Afganistan je ďaleko, ale NATO blízko

thumbnail

Potemkinovské dediny amerického prezidenta Donalda Trumpa. Uprostred medzinárodného chaosu, sankcií, konkurenčného boja medzi USA a EÚ, čo sa týka protiruských sankcií, nevyriešenej krízy Európskej únie, ako aj Ukrajiny a vzťahov s Ruskom posielame nové tisícky vojakov do takmer šestnásť rokov trvajúcej vojny v Afganistane...  Teda  rozhodol o tom prezident USA Donald Trump, ale je viac ako zrejmé, že devätnásť štátov NATO, ktoré spojeneckú akciu pod Hindukúšom vojensky a propagandisticky podporujú, medzi nimi aj Slovensko, neostanú bokom.

■ ZÁMERY STROSKOTALI

Afganská vojna sa stala našou vo chvíli, keď nasadenie našich jednotiek schválila pred rokmi Národná rada SR, vtedy ešte na podporu politiky prezidenta Busha ako akciu Trvalá sloboda v roku 2001. Medzitým vo vojne v Afganistane bolo nasadených aj okolo stopäťdesiattisíc vojakov, ale ani tí problém nevyriešili. Spojenecké štáty Severoatlantickej aliancie NATO vždy so súhlasmi svojich parlamentov afganskú politiku USA  podporovali, aj keď pôvodný clintonovsko-albrightovský cieľ „budovania národa“, práve tak ako inde, osobitne v Iraku a Líbyi, nielen stroskotal, ale dosiahol pravý opak.

Z Afganistanu sa nestal stabilný štát. Naopak,  čoraz väčšmi sa bývalý protivník Taliban stáva pánom situácie. Odhady sa rôznia, ale ani jeden údaj nepopiera, že kontroluje najmenej polovicu afganského územia! Vládou a vojenskými podporovateľmi  kontrolovaný Kábul, hlavné mesto, je pre Afgancov aj iným názvom pre trvalo prekvitajúcu korupciu a mocenské boje rôznych frakcií. Posilňovaním americkej a spojeneckej vojenskej prítomnosti sme teraz tam, kde sme boli na začiatku v roku 2001, a opäť nevieme ako z toho von.

■ CHÓR MÉDIÍ

Prečo je pre nás Slovákov dôležité o tom hovoriť? Pretože na Slovensku prevládla argumentácia Severoatlantickej aliancie NATO a vojensko-priemyselného komplexu USA. Teraz všetky médiá svorne hovoria o tom, že prezident D. Trump zmenil názor. Kým v predvolebnej kampani sľuboval opak, teraz tam vysiela tisíce vojakov. Lenže so sľubmi skončiť najdlhšie trvajúcu vojnu v dejinách USA vyhral voľby aj jeho predchodca Barack Obama. Pravda je, že moc a sila, vplyv vojensko-priemyselného komplexu USA je taká, že sa proti nemu nemôže postaviť ani prezident USA. Ak by sme sledovali politické dejiny USA pozorne, tak by sme zistili, že prvým, kto sa postavil proti a varoval pred zhubným vplyvom vojensko-priemyselného komplexu, nebol nikto iný než víťazný generál z druhej svetovej vojny Dwight Eisenhower. Urobil tak ešte v roku 1961 v rozlúčkovom prejave pri odchode z funkcie prezidenta USA.

Terajší prezident zmenil ciele americkej politiky v Afganistane, a tým aj politiky NATO na výlučne boj proti terorizmu a teroristom. So všetkým ostatným, pravda s našou západnou  pomocou, si musia poradiť Afganci sami. Je to irónia, ak nie výsmech dejín – veď mudžahedínov, ktorých dnes nazývame džihádisti, kedysi pred desaťročiami Západ a USA v rozsiahlom programe financovali a vyzbrojovali na boj proti Sovietskemu zväzu. Ten aj vinou svojho veľkého vojenského hazardu v Afganistane zanikol ešte v roku 1991!  Dnes sa však zabúda, že ešte dva roky po odchode sovietskych vojsk sa sama udržala afganská vláda, kým ju krvavo nezvrhli práve vtedajší mudžahedíni a lokálni klanoví vodcovia.

■ VPLYVNÁ ČÍNA

Je to stavanie povestných kulís, potemkinovských kulís, ak dnes prezident USA tvrdí tak ako jeho predchodcovia, že ide len o to, aby sa stiahnutím vojsk nevytvorilo vákuum, ktoré by potom zaplnili džihádisti, teroristi. Skutočná príčina však tkvie v tom, aby priestor nevyplnili susedné štáty – Pakistan, trvalý podporovateľ džihádistov, Čínska ľudová republika, a osobitne Irán. Spomína sa v tejto súvislosti aj Ruská federácia. Lenže Moskva má záujem na tom, aby sa militantní moslimovia nešírili z Afganistanu do Strednej Ázie a odtiaľ do Ruska. Ruský prvoradý záujem je ochrana pred prívržencami radikálneho islamu  a pred mohutnou medzinárodnou sieťou pašerákov drog, keďže náš „patronátny“ Afganistan je dnes najväčším svetovým producentom heroínu! V zápase proti militantom Rusko podporuje trvalo spojencov v Afganistane. A práve v tomto je pre nás Európanov dôležité. Ak by sme to silou-mocou chceli zvýrazniť, môžeme povedať aj to, že kresťanská Európa na tomto veľkom a rozsiahlom  stredoázijskom moslimskom území potrebuje Rusko ako svoju druhú bariéru. Potrebuje Rusko, ktoré sa napriek miliónom moslimov zatiaľ,  na rozdiel do Európy, úspešne vyrovnáva s nebezpečenstvom terorizmu na vlastnom území.

■ BEZDUCHÁ PROPAGANDA

Pre slovenskú verejnosť je dôležité zmeniť terajší model oficiózneho informovania o zahraničnej politike, najmä zmeniť bezduché preberanie oficiálnych stanovísk NATO bez kvalifikovaných súvislostí. Dôležité je neutápať sa v provinčnej politike sporov vo chvíli, keď ide o rozhodujúce smerovanie štátu, o ďalšie odovzdávanie suverenity tak v rámci EÚ, ako aj NATO. Vecná, kritická diskusia, zbavená primitívneho antiamerikanizmu a protinatovského tónu, aj o Afganistane nám musí umožniť poznať reálny stav vecí. A najmä spoznať aj na afganskom príklade, ako sa doterajšia politika USA a NATO nielen ocitla v pasci, ale ani sama nevie, ako sa z nej dostane von. Niet preto dôvod nekriticky či slepo jej dôverovať, „recitovať“ argumenty NATO tam, kde si v slovenských verejnoprávnych médiách môžeme vystačiť so zdravým sedliackym rozumom. Napokon aj v samotných USA si už  kladú otázky, ako prežiť prezidentovanie Donalda Trumpa.

Dušan D. KERNÝ  - Ilustračné foto: archív, internet



Pridaj komentár