Ukrajina na šachovnici Západu

O ČOM JE REČ

Ukrajina na šachovnici Západu

Drahoslav MACHALA                                   

Opäť som sa presvedčil, aká to bola dobrá voľba, keď sme vlani pri 150. výročí Matice slovenskej odovzdali Cenu predsedu MS českému ekonómovi a politikovi, exprezidentovi Českej republiky prof. Václavovi Klausovi. Nikdy sa nebál povedať, čo si myslí, a nikdy nemal problém pomenovať trápenia a problémy súčasnej Európy. A nedávno ma prekvapil znova. Na diskusnom stretnutí so študentmi vysokej školy ekonomickej sa ho jeho starý priateľ Pavel Babka, s ktorým v mladosti hrával basketbal, spýtal na jeho názor na dianie v Ukrajine. Babka zastával samozrejme nekriticky servilné proeurópske a proamerické postoje a povrchne odsudzoval vývoj situácie na Ukrajine.

Keby som tu nežil, neuverím!

KALISKÝ-HRONSKÝKOMENTÁR

Keby som tu nežil, neuverím!

Roman  KALISKÝ-HRONSKÝ

Znie to ako z rozprávky. Nového rómskeho kráľa Róberta Botoša v apríli slávnostne korunovali v Košiciach. Tamojšieho podnikateľa si predstavitelia slovenských Rómov zvolili za svojho panovníka koncom februára. Svoju úlohu vidí Róbert I. najmä v zjednocovaní Rómov, ale aj v spolupráci s tými, ktorí rómskej komunite pomáhajú. Zlatú korunu mu na hlavu položil predchádzajúci rómsky kráľ Jendo zo Senca. Pompéznu slávnosť a „historickú udalosť“ sledovalo v Dome umenia osemsto hostí zo Slovenska i zahraničia. Išlo o vôbec prvú takú ceremóniu v dejinách Slovenska. Na pódiu visela veľká rómska vlajka.

To nie je iba bezočivý návrh

BROŽÍK webPOZNÁMKA

To nie je iba bezočivý návrh

Ivan BROŽÍK

 Apelujeme, aby si náš občan vyberal takých europoslancov, ktorí majú aspoň trochu „šajnu“ o potravinárstve, pôde a poľnohospodárstve. Iba manažéri alebo karieristi nám totiž vôbec nepomôžu, naopak. V Bruseli sa bude čoskoro schvaľovať nová budúcnosť vzájomných obchodných vzťahov medzi USA a Európskou úniou. Ono to znie naozaj pekne, že znížime vzájomné clá a znížime výšku iných administratívnych prekážok v obchode medzi starým kontinentom a zaoceánskym zámorím, ale... Na to „ale“ nedávno poukázal vedúci volebnej kandidátky českých sociálnych demokratov Jan Keller. Podľa neho pripravovaná dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA zlikviduje farmárske trhy. U nás na Slovensku je to takmer jediná šanca, ako môžu farmári dostať svoje produkty na stoly odberateľov – občanov – bez toho, aby museli uplácať veľké obchodné reťazce s cieľom dostať svoj tovar na ich pulty za dumpingové ceny. Napíšme to aj po slovensky – za ceny, ktoré nepokryjú ani len výrobné náklady.

Len prostý pud sebazáchovy nestačí

valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Len prostý pud sebazáchovy nestačí

Peter VALO

Karol Spišák hovorieval: „Keď som sa ubytovával v hoteli, pozrel som si schodisko. Aby som vedel, kade utekať, keby bolo zle.“ Vďaka tomu prežil požiar hotela v Suchumi i zemetrasenie v Bulharsku. Boli to dve katastrofy. Teraz sa v tlači skloňuje slovo vojna. Krym sa vrátil do Ruska alebo Rusi odtrhli Krym od Ukrajiny. Jedni tvrdia, že Kosovo odtrhnúť od Srbska možno, ale Krym od Ukrajiny nemožno. Ako sa to komu hodí. Výsledok? V Kosove majú základňu Američania. Na Kryme ich predbehli Rusi. Z amerických kruhov sa objavili informácie o možnosti jadrového konfliktu v Európe. O takom sa naposledy hovorilo v čase kubánskej krízy. Ako žiaci základnej školy sme absolvovali branné cvičenia. Na školskom dvore vybudovali vzorový protiatómový kryt, ktorí si mohli pozrieť záujemcovia z celého okresu...

