Naše dejiny opäť majú menej bielych miest


františek 1-veľký kotrhaDokumenty, ktoré sme doteraz o zrode Slovenska z medzinárodného zreteľa nemali

Naše dejiny opäť majú menej bielych miest

Dušan D. KERNÝ – Foto: archív autora

Záujem o správy diplomatov je u odbornej i laickej verejnosti, o publicistike nehovoriac, vždy nemalý. Ešte väčší je, ak ide o správy z inštitúcie nazvanej Archivio Segredo Vaticano – Vatikánsky tajný archív – a doteraz sme možnosť nahliadnuť doň nemali. Túto možnosť prináša päťstostranové dielo profesorky E. Hrabovec Slovensko a Svätá stolica 1918 – 1927, ktoré práve vyšlo.

Máme možnosť zoznámiť sa s doteraz nepublikovaným, ojedinelým výberom dokumentov diplomatickej korešpondencie o postojoch a analýzach Svätej stolice týkajúcich sa Slovenska. Ide o nadviazanie diplomatických stykov s nástupníckymi štátmi už nejestvujúcej, predtým zaniknutej monarchie, medzi iným aj s Československom. Teda so štátom, s ktorým a v ktorom Slovensko vstupovalo po prvý raz na medzinárodnú scénu. Dá sa povedať, že rozhodujúci záujem Svätej stolice zvažujúcej postup, ako nadviazať diplomatické styky s novým subjektom medzinárodného práva – Československou republikou –, bol motivovaný záujmom o Slovensko, o slovenských katolíkov. A naopak, československá vláda mala práve pre pomery na Slovensku o nadviazanie diplomatických stykov naliehavý záujem.

„SILNÉ TÚŽBY“

Už v polovici januára 1919 Vatikán vie o slovenskej „silnej túžbe, aby maďarských biskupov nahradili slovenskí a slovenské časti niektorých uhorských diecéz boli povýšené na samostatné diecézy“. Téma biskupov a hraníc dokumenty prakticky neopúšťa. Dokumentárne je zachytená „ťažkosť ostrihomského primasa Csernocha (pôvodne Černoch, rodák zo Skalice, ktorý si pre kariérny postup zmenil nielen meno) zmieriť sa s posttrianonským usporiadaním“, teda medzinárodným určením hraníc Slovenska. Už vtedy – v rokoch 1919/1920 – šlo o zosúladenie hraníc diecéz so štátnymi hranicami a laický čitateľ si nemôže nevdojak nepomyslieť, že čo sa vtedy nepodarilo E. Benešovi, v tom uspel v roku 1977 G. Husák. Takisto dokumenty vatikánskych diplomatov hovoria o „radikálnom osobnom antiklerikalizme prezidenta Masaryka a diplomatickej arogancii ministra Beneša“. Dielo originálnym spôsobom doplňuje doterajšie vedomosti a faktografiu chápania našich dejín v rámci strednej Európy. Z  diplomatickej korešpondencie dodatočne sledujeme naliehavosť zápasu o prináležitosť Slovenska do novorodiaceho sa československého štátu práve tak, ako aj od prvopočiatku prítomný zápas za autonómiu, resp. väčší diel samostatnosti na správe vecí slovenských. Dokumenty sa končia v čase, keď vstupuje do platnosti Krajinské zriadenie na Slovensku, vrcholia vstupom HSĽS do vlády. Časť dokumentov osvetľujú pasáže „ Slovensko medzi Prahou a Vatikánom“.Dielo ukazuje názorne prvopočiatočnú zdržanlivosť vatikánskej diplomacie – vyčkávanie, pokiaľ nebudú definitívne určené hranice aj Maďarska, ktoré na rozdiel od Československa mocnosti Dohody vtedy ešte neuznali. Máme možnosť plnokrvnejšie vidieť spor medzi Hodžom a Benešom, snahu Vatikánu, aby české a slovenské katolícke strany spolupracovali, i to, ako nespolupracovali.

DEPEŠE O HLINKOVI

Vatikánske dokumenty popri tom, čo doteraz je známe z mnohých diel politiky a diplomacie mocností vtedajšej doby, ktoré rozhodovali o vzniku a hraniciach Československa, sú aj vynikajúcou drobnokresbou slovenských úsilí, úsilia slovenského politického katolicizmu, obrazom Andreja Hlinku, aký sme z diplomatickej korešpondencie doteraz azda nepoznali. A. Hlinka už v roku 1919 varuje, argumentuje hrozbou, že o pol storočie by mohli Slováci o ňu prísť. Na druhej strane vyvolávajú otázky tvrdenia diplomatov, že česká nadvláda je práve tak zhubná ako maďarská, aj keď Slovensko a Slováci boli práve na prahu toho, čo autorka nazýva „vymanením sa z tragického postavenia v Uhorsku a čs. republika vytvorila demokratický parlamentný priestor, ktorý po prvýkrát umožnil Slovákom masový vstup na politické kolbište“. Ale už v roku 1926 depeše hovoria o „ prehnanom českom nacionalizme, ktorý nespočíva iba v ideách, ale aj v systematikom ekonomickom útlaku, ktorý spôsobuje neustály nárast biedy“.

ODTAJNENÉ FAKTY

 

Slovenská odborná a laická verejnosť, ako aj publicistika majú po prvý raz možnosť zoznámiť sa s historickým rámcom dovedna osemdesiatich dvoch doteraz nepublikovaných, neprístupných dokumentov. Máme pred sebou prvý diel, ten dokumentuje, že práca historika je doslova nielen životným cieľom, ale celoživotným štýlom. Máme pred sebou výsledok dlhodobej prípravy historičky všeobecných dejín, ktorá prácou Slovensko a Svätá stolica 1918 – 1927 vo svetle vatikánskych prameňov premostila pozoruhodným spôsobom všeobecné a cirkevné dejiny a otvorila nám pohľad, ktorý osvetľuje mnohé dejinné súvislosti nespochybniteľnými faktami. Otvára pred nami možnosť pozrieť sa na slovenský vývoj a vývoj na Slovensku bez sploštených ideologických pohľadov najrozličnejšej proveniencie, spod navrstvených jednostranností epochy medzi rokmi 1927 – 1989.

Slovenská odborná a laická verejnosť, ako aj publicistika majú po prvý raz možnosť zoznámiť sa s historickým rámcom dovedna osemdesiatich dvoch doteraz nepublikovaných, neprístupných dokumentov. Máme pred sebou prvý diel, ten dokumentuje, že práca historika je doslova nielen životným cieľom, ale celoživotným štýlom. Máme pred sebou výsledok dlhodobej prípravy historičky všeobecných dejín, ktorá prácou Slovensko a Svätá stolica 1918 – 1927 vo svetle vatikánskych prameňov premostila pozoruhodným spôsobom všeobecné a cirkevné dejiny a otvorila nám pohľad, ktorý osvetľuje mnohé dejinné súvislosti nespochybniteľnými faktami. Otvára pred nami možnosť pozrieť sa na slovenský vývoj a vývoj na Slovensku bez sploštených ideologických pohľadov najrozličnejšej proveniencie, spod navrstvených jednostranností epochy medzi rokmi 1927 – 1989.



Pridaj komentár