AKO BOLO, ČO BOLO
Peter VALO
Nech žije dobrý dedinský futbal
Minule som zo svojej psiarskej chalupy zašiel s kamarátom Ďurom na futbal do susedných Kozároviec. Hráčom sa nedala uprieť snaha, veď hrali za svoju dedinu. Ľudia sa bavili. Atmosféra mala všetko, čo do nej patrí. Minule som trpel pri televíznej obrazovke. Vysielali slovensko-lichtenštajnské utrpenie. Naše futbalové hviezdy tam cestovali s nabubrenými vyhláseniami, že nič iné ako víťazstvo neprichádza do úvahy, pričom s odratými ušami uhrali remízu. A mali ešte šťastie.
Nebyť brankára mohli v prvom polčase prehrávať 0 : 3. Domáci amatéri boli strelecky aktívnejší ako naše potetované hviezdy. Jediné to bolo možno na nich obdivovať... Na Lichtenštajnčanoch nebolo cítiť, že si musia u zamestnávateľov nadrábať čas venovaný futbalu, ani to, že ich nebezpečný strelec Frick nebol vo svojej koži. V deň zápasu so Slovenskom ho seklo v krížoch, keď v práci vykladal debničky.
Veľká sláva z juhoafrických majstrovstiev sveta sa roztopila. Napokon, aká sláva, keď pri nás stáli všetci svätí! V kvalifikácii sme prehrali, čo sa dalo. Bez poľského obrancu Gancarczyka, ktorý v rozhodujúcom zápase nechytateľnou strelou prekonal vlastného brankára, by sme určite necestovali nikde. Po vypadnutí z osemfinále si manažment a hráči podelili nemalé peniaze, na čom mal najväčšiu zásluhu práve onen nešťastný Poliak. Ale boli sme v Afrike. Hráči zahrali s dávkou šťastia nad svoje možnosti. A oslavovali sme. Počas osláv sa zabúdalo, že doma miznú futbalové štadióny a zanikajú futbalové oddiely. Kto si už pamätá na legendárny Inter Bratislava, ktorý dlhé roky s menami ako Buberník, Scherer, Petráš, Jurkemik desaťročia bojoval o čelo ligovej tabuľky. Stačilo, že sa jeho dlhoročného sponzora Slovnaftu zmocnil maďarský majiteľ a bolo po futbale. Po Interi sa vyparila Petržalka, ktorá dosiahla úspechy na medzinárodnom poli. Z jej útulného štadiónika zostali trosky a čo je najpodstatnejšie: lukratívny stavebný pozemok. Po ňom sa futbaloví veľkopodnikatelia vrhli na Slovan. Za pár rokov prerobili na ruinu legendárny štadión na Tehelnom poli, ktorý bol dlho našou národnou pýchou. Slovan mal z pekla šťastie, že atléti zubami-nechtami ubránili štadión na Pasienkoch, ktorý chcel istý starosta rozpredať na stavebné pozemky.
Apropo, Slovan. Kedysi hviezdny mančaft s Chodákom, Tónom Moravčíkom, Popluhárom (zomrel s dôchodkom 319 eur), Joklom, Čapkovičovcami, Ondrušom, Vencelom, Dubovským. Teraz utrpel v našej lige víťazstvo. V reprezentácii má akurát Pausheka, ktorého treba predať. Dominujú zahraniční legionári, čo sa neuchytili v lepších ligách. A v akejže lige to Slovan zvíťazil? Keď si prepnem televízor a vidím, ako sa hrá futbal inde, tak si poviem, že tá naša je skôr taliga ako liga. Keby sa v Lichtenštajnsku predstavil ligový výber bez zahraničných hviezd, možno by sa ukázalo, že máme horšiu ligu ako reprezentujú všetky tri či štyri lichtenštajnské mužstvá!
Niekto si povie: Do čerta s takým futbalom. Ja nie. Ja sa zájdem zase pozrieť na tých, čo nehrajú za milióny, ale pre radosť a farby svojej dediny. A budem dúfať, že sa nejakým zázrakom obnoví systém školských súťaží, z ktorých sa budú vyberať tí najlepší do klubov, ktoré prestanú zanikať. Že bude stále viac mládežníckych trénerov, ktorí prestanú do základných zostáv pretláčať na úkor talentov menej talentovaných potomkov bohatých sponzorov. Že sa raz znovu obnoví základňa, ktorá sa neskôr stane základom inej reprezentácie. Na futbal nezanevriem. A pôjdem sa naň pozrieť zase aj do Kozároviec, či hocikde inde na dedinu, kde ešte hrajú futbal pre radosť a zdravie.