Peripetie okolo Domova spisovateľov v Budmericiach sa zrejme už skončia. Kauzu Domov spisovateľov v Budmerickom kaštieli sme v Slovenských národných novinách sledovali podrobne a z viacerých hľadísk. Od mája 2011, keď sa rozhodnutím Ministerstva kultúry SR skončila zmluva s dovtedajším prenajímateľom Slovenským literárnym fondom, cez prísľuby dvoch ministrov kultúry až po dnešný stav, pretieklo budmerickým potokom Gidra veľa vody. Zdá sa však, že kaštieľ začne už čo nevidieť zasa slúžiť ako inšpiratívne miesto pre slovenských, ale aj zahraničných umelcov.
Zrušenie Domova spisovateľov v Budmericiach sa udialo v máji 2011, keď bol ministrom kultúry Daniel Krajcer. Lenže prvý pokus o predaj kaštieľa sa odohral ešte v roku 2006 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Bol to priamočiary ťah na bránku bez akýchkoľvek škrupúľ, pričom hlavným dôvodom bola „prebytočnosť“ kaštieľa v majetku MK SR. Spisovatelia sa zomkli a návrh zmietli zo stola, takže vtedajší minister kultúry Rudolf Chmel bol takpovediac „primusený“ predĺžiť Slovenskému literárnemu fondu (SLF) nájomnú zmluvu o päť rokov. No počas ministrovania Daniela Krajcera išli zainteresovaní na vec sofistikovanejšie. Najprv sa prijal predpis o trhovom nájomnom pre nehnuteľnosti v správe MK SR a vzápätí bol SLF postavený pred hotovú vec. Buď neúnosné nájomné, alebo odchod. Občianske združenie Dilema, ktoré napokon súťaž vyhralo, sa vzápätí vytratilo zo scény a prázdny kaštieľ bol ponechaný svojmu osudu a vrtochom počasia. Zdalo sa, že sa zopakuje scenár, keď sa patrične schátraná historická pamiatka napokon odpredá aj s niekoľkohektárovým pozemkom za viac-menej symbolickú sumu.
■ PÁLFI A ONDREJOV
Kaštieľ v Budmericiach nechal postaviť v rokoch 1888 až 1889 gróf Ján Pálfi v romantizujúcom slohu inšpirovanom zámkami vo Francúzsku. Súčasťou kaštieľa bol aj originálne poňatý park s množstvom vzácnych drevín, a samozrejme hospodárske zázemie. Keď gróf Pálfi utiekol v roku 1944 pred postupujúcim frontom, tak povojnové orgány štátnej správy kaštieľ znárodnili a čochvíľa ho úradným výnosom pridelili Zväzu slovenských spisovateľov. Prvým správcom Domova spisovateľov sa stal v roku 1946 prozaik a básnik Ľudo Ondrejov a kaštieľ začal žiť svojím neopakovateľným literárnym životom. Samozrejme, že v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v ňom prebývali v hojnej miere aj takzvaní prorežimoví spisovatelia. Nebol zriedkavý aj ročný tvorivý pobyt a časť obyvateľov si z Domova spisovateľov urobila takmer skutočný „domov“ a do Bratislavy za rodinou odchádzala sporadicky. To skôr prichádzala raz začas rodina za nimi, aby si užila neopakovateľné prostredie, park, lesy a rybníky.
■ KLEBETY A FAKTY
Už v osemdesiatych rokoch sa časy nomenklatúrnych spisovateľov skončili. Aj napriek tomu, že boli vo výraznej menšine voči skutočne tvorivým návštevníkom kaštieľa, nebránilo to začiatkom deväťdesiatych rokov poslancovi Františkovi Mikloškovi servilne zahlásiť pri návšteve vtedajšieho federálneho prezidenta Václava Havla, že „v Budmericiach žiadne kvalitné literárne dielo nikdy nevzniklo...“. Šmahom ruky tak dehonestoval tvorivosť autorov od Kostru, Horova, cez Bendovú, Mihálika, Mináča, Hečka, Šikulu až po Mitanu. Mimochodom, mediálny humbug, ktorý rozpútali v druhej polovici deväťdesiatych rokov Hvorecký, Piusi a ďalší, nebol ničím iným, iba medializovaným stretom medzi liberálnym krídlom v spojení s mimovládnymi majiteľmi pravdy a so skutočnými autormi so vzťahom k slovenskej literatúre a kultúre. Reči o „elitárskych spisovateľoch“, autorských režimových skamenelinách a bujarých pitkách v Budmericiach boli jednoducho účelové až smiešne. Je zaujímavé, že mnohí autori práve z liberálneho a „paneurópskeho“ tábora, ktorí do kaštieľa čulo chodili na tvorivé pobyty, alibisticky stratili reč a náhle sa na svoju tvorbu v Domove spisovateľov nevedeli rozpomenúť.
■ NÁVRAT
Celkovo stáli rekonštrukčné práce na Budmerickom kaštieli MK SR približne 2,5 milióna eura s DPH. Obnovený kaštieľ sa stane účelovým zariadením ministerstva kultúry, v ktorom sa budú konať rôzne kultúrne podujatia. Ako ešte vlani na jeseň informovalo ministerstvo kultúry, plánujú ho využívať na organizovanie kultúrnych podujatí, festivalov, výstav, workshopov, aukcií či plenérov pre všetky sféry umenia v spolupráci s Literárnym fondom, Hudobným fondom, Fondom výtvarných umení, Audiovizuálnym fondom, prípadne s umeleckými a profesijnými zoskupeniami, napríklad so Spolkom slovenských spisovateľov, Slovenskou výtvarnou úniou. Konať by sa tu mohli aj vzdelávacie aktivity ministerstva, organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ako aj ostatných orgánov štátnej správy.
Koniec obnovy kaštieľa v Budmericiach sa teda blíži. Práce by mali byť ukončené do dvoch mesiacov a ich priebeh bol nedávno skontrolovať minister kultúry Marek Maďarič. Na ministerstve sa už pracuje na spôsobe jeho budúceho fungovania ako účelového zariadenia ministerstva. „Rokujeme s možnými partnermi a rozhodujeme sa, či to bude samostatná organizácia, alebo či kaštieľ pričleníme k nejakej existujúcej organizácii,“ informoval nás hovorca MK SR Jozef Bednár. Minister po prezretí si priestorov vyjadril spokojnosť s ich vynovením.
„Ako som prechádzal jednotlivými miestnosťami a dozvedal sa, v ktorej aký spisovateľ písal svoj román, tak som mal chuť sem prísť na tvorivý pobyt,“ poznamenal. Kaštieľ bude tak ako v minulosti slúžiť na tvorivé pobyty najmä pre píšucich autorov. Ministerstvo kultúry už rokuje s predstaviteľmi Literárneho fondu, ktorí s nimi majú dlhoročné skúsenosti. Časť priestorov by podľa ministra mohla slúžiť aj ako múzeum slovenskej literatúry.
Maroš M. BANČEJ ‒ Foto: autor