Slovensko začína s podporou chovu domácich sladkovodných rýb. Prostredníctvom Operačného programu Rybné hospodárstvo 2014 – 2020 podporí produktívne investície do akvakultúry, zamerané na budovanie nových a modernizáciu existujúcich rybných chovov a prevádzok a na zvýšenie kvality produktov z rýb. Mrazená hovädzina kdesi z juhu Ameriky či vodou napumpovaná kuracina dovážaná ktovie odkiaľ – s tým sme konfrontovaní takmer denne. Pritom na Slovensku by sme si dokázali vyprodukovať mäso hodnotné a pre nás najzdravšie. A pri primeraných ekonomických podmienkach produkcie ani nie až také drahé. Tie podmienky však treba zabezpečiť.
MEDICÍNSKE VAROVANIA
Lekári terajšej populácii – konkrétne aj mnohým z nás, odporúčajú radikálne zmeniť spôsob stravovania. Stravujeme sa z pohľadu dlhoročných návykov stále tak, ako by sme každý deň od svitu do mrku dreli na poli, lovili mamuty alebo tlačili do kopca ťažké balvany. Pritom väčšina z nás už pracuje skôr hlavou a výdaj energie neprevyšuje jej príjem. A mnohí nemajú takmer nijaký energetický výdaj... Náš jedálny lístok by mal preto obsahovať menej tukov, zato rozumné množstvo kvalitných zložených cukrov potrebných na prísun energie, a ľahké proteíny. Ideálne sú z tohto pohľadu sladkovodné ryby. Obsahujú nenasýtené omega-3 mastné kyseliny, ktoré naše telo – na rozdiel od nasýtených mastných kyselín a zlého cholesterolu – potrebuje ako prevenciu pred srdcovo-cievnymi ochoreniami a rakovinou. Žiaľ, sú stále úzkoprofilové alebo drahé. Pre deti, tehotné a dojčiace mamičky sú vhodné najmä sladkovodné ryby, v ktorých je obsah škodlivých látok minimálny. Naopak, vôbec by nemali konzumovať ryby s vysokým obsahom škodlivých látok (mečúň, žralok a makrela kráľovská). Odporúča sa navyše obmedziť aj príjem lososa, haringa a tuniaka najviac na jednu porciu do týždňa. Toto sa vzťahuje na mrazeného tuniaka, tuniak v konzerve je bezpečný. Ryby spracované na prírodný spôsob sú ľahšie stráviteľné ako vypražené v trojobale. Hotové rybie prsty nie sú príliš vhodné, pretože sú často pripravené s použitím stužených tukov, ktoré neprosievajú zdraviu detí ani dospelých.
RIZIKO Z MORA
V súvislosti s čoraz plošnejším znečistením svetových morí a oceánov sa pomerne varovne hovorí o prítomnosti jedovatých metabolitov, morských biotoxínov, histamínu, mikroorganizmov, parazitov a rôznych kontaminantov (ťažkých kovov, ropných derivátov a podobne) v jedlých častiach, teda najmä v svalovine morských rýb. A to je iba primárne riziko. To sekundárne spočíva v hygiene a v podmienkach spracovania, prevozu a skladovania. Naše ryby sú logicky oveľa čerstvejšie ako dovážané morské produkty. Na Slovensku máme viac ako 1 650 rybochovných zariadení a ročne v nich odchováme vyše štyri milióny kilogramov rýb vynikajúcej kvality. Práve čerstvá sladkovodná ryba je zdrojom kvalitnej rybej bielkoviny. Do vyhlásených výziev Operačného programu Rybné hospodárstvo sa môžu zapojiť fyzické a právnické osoby podnikajúce v oblasti akvakultúry – samostatne hospodáriaci roľníci, obchodné spoločnosti, občianske združenia či štátne podniky. Výzvy na výstavbu novej akvakultúrnej prevádzky a recirkulačných systémov sú určené nielen pre existujúce subjekty akvakultúry, ale i nové bez podnikateľskej histórie v tejto oblasti v čase predloženia žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ale so skúsenosťami z podnikania v inej oblasti. Výška príspevku na projekt sa pri jednotlivých výzvach líši, oprávnení žiadatelia môžu získať financie vo výške od tritisíc až do dvestopäťdesiattisíc eur.
ČO JE AKVAKULTÚRA
Sektor akvakultúry na Slovensku predstavuje hospodársky chov rýb na priamu spotrebu a na zarybňovanie rybárskych revírov. U nás v ňom pracuje spolu so sezónnymi zamestnancami vyše tisíc ľudí vrátane sezónnych brigádnikov. Aktuálne je na Slovensku 562 rybníkov, 42 malých vodných nádrží, 134 miest klietkového chovu rýb, 356 liahní a odchovní, 329 betónových nádrží a 148 umelých vodných nádrží. „Naším cieľom je sebestačnosť aspoň na osemdesiat percent v domácej produkcii nížinných a lososovitých druhov rýb. Aktuálne prevádzky musia byť efektívnejšie a potrebujeme aj viac chovateľov rýb. Dôležitá je však i trvalá udržateľnosť a šetrnosť k životnému prostrediu. Veď kvalita našich sladkovodných rýb patrí medzi najvyššie v strednej Európe,“ oznámila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Spotreba rýb na Slovensku v ostatných rokoch, našťastie, badateľne stúpa. Zatiaľ čo v roku 2010 to bolo 5,1 kilogramu na osobu za rok, aktuálne sa blíži k hranici šesť kilogramov. Najpredávanejšou sladkovodnou rybou na Slovensku je kapor, ktorého sa v roku 2016 vylovilo v našich vodách 1,7 milióna kilogramu. Nasledoval pstruh dúhový (1,1 milióna kilogramu) a amur (sedemdesiattisíc kilogramov). Dovedna sa na Slovensku v roku 2016 vylovilo 2,16 milióna kilogramu trhových rýb a športoví rybári ulovili celkom 1,9 milióna kilogramu rýb. Ročne sa však na Slovensko dovezie približne 15 400 ton morských i sladkovodných rýb zo zahraničia. Najvyšší dovoz bol v roku 2016 z Česka – 2 682 ton, z USA – 2 365 ton a z Poľska – 2 066 ton. Toto je zmárnená šanca zo strany domácich producentov. Ak by sa dovozy podarilo znížiť zvýšením domácej produkcie, vzrástla by, samozrejme, aj potravinová bezpečnosť Slovenska. Tá sa v posledných rokoch zosúva na kritické štatistické úrovne a nedosahuje už ani päťdesiat percent.
Ivan BROŽÍK – Foto: internet