Mečiarove amnestie

thumbnail

SLOVO O SLOVENSKU

Slovenský parlament napokon vytvoril ústavný rámec na zrušenie  Mečiarových amnestií. Nebol to výsledok celospoločenskej objednávky – ale úspešná hra lobistických skupín, ktoré nikdy našu krajinu nemilovali. Stačí si len uviesť, kto bol nositeľom „akože“ celospoločenského tlaku. Iniciátorom bol Ján Budaj, ktorý sa do Národnej rady Slovenskej republiky dostal na chrbte neštandardnej strany OĽaNO, teda bez akejkoľvek poctivej straníckej práce v štruktúrach politického subjektu alebo medzi ľuďmi. Mimochodom, meno rovnakého znenia sa nachádza v zložkách Štátnej bezpečnosti označené dokonca ako A – agent s krycím menom Domovník. Svoju politickú agendu perfektne naplánoval v období premiéry slovenského filmu Únos, ktorý ani zďaleka neopisuje udalosti tak, ako to bolo so zavlečením Michala K. ml. do zahraničia či smrťou Róberta Remiáša. Pripojil sa aj prezident Andrej Kiska, expremiérka I. Radičová, americký veľvyslanec na Slovensku. Podporili ich herci a publicisti. Stredoškoláci dokonca vyhlásili na apríl celoslovenský protest. Takmer všetky médiá tomu vytvorili správne prostredie a téma bola na svete. Bolo rozhodnuté. Už sa len pridali koaličný MOST – Híd, ktorý trvalo presadzoval zrušenie Mečiarových amnestií, a niektorí vplyvní politici z vládnucej strany SMER-SD. Pripravovaný scenár sa začínal napĺňať. Účel svätí prostriedky. Čo na tom, že iniciátori zavádzali slovenskú verejnosť a hrali ľuďom na city. Veď vyšetrovanie vraždy Remiáša bolo ukončené, že skutok sa nestal ešte v roku 2006. V minulom roku vyšetrovanie dokonca obnovili. Teda amnestie vyšetreniu nebránia.

V parlamente z vládnej koalície jedine poslanec Anton Hrnko zo SNS verejne vyhlásil, že sa nebude podieľať na búraní právneho a politického systému, kampaň nazval  lynčom a prirovnal k päťdesiatym rokom komunistickej totality. Vždy som presadzoval názor, že každý zodpovedný vinník musí byť potrestaný. Ale na základe platného práva. Týmto rozhodnutím sa na morálku prihliadalo viac ako na právo. Možno pomôžeme poškodeným, ale aby sme nevytvorili v budúcnosti iných poškodených viac...

Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN

NR SR prijala uznesenie o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara

 

Amnestiu bývalého predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara pre páchateľov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a zmarenia referenda v roku 1997, ktorý bol v čase jej vyhlásenia zastupujúcim prezidentom SR, Národná rada SR v stredu 5. apríla zrušila. Parlament získal kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Zmena ústavy zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do šesťdesiatich dní posúdiť Ústavný súd SR.

Ten buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo neguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd v spomínanej lehote stanovisko neprijme, rozhodnutie parlamentu bude platné. Novelizáciu ústavy podpísal prezident Andrej Kiska a následne ju zverejnila Zbierka zákonov. Potom poslanci v potrebnom počte predložili do NR SR návrh uznesenia na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum zároveň na návrh opozície rozhodlo, že skutky, na ktoré sa tieto amnestie vzťahovali, nebudú premlčané.

V stredu 5. apríla podvečer NR SR zrušila amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Proti bol jeden poslanec, jeden sa zdržal hlasovania a 13 sa na hlasovaní nezúčastnilo...

  • UZNESENIE NR SR

„Vychádzajúc z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi a blízkym predstaviteľom štátnej moci, berúc do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, ktorá bola vyhlásená Rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov číslo 47/133 zo dňa 18. decembra 1992 a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, odvolávajúci sa na Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, ktorý je medzinárodnou zmluvou  a odvolávajúc sa na sľub prezidenta Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony NR SR z r u š u j e článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii... ako aj  rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii... a  rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného z decembra 1997.“



Pridaj komentár