O podpaľačskom špekulantovi Vaj-Vajovi


MACHALAO ČOM JE REČ

O podpaľačskom špekulantovi Vaj-Vajovi 

Drahoslav MACHALA                                                                              

Budem to robiť, pokým budem dýchať. Teda vyzliekať donaha protislovenských žoldnierov, ničiteľov dobrého spolužitia štátotvorného národa s menšinami priamo in flagranti. Najskôr si odcitujeme špekulatívny komentár (mor)Vaj-Vaja zo stredy 16. októbra 2013, ktorý som vyhrabal z kontajnera či priamo zo smetí. Napísal nám Slovákom tento opovážlivý odkaz s názvom Z Bratislavy do Peredu.

O putujúcich antibiotických kurčatách


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

O putujúcich antibiotických kurčatách

Peter VALO

V ostatnom čase sa často stretávam s traumatológom Milanom Očenášom, ktorý strávil osem penzistických rokov ako aktívny chirurg v najzaostalejších častiach Afriky. Celkom si tam zvykol. Náš popredný traumatológ sa musel odtiaľ vrátiť pre problémy so srdcom. O jeho chorobe tamojší lekári nemali ani poňatia. Nebolo tam jediného odborníka, ktorý by niečo vedel o arytmii. V Južnom Sudáne alebo v Burundi totiž takéto choroby neexistujú.

Ako sa odmieta podávaná ruka


BANČEJ webPOZNÁMKA

Ako sa odmieta podávaná ruka

Maroš M. BANČEJ

V ostatnom čase sa mi zdalo, ako keby dlhotrvajúce škriepky a animozita medzi spisovateľmi z jednotlivých spisovateľských organizácií pomaly ustávali a ľudia pera sa konečne púšťali do konštruktívnej diskusie. Neviem, možno ma takto optimisticky naladil knižný veľtrh Bibliotéka. Pár dní po Bibliotéke prišlo vytriezvenie. Do rúk sa mi dostal článok Petra Juščáka Spisovatelia pred ďalšou hrubou čiarou. Vyšiel v istom mienkotvornom denníku a ja som chvíľu hĺbal nad tým, akú že to hrubú čiaru má autor na mysli.

Prečo je dôležitý Tobruk kdesi v Líbyi


KERNÝ webSPOZA OPONY

Prečo je dôležitý Tobruk kdesi v Líbyi

Dušan D. KERNÝ

Nedávno som dostal v hromadnej pošte zábery z vyčíňania maskovaných mužov na cintoríne. V žltom piesku vidno desiatky bielych tabúľ zapustených do zeme, vojensky vyrovnaných. Je to vojnový cintorín. Na náhrobných kameňoch je spredu meno padlého, hodnosť a znamenie vierovyznania, najmä jednoramenné kríže, ale sem-tam aj Dávidove hviezdy. Nad cintorínom v púšti sa týči obelisk. Na ňom je umiestnený veľký kresťanský kríž. Na záberoch vidno besnenie zamaskovaných mladých mužov so samopalmi. Bezohľadne ničia náhrobky. Iní pridržiavajú rebrík fanatikovi, ktorý mláti kladivom a ten kríž ničí. Pri svojom vyčíňaní sa nechávajú filmovať. Pre nich je to hrdinstvo – ničia opustené miesto posledného odpočinku. Ležia tam vojaci mnohých národov z nesmrteľnej bitky; väčšinou známi aj po mene. Ľudia, čo sa stali súčasťou dejín a pamäti nielen svojich národov, svojich rodísk, ale aj vojenských a tiež všeobecných dejín...

Tráviči studní v Košiciach


KALISKÝ-HRONSKÝNÁZOR

Tráviči studní v Košiciach

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ - Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Kde bolo, tam bolo, toto nie je rozprávka, ale krutá realita. Najväčšia rómska osada na Slovensku je panelákové sídlisko Luník IX v Košiciach. Obyvatelia tohto strašidelného geta majú už roky problémy s vodou. Spôsobili si to sami neplatením účtov a zničením potrubia, ktoré rozkradli a rozpredali. Preto dostávajú pitnú vodu na prídel z odberných stojanov. Lenže kým vodu pre obyvateľov zabezpečovali len cisternami, podľa hygienikov hrozila epidémia, a preto bolo treba hľadať riešenie situácie tak, aby ľudia mali vodu neustále.

