala na magnetofónové záznamy, platne i CD nosiče vzácne piesne do klenotnice nášho kultúrneho dedičstva. Svojím čistým, zvonivým hláskom potešila srdcia nielen našich poslucháčov, ale vďaka medzinárodným folklórnym festivalom a súťažiam Grand Prix folklorique de Radio Bratislava sa chýr o jej jedinečnej interpretácii doniesol do všetkých okolitých európskych krajín, ba aj do zámoria. To, že má v hrdle drahocennú perlu, však nikdy nechápala len ako prostriedok pre sebaobohatenie. Ako sama vraví: „Môj hlas chápem ako dar z nebies. A keď som ním už obdarená, prečo by som potom nespríjemnila trochu život aj iným?“ Tieto slová zahŕňajú odpoveď, prečo i napriek úctyhodného veku a neraz aj fyzickým bolestiam navštevuje domovy dôchodcov, nemocnice, ústavy pre opustené deti a potešuje cudzích ľudí, rozdáva pohodu i radosť aj bez finančného ohodnotenia.

     Naša Darinka – ako o nej zvyknú hovoriť jej kolegovia, priatelia, známi, ale veľakrát aj zdanlivo neznámi ľudia, šíri okolo seba pohodu a potvrdzuje múdre slová, že mimoriadne talentovaní ľudia sú láskaví a skromní. Darinka taká vždy bola a taká aj zostala. K jej okrúhlemu životnému jubileu –   osemdesiatke jej zaželajme dobré zdravie, aby nám ešte dlho mohla spievať naše prekrásne piesne, ako sú: Povej, vetrík, povej, z kraja veselého či Na kamenečku sedela, Kopala studienku, napájala páva a tiež nádhernú Svadobnú odobierku, ktorá sa takmer stala slovenskou národnou hymnou. Ďakujeme Ti, Bože, že ju máme. Aj Darinku, aj slovenskú ľudovú pieseň.                    

Anna SLÁVIKOVÁ

 


Pridaj komentár