Niektoré banky v zahraničí za vloženie peňazí už aj zaplatia. Centrálne banky sa všade vo svete pokladajú za záchrancov podriadeného bankového sektora. Čo však „stvára“ Európska centrálna banka, ktorá organizovaným spôsobom nalieva obrovské peniaze na účty podriadených bánk a zároveň vykupuje štátne dlhopisy najviac zadlžených členských krajín eurozóny, s tým sme sa v doterajšej histórii fungovania papierových peňazí ešte nestretli. Kohútiky na potrubiach s lacnými peniazmi sú naplno otvorené už devätnásť mesiacov a podľa všetkého ich nepriškrtia ani v marci budúceho roku. Dovtedy sa predpokladá predĺženie súčasnej situácie o pol roka.
■ DOTUJÚ INFLÁCIU
Doterajšie výsledky uvoľnenej menovej politiky ECB, ktorú označujeme ako kvantitatívne uvoľňovanie, nesplnilo inflačný cieľ, keďže inflácia je stále pod 0,5 percenta. Navyše nízke úroky začínajú komplikovať ozdravovanie bánk, a podľa všetkého dochádza aj k prehrievaniu niektorých domácich ekonomík. A tak sú relatívne spokojní len tam, kde sú zadlžené národné ekonomiky a domácnosti . Nespokojní sú však vkladatelia dočasne voľných peňazí, ktorých úroky sú na bežných účtoch takmer na nule, ba niektorá banka v zahraničí si „dovolila“ za uloženie takýchto peňazí aj zaplatiť!
Podľa vyjadrenia šéfa ECB vraj banková rada čaká na december tohto roka, keď budú presnejšie makroekonomické údaje, a tiež sa čaká na postup americkej centrálnej banky. Čo však prekvapuje, je vyhlásenie šéfa ECB, bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia, že terajšie úrokové sadzby zostanú „dlhšie nízke“, aj ako sa skončí obdobie kvantitatívneho uvoľňovania.
■ MŔTVE VKLADY
ECB poskytuje bankám obrovské peniaze za nulový refinančný úrok, a preto banky nevidia nijaký dôvod, prečo by občanovi mali ponúknuť viac. Navyše v prípade, že by si peniaze ukladali do eurobanky, zaplatia sankčný úrok vo výške 0,4 percenta. Ešteže inflácia občas klesne pod nulu, a tak aj pri nulových úrokoch na bežnom účte si môžeme za úspory nakúpiť viac. Navyše banky tlačia svojich klientov do využívania bezhotovostného styku a na internetové platenie všetkého, v opačnom prípade si strhávajú poplatok aj za to, že si občan ukladá vlastné peniaze na svoj bežný účet. Solventnejší, ale aj takí, čo si odkladajú na „staré kolená“, si hodnotu doteraz usporených peňazí v najbližšom období nijako nezvýšia.
S vyššími úrokmi pre občanov sa tak môžeme stretnúť len v prípade sporiacich účtov a tiež v menších komerčných bankách, ktorých vlastníkmi sú známe finančné skupiny s predmetom podnikania aj v iných oblastiach národného hospodárstva, ktoré tak vedia vložené peniaze občanov pri dodržiavaní zákona na ochranu vkladov bezpečne investovať.
■ SPORIVÝ NÁROD
Na prekvapenie mnohých Slováci aj pri degradujúcich úrokoch šetria čoraz viac. Podľa štatistických údajov mali v bankách uložených vyše tridsať miliárd eur, čo je za posledných päť rokov viac o takmer tridsať percent. Ťažko určiť, či sú za tým vyššie platy, alebo potreba vytvárať si peňažnú rezervu na horšie časy, keďže všeobecne prevláda názor, že štát sa už tak nestará, ako boli kedysi domácnosti zvyknuté.
Nízke úrokové sadzby však majú aj jednu „výhodu“ – domácnosti sa viac venujú analýze ponúkaných bankových produktov, čím zvyšujú nielen svoju peňažnú inteligenciu, ale navyše získavajú prehľad o doteraz nepoznaných bankových produktoch.
Ak by sme chceli hovoriť o záporných úrokoch na vklady, určite sa nebudú týkať domácností, ale skôr peňazí podnikov, čím ich budú nútiť peniaze investovať. Rovnakú politiku uskutočňuje aj ECB voči komerčným bankám, keď ich núti peniaze na bankovom trhu skôr lacno požičiavať, ako by banky mali voľné peniaze na účty v ECB ukladať. Pri nízkych úrokoch, s akými sa dnes stretávame, môžeme len v prípade zápornej inflácie hovoriť o udržaní kúpnej sily peňazí. V opačnom prípade skôr o našej „schopnosti“ peniaze neminúť a použiť ich niekedy v budúcnosti trebárs na kúpu bytu bez hypotéky.
Róbert HÖLCZ - Foto: archív