Prekvapenia a úskalia eurokandidátok

KOMENTÁR

Prekvapenia a úskalia eurokandidátok

Roman MICHELKO

Voľby do Európskeho parlamentu sa blížia, a tak sa politické strany vytasili so svojimi kandidátkami. Vo všeobecnosti platí, teda aspoň v kontexte krajín tzv. starej Európy, že do Európskeho parlamentu idú politickí vyslúžilci, bývalí premiéri, ministri či zaslúžilí dlhoroční  poslanci, ktorí už na domácej scéne nemajú veľmi čo ponúknuť, ale vždy boli lojálni, tak ich treba „odložiť“  na pohodlný dôchodok do  Parlamentu.  Celkom iste to platilo povedzme pre Eduarda Kukana či Petra Šťastného z SDKÚ. Poďme sa však pozrieť, čo nám vedenia strán pripravili pre tohtoročné májové voľby.

Hanba primátora Slafkovského

POZNÁMKA

Hanba primátora Slafkovského

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Keď primátor Liptovského Mikuláša odmietol účasť ruskej delegácie na pietnom akte pre osloboditeľov nielen mesta, ale aj celého Liptova, médiá akosi nehovorili o jeho extrémizme. Alexander Slafkovský z SDKÚ je iste demokrat, len jeho konanie je také extrémne, až to vyráža dych! Ľudia, ktorí na Liptove v bojoch druhej svetovej vojny zahynuli, aby oslobodili aj jeho krásne mesto, isto neriešili, či sa narodí nejaký primátor, ktorý bude „brániť Krym“. Neviem, kde sa primátor Slafkovský narodil, len viem, že urobil takú hanbu, akú tu neurobil ešte asi nikto. Zakázal prístup ruskej delegácii na pietnu akciu pri príležitosti oslobodzovania mesta Liptovský Mikuláš a jeho okolia.

Prečo hold mŕtvym je cnosť živých

KERNÝ webSPOZA OPONY

Prečo hold mŕtvym je cnosť živých

Dušan D. KERNÝ

 Je pozoruhodné, ako si spory, neraz politické spory, ktoré sú vlastne reklamou, odnášajú bezbranní mŕtvi či ich pamätníky, tabule. Do dejín politických škandálov sa nepochybne zaradí vášnivý spor politikov, historikov, pseudohistorikov a publicistov okolo nápisu na podstavci sochy kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Dá sa povedať takmer s istotou, že už nikdy sa toto miesto nestane miestom celonárodnej púte, ale národnej nepochybne. Odporcovia kráľa vypadli z vrcholných ústavných funkcií a ničomu sa nenaučili a na nič ani nezabudli.

Čo s historickou vendetou?

valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Čo s historickou vendetou?

Peter VALO

 Krátko pred znovuzrodením Slovenskej republiky som vydal knižku Zabíjal som štát. Priateľov potešil úsmevný pohľad na tabuizované vojnové dejiny. Vymýšľať som si nemusel. Zo zážitkov vojakov a civilistov, čo prešli východným frontom i povstaním, som ušil svoje postavy. Básnik Štefan Moravčík v recenzii napísal: „Totalita nám roky vnucovala svoju predstavu vojny, Slovenského štátu, SNP, všetkého, čo s tým súvisí. Jedny bábky nám vykresľovali druhých hrdinov ako bábky. Celé dejiny boli jedno tragikomické divadielko, kde vystupovali na jednej strane skvelí šoumeni a na druhej tí zlí, čo nechápali ich násilnú dobrotu. Komunisti a fašisti. Internacionalisti a národovci. Do poslednej chvíle do nás džgali seno, nestráviteľné seriály, kde potvrdzovali svoju jedinú  pravdu.“

