Akosi veľa Narcisov, Don Juanov, ba aj Cicciolín...

thumbnail

Slovensko si zaslúži lepší parlament aj lepšieho prezidenta. Výsledok marcových volieb definitívne spečatil nový model ľavo-pravého vládnutia a v opozičných laviciach slovenského parlamentu zasadla zmeska indivíduí ako vystrihnutá z porekadla Každý pes iná ves... Pritom nejde len o Kotlebovu stranu, ale aj o nečitateľné zoskupenie OĽaNO-NOVA a najmä o zloženie rodinného klanu na čele s bossom Kollárom a jeho consiglierim Pčolinským. Paradoxom je, že práve šéf strany Sme rodina nadával na Facebooku Ficovi a Kaliňákovi do mafiánov, keď on sám sa nevie vykrútiť z dokumentov, ktoré ho usvedčili zo stykov s mafiánskym podsvetím. Keď si zosumarizujeme staré i nové parlamentné strany, osoby a osôbky s ich často pochybnou minulosťou i prítomnosťou, musíme uznať, že taký pestrý parlament tu nebol od vzniku Slovenskej republiky. Popri známom multioteckovi Kollárovi vstúpil znova do parlamentu ďalší producent one man show, ktorý so svojou skupinkou štyroch obracia všetko naruby –  ignoruje rokovací poriadok, správa sa deštruktívne ako grobian v krčme, využíva každú príležitosť na sebaprojekciu  zvolávaním tlačových besied, na ktorých  osočuje a provokuje, čo mediálnym trasorítkam lahodí: zasa majú o čom písať, čo nahrávať, zasa je na scéne „obyčajný človek“ nezávislý od politiky, závislý od exhibicionizmu, ktorý síce nič nerieši, ale aspoň pobaví

  • MATOVIČ

Nazývať túto skupinku parlamentných prišelcov politickou stranou je nepatričné až smiešne. Jej jadrom sú už druhé volebné obdobie len štyria ľudia bez členskej základne s hmlistým volebným programom. Skupinka má však naporúdzi z daní občanov sumu 6,8 milióna eura, ktorú dostala zo zákona za svoj volebný zisk. Lenže to už smiešne nie je. Vieme, o kom je reč a kam môžeme zaradiť tzv. politickú stranu Igora Matoviča. Politológ Michal Horský výstižne pomenúva tento nevšedný zjav v slovenskom parlamente ako „politickú fikciu a potemkinovskú dedinu“. K pomenovaniam politického subjektu podobného typu by však pasoval ešte jeden epiteton ornans – firemný biznis v politike. Politické prekáračky v zákonodarnom zbore, na aké sme si zvykli od roku 1993, majú už od začiatku siedmeho volebného obdobia nezvyčajne hrubozrnnú podobu. Výchovná facka, ktorú kedysi uštedrila poslancovi Matovičovi Anna Belousovová, je len slabý odvar toho, čo sa v parlamente deje dnes. Kým za istých okolností je výchovná facka symbolickou odvetou za osočovanie – osobné invektívy, nadávky a vulgarizmy na adresu oponenta sa nedajú označiť inak ako urážka. Žiaľ, okrem šarvátok tohto druhu sa zatiaľ v NR SR najmä zásluhou opozície veľa zmysluplného neudialo. Matovič, Kollár i niektoré poslankyne strany SAS a OĽaNO stratili veľa času a energie na exhibičné výpady proti vládnej zostave, namiesto toho, aby s rovnakou vervou odborne obhajovali svoje výhrady povedzme k nedávno schválenému štátnemu rozpočtu.

  • CIGÁNIKOVÁ

Okrem povinnosti zaznamenávať parlamentné hlasovania boli v centre pozornosti médií najmä pikantné príbehy politických stážistov a stážistiek v laviciach NR SR. Zdá sa, že každý parlament mal vo svojej histórii obdobu českého extrémistu Miroslava Sládka a klony ľahkonohých Cicciolín. Radikálna strana, za ktorú sa talianska pornoherečka dostala do talianskeho parlamentu, mala vo svojom programe okrem iného legalizáciu marihuany podobne ako strana slovenských liberálov SAS. Pravdupovediac, aj u Sulíka sa nájdu extravagantné poslankyne. Napríklad pani Cigániková  sa zapísala do „kreatívnosti“ predvolebných kampaní fotografiou svojich nôh so stiahnutými červenými nohavičkami a bonmotom – „Holý zadok pre každého“. U voličov to zabralo. Sulíkova kandidátka sa dostala do parlamentu, kde sedí vedľa rovnako extravagantného kolegu Dostála, ktorý prišiel do parlamentu s Dávidovou hviezdou na klope saka – vraj ako jediný predstaviteľ rómskej národnosti, aj keď sa narodil ako Slovák...

  • NICHOLSONOVÁ

Senzácií, o aké sa postarali aj iní poslanci a iné poslankyne bolo doteraz už neúrekom. Trebárs Lucia Ďuriš Nicholsonová si za trápnych okolností uzurpovala právo viesť plenárne zasadnutie, hoci neprítomný predseda parlamentu toto právo udelil inému zastupujúcemu. A pani Petra Krištúfková z Hnutia Sme rodina Borisa Kollára sa zasa preslávila vyjadrením o svojich kolegoch s povýšenosťou majiteľky trojtisícového náhrdelníka: „Veď ako môžete brať vážne muža, ktorý má na sebe sako za pár desiatok eur. O ženách, nosiacich kabelky od Číňanov, sa radšej nebudem ani zmieňovať.“ Poslanec Smeru-SD Martin Glváč o ženách – kolegyniach v politike, s povzdychom napísal na sociálnu sieť: „Keď počujem slovník opozície: smradľavý skunk, ale najmä dámy Cigánikovej: „Sulík vás prešťal,“ hlava sa z toho točí.“

Nuž, čo sme si v marci do parlamentu zvolili, to máme.

  • DOBŠINSKÝ

Bolo by asi spravodlivejšie písať a hovoriť o tom, aké nové a dôležité zákony prijal náš zákonodarný zbor, ale to väčšinové médiá priveľmi nezaujímalo, súdiac podľa toho, akú blamáž si vyrobil moderátor verejnoprávneho rozhlasu RTVS v Sobotných dialógoch, keď nepríčetne prekrikoval premiéra a ignoroval vari najdôležitejšiu tému roka – zákon o štátnom rozpočte. Protischránkový zákon a novela rokovacieho poriadku sa tiež nevmestila do hodinovej diskusnej relácie. Veď načo, keď prezident novelu vetoval. Zrejme mu vyhovuje parlamentný marazmus tak ako mediálnym trasorítkam parlamentné pikantérie.

Ľudovít ŠTEVKO – Karikatúra: Andrej MIŠANEK – Foto: tvNRSR

 



Pridaj komentár