Benešove dekréty akceptovali všetky európske krajiny
Viliam KOMORA – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI
Kto by chcel zmeniť či zrušiť Benešove dekréty, musel by zmeniť aj výsledky druhej svetovej vojny a povojnové medzinárodné zmluvy. V tom zmysle sa vyjadril aj predseda vlády SR Robert Fico. Nemennosť Benešovych dekrétov nie je len Ficovým názorom, ale je to trvalý názor právnikov a politikov, ktorí si uvedomujú doktrínu pacta sunt servanda – dohody sa dodržiavajú, dohody treba zachovávať.
Benešove dekréty akceptovali štátne a právne systémy dnes už aj nástupníckych štátov a ich obyvatelia. Práve neexistenciou Česko-Slovenska sa odporcovia dekrétov usilujú spochybniť ich existenciu. Iný názor vyslovil jeden z kandidátov na prezidenta ČR, že sú v rozpore v roku 1990 prijatou Listinou základných práv a slobôd, čo je však diskutabilné tvrdenie. Neskôr vyjadril, že chcel len provokovať a nemyslel to vážne. Napokon si jeho názor neosvojili ani českí voliči a prezidentom sa stal M. Zeman.
Nemennosť dekrétov má svojím spôsobom súvis aj s mierovými dohovormi. Úzko súvisí s nemennosťou hraníc súčasných európskych štátov. Neuvedomujú si to len podaktorí politici hazardéri najmä tzv. východného bloku. Treba si všimnúť, ako rezistentne sa k tomu stavajú politici a štátnici západnej Európy z obavy pred otvorení Pandorinej skrinky. Hrozilo by otvorenie zla, ba možno smrť po prípadných konfliktoch medzi štátmi, čo by mohli nasledovať.
- NEMENNOSŤ
Premiér Fico nemennosťou dekrétov odpovedal na vyjadrenia predsedu opozičného Mostu – Híd Bélu Bugára. Ten si myslí, že sú to len predsudky Slovákov pred otváraním tejto témy, no priestor na diskusiu o dekrétoch tu podľa neho je. Poslanec NR SR Bugár hovorí, aby sme sa navzájom ospravedlnili za to, že nastala neprávosť len preto, že je niekto takej či onakej národnosti, a preto je naším nepriateľom. Člen slovenského parlamentu si myslí, že Maďarov najviac hnevá to, že väčšina Slovákov má na Benešove dekréty názor, akoby boli sväté, a že sú úplne v poriadku. Ďalej tvrdí, že nikdy nebolo a ani nemôže byť v poriadku, keď na základe kolektívnej viny jednotlivcovi vezmú majetok, občianstvo, resp. dôjde k presídleniu. Na druhej strane priznáva, že aj tieto dekréty patria k základom štátu. Pokúša sa ich deliť na správne a nesprávne. Pokiaľ si uvedomíme, že by právo či politika pripustila takéto delenie, tak by vzápätí niekto spochybnil aj tie, ktoré sú správne, čím by sa neskôr stali nesprávnymi. Možno práve toto je zámer otvoriť Pandorinu skrinku.
- OSPRAVEDLNENIE?
Vlastné tvrdenia podopiera ochranou práv jednotlivcov, národností a humanitou. Jeho návrh na súčasné ospravedlnenie sa maďarského parlamentu Slovákom a slovenského parlamentu Maďarom, by určite bolo pekné a veľké gesto. Výhodnejšie by bolo, keby nám z Maďarska vrátili naše kultúrne, historické pamiatky či artefakty a prišlo by ospravedlnenie za pomaďarčovanie a násilnosti na slovenskom ľude počas posledného obdobia Uhorska alebo za násilné obsadenie počas 2. svetovej vojny. Tým by sa naše štáty a národy skutočne pokonali. Ak si Bugár myslí, že Maďarov najviac hnevá postoj Slovákov k nemennosti Benešových dekrétov, tak by sa mal poradiť a pozrieť sa na západné územia bývalého Sovietskeho zväzu, západ Poľska, sever Francúzska a inde. Mal by si na mape pozrieť aktuálne hranice súčasných európskych štátov. Väčšina vznikla po druhej svetovej vojne a vo viacerých prípadoch došlo k presunu obyvateľov podľa národností do nových vlastí. Súvisí s tým nielen odňatie pôvodného nehnuteľného majetku, ale aj pridelenie nových nehnuteľností v nových domovských štátoch. Bolo to tak aj medzi vtedajším Maďarskom a Česko-Slovenskom.
- ČARNOGURSKÝ PROTI
Bývalý predseda vlády SR Ján Čarnogurský sa vyjadrením pripojil k téme Benešových dekrétov. Rovnako je proti ich rušeniu, no nie pre obavu pred maďarskou národnostnou menšinou. Podľa neho to je akási solidarita s Českou republikou, kde by to v súvislosti s nemeckou menšinou mohlo vytvoriť nebezpečný precedens. Nadväzuje tým na spolupatričnosť, ktorá roky funguje medzi Slovenskom a Českom. Ján Čarnogurský sa bude pravdepodobne tiež uchádzať o funkciu prezidenta v najbližších voľbách na Slovensku.