S vychladnutou hlavou

O ČOM JE REČ

S vychladnutou hlavou                                                     

Drahoslav MACHALA

Pokúsim sa s chladnou hlavou napísať poznámky o tom, čo sa stalo. Na Slovensku v prezidentských voľbách nevyhral Nepopísaný list, ale Majdan. Teda súručenstvo tých, ktorí potrebujú podporný výťah k aspoň čiastočnej účasti na moci. Výťahom sa stal tzv. občiansky kandidát, muž tretieho sektora. Zákerných zahraničných ostreľovačov zo zálohy predstavovali v tomto súboji jednostranné protislovenské žoldnierske médiá a Lo(MIKA)rova RTVS. Zvolili sme čokoládového magnáta Petra Porošenka, chýba už iba Arzén a Vitalij. Americký futurológ a sociológ Alvin Töffler, autor knihy Šok z budúcnosti, predpovedal, že v postindustriálnej spoločnosti budú hrať dôležitú úlohu záujmové menšiny. Tie sa vedia prostredníctvom sociálnych sietí rýchlo zmobilizovať proti počítačovo ťažkopádnym voličom tradičných strán. Preto rozhodujú výsledky volieb aj farebných revolúcií. Záujmové menšiny na Slovensku predstavovali nahnevaní malí a strední podnikatelia, urazení učitelia, rezignovaní tvorcovia z kultúry, národne orientovaní voliči, ktorých víťazná strana obchádzala ako čert kríž. Ak k tomu pridáme poslušných maďarských voličov – výsledok máme na svete. U mňa ide len o parafrázovanie legendárneho výroku Jiřího Kodeta: „Kde udělali soudruzi z NDR chybu?“

Kultúrna pamäť či amnézia

POZNÁMKA

Kultúrna pamäť či amnézia

 Maroš M. BANČEJ

„Slováci sú národ kultúrny. Jeden z najkultúrnejších v Československu...“ – táto replika spred vyše tridsiatich rokov odznela v programe humoristickej dvojice Julo Satinský a Milan Lasica a vyvolávala salvy smiechu. Mnoho smejúcich sa divákov však určite pocítilo ľahké rozpaky. Humoristi totiž s iróniou sebe vlastnou narážali na rozšírenú vlastnosť Slovákov. Tou je občas až masochistické podceňovanie vlastnej kultúry a nekritické adorovanie tej u susedov. V istých kruhoch je to doslova povinný cvik a nie je náhoda, že ich príslušníci sa hlásia k svetoobčianstvu, európanstvu, prípadne nostalgicky hovoria, že sú „čechoslováci“. Je to nepochopiteľné, keďže iba kultúrne sebavedomý jedinec so vzťahom k vlastným národným dejinám, ku kultúre a k tradíciám je rešpektovaným partnerom pri stretnutí sa s inou kultúrou. Zažil som to niekoľkokrát pri cestách po blízkom i vzdialenejšom zahraničí. Napríklad na besede v Budapešti boli moji spoločníci dosť prekvapení, keď som im v neformálnej debate porozprával o tom, že na svete  prvé použitie čierneho pušného prachu v baníctve sa udialo v Banskej Štiavnici v roku 1627, rovnako ako prvé použitie predchodcu parného stroja na čerpanie vody z baní. Z tých baní, ktoré až do objavenia Ameriky boli najdôležitejším producentom drahých a farebných kovov pre celý vtedajší svet. Podobne boli prekvapení moji spolubesedníci v Benátkach, keď som im prezradil, že ich malebné mesto je z veľkej časti postavené na pilótach z dubov exportovaných zo stredného Slovenska.