Neviditeľná maďarská karta


KOMENTÁR

Neviditeľná maďarská karta 

Eva ZELENAYOVÁ

Nehovorilo sa o nej, a predsa zohrala významnú úlohu v prezidentských voľbách. Maďarská karta.  Robert Fico sugestívne vytiahol otázku Kosova, ale, zdá sa, u Slovákov nezabrala. Naopak, zmobilizovala maďarskú menšinu a volila Andreja Kisku. Ten si na rozdiel od Fica myslí, že Slovensko by malo uznať Kosovo.

Albánska menšina na území Srbska  vyhlásila referendum a následne samostatnosť. Vedľa Albánska tak vznikol ďalší štát Albáncov. Došlo k precedensu, aký dovtedy medzinárodné právo nepoznalo.  Keď sa podobná situácia s referendom nedávno zopakovala na Kryme, americký prezident Obama obvinil Rusko z porušenia medzinárodného práva. Putin sa bránil – v Kosove nie a na Kryme áno? A práve táto okolnosť mala voličom na Slovensku ukázať, v čom je kandidát Kiska pre bezpečnosť štátu problematický. Aj výber bývalého veľvyslanca v USA a čestného prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Martina Bútoru  do úzkeho tímu zvoleného Kisku vzbudzuje otázniky. 

Na druhej strane Ficova vláda urobila chyby, ktoré sa neodpúšťajú. Z televíznych obrazoviek neprichádzajú správy, ale propaganda, ktorá má svoj začiatok v roku 1998. V tom čase sa Dzurindova vláda rozhodla zmocniť verejnoprávnych médií a v televízii sa hlavným deratizérom stal Tibor Búza. Všetkých  žurnalistov, ktorí mali svoje korene v platforme Novinári za pravdivý obraz Slovenska, zavrel na dvadsiatom ôsmom poschodí. Neskôr odišiel do Markízy k Václavovi Mikovi, až kým ho Ficova vláda znovu nevrátila do televízie ako riaditeľa sekcie programu.  Vo verejnoprávnej televízii nejestvuje nijaký formát, v ktorom by dostali priestor aj nositelia iných názorov. Obviňovaní a proskribovaní politici nemajú možnosť sa brániť. 

Novinárov, ktorých Dzurindov režim eliminoval, izoluje aj Fico.  Nedostávajú nijaký priestor na uplatnenie v štátnych inštitúciách. Mediálny trh je nepreniknuteľný pre novinárov, slovenských vlastencov.  Zúrivý ochranca cudzích vydavateľov a ich záujmov Miloš Nemeček  pózuje v obnovenej Rade vlády pre seniorov.  Ministerstvo kultúry dotuje programy a filmy, ktorých kvalita a posolstvo sú sporné. Napríklad Záblackej film o Bezákovi, aj formát Nikto nie je dokonalý. Rezort kultúry neurobil nič, aby naplnil ústavné práva občanov  vyjadrovať svoje názory. Médiá sa stali jednofarebnejšie než za bývalého režimu.

Občania sa trvale dožadujú provládneho denníka. A iste by chápali, že s výmenou vlády sa vymení aj garnitúra novín. Kedysi aj zásluhou  denníka Republika (neskôr pod názvom Slovenská REPUBLIKA)  sa mohlo povedať, že v printových médiách jestvuje pluralita. Tá zanikla spolu s denníkom, čo súčasný hovorca ministra kultúry Jozef Bednár komentoval slovami chvála Bohu.  Ibaže nijaký iný projekt rezort neponúkol. Na rozčarovaní zo súčasnej vlády má azda najväčší podiel podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.  Opatrenia voči živnostníkom a malým a stredným podnikateľom sú pre mnohých fatálne. A ide o značnú časť obyvateľstva prevažne v mladom veku, prevyšujúcu pol milióna pracujúcich. Na  internetových stránkach  nie sú ojedinelé názory, že podnikať na Slovensku je len utrpenie a ešte za to treba aj platiť. Minister Kažimír má navyše tendenciu prihovárať sa k obyvateľstvu spôsobom, akým komunikuje s opozíciou – cynicky. Zrejme vôbec nepozná situáciu drobných prevádzkovateľov, ktorí do svojho podnikania vložili nemalé peniaze, keď sa čuduje tomu, že niekto nezavrie podnik, ak netvorí zisk.  Kto im odkúpi hnuteľný majetok?  Kontajner? A čo budú robiť? Pôjdu na úrady práce? Mnohí živoria a dúfajú v lepšie časy... A mnohí si to vybavili vo volebných miestnostiach.

Slovensko má prvého nekomunistického prezidenta, oznamujú titulky novín. Ibaže zásluhou komunistickej strany, ktorá ho v roku 1986 ako uchádzača do svojich radov  neprijala.                                                                                                



Pridaj komentár