Čechoslovakista chystá maďaróna


MACHALAO ČOM JE REČ

Čechoslovakista chystá maďaróna                                                          

Drahoslav MACHALA                                                                                                                          

Piatu kolónu slovenských historikov už dvadsaťročie hrdinsky vedie čechoslovakista a odborník v Hrozienčíkovom ÚDESK-u (v preklade Ústav dejín socialistických krajín) pán Zadúšač Podkováč. Príbeh tohto Snaživca je ojedinelým príbehom Karieristu. Mamička Moravanka sa zamotala na východné Slovensko, kde pracovala na pošte – veď bola z historických zemí – nemohla predsa robiť dojičku na družstve. Tam postretla slovenského schmidta... Podkováč mal prvú manželku rušinárku Skorovstávajovú, keď ešte učil SOŠ v Partizánskom (1965 – 1966). Už v roku 1966, keď sa na Slovensku politicky oteplilo, začal stúpať po „šteblách“ ku kariérnym nebesiam. Najskôr usilovne učil ruštinu( vedel, čo sa kariérne aj politicky oplatí) a dejepis na SVŠ Makarenkova v Petržalke. I stal sa zázrak: súdruh profesor Jozef Hrozienčík si všimol, že mladý Snaživec píše poviedky a básničky do MT, do SP, ale najmä do Nového slova mladých. Po normalizácii bolo prispievanie do Feldekovej a Mihálikovho Nového slova mladých hotovou rampou na orbitu literárnej kariéry. Súdruh profesor Jozef Hrozienčík vtedy napísal zásadnú knihu 20 rokov Ústavu dejín socialistických krajín – to je čítaníčko nádejí slovenskej socialistickej historickej vedy... Pán profesor Richard Marsina sa na posedení v kruhu priateľov vyjadril, že historici pracovníkov ÚDESK-u privátne nazývali „kádrovčíci.“ Mne by sa lepšie videl názov ústavu  ÚDES... Tak z takéhoto podhubia vyrástol dnešný určovateľ smerovania slovenskej historickej vedy Podkováč, ktorého historik PhDr. Anton Hrnko označil „za neznalca slovenských dejín“.

Jednotka trápnosti – jeden kovačič


MACHALAO ČOM JE REČ

Jednotka trápnosti – jeden kovačič

Drahoslav MACHALA

Redaktor Markízy Michal Kovačič sa má rád. Je to ťažký suverén, preto ťažký macher. Keďže je to redaktor mladý, je aj primerane namyslený a, pravdaže, krásavec inteligentný. Postupom času, ako sa ostrieľal, získal ostrohy aj rutinu, stratil pokoru aj zmysel pre realitu. Každodenná prítomnosť na obrazovke vyvoláva v podobných mladíkoch dojem, že už zjedli všetku múdrosť sveta, preto si môžu dovoliť všetko. Popularita zvádza k velikášstvu. Drzosť považujú dnešní redaktori za základný postoj k životu i ako súčasť profesie, ako sa presadiť. A široké lakte za súčasť vydierania verejných činiteľov. Preto strácajú súdnosť, lebo hrubosť i neslušnosť či nevhodný nátlak považujú za súčasť „tzv. profesionality“. Zatiaľ z toho skôr trčí neokrôchanosť a chrapúnstvo.

Dobré a zlé správy o tatranskom lese


KALISKÝ-HRONSKÝKOMENTÁR

Dobré a zlé správy o tatranskom lese

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Deväť rokov po vetrovej kalamite z 19. novembra 2004 v Tatranskom národnom parku možno vidieť aj čerstvú zeleň novej generácie lesa, ale v bezzásahovom území sa naďalej nekontrolovane šíri lykožrút a ničí posledné zvyšky lesných porastov. Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Petra Líšku tak má tatranský les v súčasnosti dve tváre. „Čiastočne prebieha prirodzená obnova lesa, ale sú aj pomerne veľké plochy, kde taká obnova nenastáva. Najhoršia situácia je v oblasti Hrebienka a Studených dolín. Výrazné deštrukčné činnosti podkôrového hmyzu sa najviac prejavili v rezerváciách Tichá a Kôprová dolina, kde sa posledné zvyšky pralesných spoločenstiev zmenili do takého stavu, že ich prirodzená obnova bude možná vari až o štyristo rokov.“

Čipokomédia či Pes Side Story


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Čipokomédia či Pes Side Story

Peter VALO

„Čím viac spoznávam ľudí, tým viac milujem svoje psy,“ povedal svojho času Adolf Hitler. Z jeho iniciatívy patrilo Nemecko medzi prvé štáty, kde 24. novembra 1933 prijali zákon proti týraniu zvierat. Čo sa dialo s ľuďmi v ním okupovaných štátoch, nebolo podstatné. Neviem, čo by povedal führer na čipovanie psov, ktoré sa prevalilo aj Slovenskom. V Európskej únii povedali, že treba čipovať zvieratá prevážané zo štátu do štátu. Naši úradníci si zmysleli, že treba začipovať všetky psy. Štátna veterinárna správa sa vyhrážala majiteľom nezačipovaných psov pokutou tristo eur. Firmy, ktoré čipovanie zabezpečovali, mali eldorádo. Veterinári, ktorí platbu za čipovanie vymeriavali od buka do buka, od pätnásť do štyridsať eur, si namastili bruchá. Pod hrozbou drastickej pokuty z vreciek majiteľov psov vytiahli státisíce eur.

Kotlebova kampaň sa práve začína


SMOLEC webPOZNÁMKA

Kotlebova kampaň za začína

Maroš SMOLEC

Voľby do vyšších územných celkov 2013 priniesli nemalé prekvapenie. Predposlednú novembrovú sobotu padla Banská Bystrica ako silná bašta ľavicovej politiky vládneho Smeru-SD. Napriek postupu Mariana Kotlebu do druhého kola volieb nikto nečakal, že aktuálneho župana Vladimíra Maňku porazí takým rozdielom a pri najväčšej volebnej účasti na celom Slovensku. Účasť voličov sa v Banskobystrickom kraji vyšplhala k 25 percentám. V ostatných krajoch oscilovala pod 15 percentami a nižšie. Bežný občan sa usmieva. Možno škodoradostne. Nie je to nijaký šok. Takto môžu víťazstvo Mariana Kotlebu hodnotiť iba hlupáci. Žiaľ, drvivá väčšina z nich pôsobí práve v médiách. Zvyšok v politike. Všetci sa tvárili, akoby M. Kotleba neexistoval. A dostali poriadnu facku. Tú si však zaslúžili.