REDAKČNÁ BESEDA
Hrozba veľkého sociálneho výbuchu tlie dlho
Neprispôsobivá masa je časovaná bomba
Spracoval: Ivan BROŽÍK – Foto: autor
Pred samotnou redakčnou besedou si pripomeňme, ako sa doteraz bez väčších zmien a najmä zmien k lepšiemu žije obyvateľom mesta Partizánske a obce Plavecký Štvrtok. Tým obyvateľom, ktorí platia dane, dodržujú všeobecne záväzné nariadenia a základné normy občianskeho spolužitia. Mestom Partizánske nie tak dávno, aby sme si to nepamätali, pochodovalo takmer tritisíc ľudí, aby vyjadrili svoj postoj k neprispôsobivým občanom. Na čele pochodu stál sám primátor mesta Jozef BOŽIK.
Podľa neho treba zmeniť legislatívu, pretože je neúnosné, aby z nájomného bytu nemohol vyhodiť občana, ktorý neplatí nájomné, poškodzuje majetok, a to len preto, že má maloleté dieťa do šesť rokov. Dodal, že bol na viacerých akademických debatách v Bratislave, a každá vláda sa tomuto problému vyhýba a nerieši ho. Otázka spolunažívania je podľa Božika časovaná bomba a tento pochod bol upozornením. To všetko sa udialo vlani...
■ NAPOSPAS OSUDU
Starosta obce Plavecký Štvrtok Ivan SLEZÁK ešte pred dvomi rokmi na otázky istého denníka odpovedal takto: „Áno, je pravda, že hlavne deti napádajú starších občanov, oplzlo im nadávajú a v niektorých prípadoch došlo aj k fyzickému násiliu. Stav je taký, že ani štátna polícia nedokáže riešiť také množstvo prípadov, z ktorých mnohé ani občania z pochopiteľných dôvodov nenahlásia. Právne vedomie ľudí z osady je natoľko vysoké, že vedia, že ich deti chráni zákon. Obávam sa, že skutočne sa tento konflikt môže vyhrotiť až do tragických následkov.“
Slovenské národné noviny si na redakčnú besedu pozvali obidvoch menovaných – primátora Jozefa Božika a starostu Ivana Slezáka.
■ Nateraz známe body takzvanej Pollákovej reformy stavajú na zásluhovosti – všetko si treba zaslúžiť aspoň prejavením nejakej snahy. Je podľa vás možné predstaviť si, že aspoň časť rómskeho obyvateľstva bude ju chápať a akceptovať?
Jozef BOŽIK: Chcem tomu veriť. Myslím si, že by bolo správne, aby kroky vlády, a tým aj splnomocnenca vlády boli pochopené občianskou verejnosťou a zároveň aj dôsledne realizované.
Ivan SLEZÁK: Podľa všeobecného názoru väčšiny ľudí je to jedna z možných ciest, ako priviesť Rómov k poznaniu, že skutočne nič nemôže byť zadarmo. Medzi samotnými Rómami bude však časť takých, ktorí budú hľadať dôvody, prečo nemôžu pracovať. V mnohých prípadoch môže nastať to, že obetujú sociálne dávky a budú pracovať načierno za väčší peniaz alebo budú hľadať iné cesty, ako prísť k „zárobku“. Myslím si, že väčšinou budú nadávať na systém, ktorý im krivdí.
■ Poriadok by mal nastať aj v školách. Podarí sa hrozbou sankcií a straty dávok zvýšiť rešpekt k vzdelaniu, rešpekt voči povinnostiam a autoritám už v školskom veku?
Jozef BOŽIK: Mám po
cit, že snahou splnomocnenca a vlády je riešiť postavenie rómskeho etnika v kontexte uvedomovania si vlastnej zodpovednosti už v detskom veku. Je to podľa mňa správna cesta. Nebude jednoduchá a som presvedčený, že bude tŕnistá. Na druhej strane, pokiaľ sa nám podarí, efekt bude nezvratný a veľmi pozitívny pre budúcnosť našej krajiny.
Ivan SLEZÁK: Pravdepodobne sa zníži záškoláctvo, ale do školy budú chodiť len preto, aby neprišli o peniaze, ale nie že sa chcú vzdelávať. Vzťah k povinnostiam a autoritám sa asi nezmení.
■ Obce by mali byť do istej miery odbremenené odovzdaním časti agendy na „sociálne úrady“. Ako vnímate takéto odbúranie kompetencií?
Jozef BOŽIK: Dnes ešte nie je jasná predstava, ako budú tieto kompetencie realizované v praxi, takže vyjadrovať sa k tomu je predčasné.
Ivan SLEZÁK: Vôbec nám nebude prekážať, keď prídeme o také „významné“ kompetencie. Súčasná legislatíva ich na naše plecia aj tak nakladá viac, než je únosné.