Nechutné útoky na ľudskú dôstojnosť

Kampaň na nového slovenského prezidenta sa už začala

Eva ZELENAYOVÁ – Zdroj foto: www.parameter.sk

Do prezidentských volieb je ešte ďaleko. Prezident Ivan Gašparovič nemôže tretíkrát kandidovať, takže frontálny mediálny útok proti jeho osobe sa môže javiť ako politicky bezvýznamný. Iná vec je hrubé narušenie jeho ľudskej dôstojnosti. Kampaň, ktorá sa v posledných týždňoch viedla proti prezidentovi, má znaky organizovanej akcie.

Všetko „akože náhodou“ začal bloger Juraj Poláček 5. januára 2013 na stránke www.blogovisko.sk s priam hororovým názvom Vrahovia medzi nami. Vraj je možné, že prezident sa zúčastnil na poľovačke, na ktorej nešťastne zahynul jeden poľovník. Okamžite sa textu tohto bezvýznamného blogera chytili médiá a nebolo vážnejšej témy než prezidentova účasť na poľovačke 2. augusta 2009. Až napokon Ivan Gašparovič vystúpil vo verejnoprávnej televízii. Neznalosť politických pomerov a zjavnú manipuláciu verejnosti predviedla moderátorka už tým, keď sa opýtala prezidenta, prečo neprišiel do parlamentu na žiadosť opozičných poslancov. Gašparovič vysvetlil, že nie je ministrom ani predsedom vlády, ktorí podliehajú parlamentnej kontrole. Je volený priamo a neprislúcha poslancom ho predvolávať do parlamentu. Vyjadril vôľu odtajniť spis s údajmi, kde sa v inkriminovanom čase nachádzal.

• ČENTÉŠ ALIAS GAULIEDER

Čo napísal bloger? „Rok 2009 bol rokom prezidentských volieb na Slovensku. Proti Ivete Radičovej, ktorá sa v tom období javila ako nesmierne dobrý kandidát, žena, ktorá mala povesť morálneho občianskeho aktivistu, stál človek vo všetkých aspektoch javiaci sa ako karikatúra čestného a schopného človeka. Ivan Gašparovič je bezpochyby žumpou, je dnom politika...“ Toľko „intelektuál“ Poláček, ktorý sa po reakcii prezidentskej kancelárie so strachom v očiach ospravedlňoval a tvrdil, že v blogu používal len verejné zdroje. Aj niektorí slovenskí politológovia priznali, že kauza poľovačka bola reakciou na nevymenovanie Čentéša do funkcie generálneho prokurátora. Akoby sa chcel niekto Gašparovičovi mediálne pomstiť. Kauza Čentéš je pritom obdobou kauzy Gaulieder. V obidvoch jestvovali dve možné rozhodnutia. V kauze Gaulieder či hlasovaním poslancov zobrať na vedomie, že sa Gaulieder vzdal mandátu, alebo hlasovaním nezobrať na vedomie, že sa Gaulieder vzdal mandátu. Obidve hlasovania dávali opozícii do rúk nástroj do mocenského zápasu. Rovnako kauza Čentéš. Prezident mal dve možnosti – vymenovať alebo nevymenovať. Čo by nasledovalo, ak by prezident Čentéša vymenoval, naznačili Katolícke noviny (3/2013). V komentári pod názvom Paradoxy prísahy hlavy štátu autor akoby mimochodom vkladá poznámku o voľbe generálneho prokurátora: „Bez ohľadu na, mierne povedané, kontroverzný priebeh voľby...“ Nestal by sa v prípade vymenovania Čentéša za generálneho prokurátora práve, mierne povedané, kontroverzný spôsob voľby rovnocenným mocenským nástrojom v nastávajúcich prezidentských voľbách ako fakt, že prezident Čentéša za generálneho prokurátora nevymenoval?

• RTVS POLITIKÁRČI

V čase zverejnenia blogu  opozícia organizovala predvolanie prezidenta do parlamentu, aby ho obvinila z nevymenovania generálneho prokurátora. Dňa 17. januára podvečer sa uskutočnilo protestné zhromaždenie proti prezidentovi a v Lampe na RTVS diskutoval moderátor Štefan Hríb s jednomyseľne orientovanou spoločnosťou voči prezidentovi Gašparovičovi – Martinom Bútorom, Lászlóom Öllösom, Milanom Zemkom a Martinom M. Šimečkom. Všetci sa priam perverzne vyjadrovali o Slovensku a o jeho minulosti, až Hríb vyslovil konečný súd: „Je toto dno potenciálom na zmenu?“ Dokonca sa hovorilo aj o výške peňazí, ktoré boli určené na kampaň zmeny. V súčasnosti to majú dnešné opozičné strany omnoho ľahšie. Ovládli verejnoprávne médiá, s absolútnou samozrejmosťou ovládajú verejnú mienku mimovládne organizácie dotované zahraničím, takže ak sa Slováci nezačnú zaujímať o politiku a prenechajú veci verejné na všetkého schopných.

• MEDIÁLNI SUDCOVIA
• A treba podotknúť, že podprahová mediálna politika žne úspech. Hríb Pod lampou napádal sudcu ústavného súdu Petra Brňáka, že nemôže rozhodovať vo veci Čentéša, lebo hlasoval za odvolanie poslanca Gauliedera z parlamentu! Malý posun v slovách, veľký vo význame. Brňák nehlasoval za odvolanie Gauliedera z parlamentu, zobral iba na vedomie, že sa Gaulieder mandátu vzdal. Právoplatne, zákonným spôsobom. No stalo sa, sudca Brňák bol z procesu vyňatý! Goebbels sa v hrobe zvíja závisťou.