V Česku to doslova vrie. Hoci parlamentné voľby sú v krajine až v októbri, už teraz všetky politické strany – okrem dvoch, strašia prieskumy verejnej mienky. Ako gilotína uťali nádeje vládnej strany ČSSD a zasiahli politikov i verejnosť: na čele je vytrvalo strana ANO Slováka, oligarchu a aj mediálneho magnáta Andreja Babiša, ktorý na Slovensku vyhral proces a porazil Ústav pamäti národa v spore o tom, či bol, alebo nebol agent ŠtB... A na druhom mieste je Komunistická strana Čiech a Moravy!
Dnes ešte vládni sociálni demokrati by sa ocitli na treťom mieste, komunisti na druhom a ANO na čele s Andrejom Babišom by voľby teraz vyhralo. Za tejto situácie by ANO nezískalo štyridsaťsedem poslaneckých kresiel ako v minulom prieskume, ale celých osemdesiat, a komunisti by získali o desať viac ako podľa prechádzajúceho prieskumu, mali by štyridsaťtri poslancov. Je to zaujímavá volebná matematika, veď poslanecká snemovňa má dvesto kresiel a tieto dve strany by ich mali teda výrazne viac ako polovicu. Pritom ANO je novým politickým subjektom, nie je to v českých politických dejinách po roku 1989 tradičná politická strana. A komunisti sú, naopak, nielen starou politickou stranou, ktorá úspešne prežila rok 1989 a po vzniku samostatného Česka sa napriek zákonom zakazujúcim komunistickú ideológiu a symboly stala stabilnou stranou s účasťou v českom parlamente a v českom senáte, ako aj v europarlamente!
■ ČESKÝ CHAOS
Tejto situácii sa treba podrobne venovať. Pre všestranné poučenie, že súčasné politické a mediálne trendy čechoslovakizmu a umelé, neprirodzené prejavy ľútosti nad zánikom federácie a najmä plač nad vznikom samostatného Slovenska rozhodne nie sú namieste. Zásadný rozdiel medzi politickými pomermi na Slovensku a v Česku je prakticky vo všetkom. Terajšie voľby a najmä kandidatúra ANO Andreja Babiša nám umožňuje pozrieť sa na kľúčové veci, a to je vzťah k Európskej únii z českého hľadiska. Pre Andreja Babiša je dôležité aby Česko hralo na tomto fóre dôležitejšiu úlohu, ale „od začiatku sme tam prišli ako úplní hlupáci, ... na neformálnom zasadaní ministrov financií s účasťou guvernéra Českej národnej banky v Holandsku nás nepustili k slovu, ... kým my sme české predsedníctvo totálne prepásli, bola to veľká hanba“, povedal nedávno pre Lidové noviny, ktorých je vlastníkom.
Pripomenul tak, že počas polročného českého predsedníctva v EÚ nielen padla česká vláda, ale aj potom sa Česko „kúpalo“ v obrovskej kauze s uliatymi peniazmi na propagáciu, ktoré vraj skončili kdesi v Karibiku, a zodpovednosť za to mal niesť Alexander Vondra, viacnásobný minister z niekdajšieho okruhu ľudí prezidenta Havla. Samozrejme, ide to na vrub niekdajších politických strán a je len pochopiteľné, že Andrej Babiš to vo volebnej kampani využíva naplno.
■ VÝZVY ROKOVAŤ
Andrej Babiš zastáva názor, že treba okamžite rokovať s prezidentom USA Donaldom Trumpom aj s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom, lebo je to pre Európu naliehavé. Takto sa vyjadruje politik, ktorý, ak máme veriť prieskumom, má priamo namierené na čelo budúcej českej vlády. Hovorí to preto, aby ho volili. To nehovorí ani jeden slovenský politik tak naliehavo a dôrazne a v dnešnej Európe to vlastne takto nehovorí, azda okrem Viktora Orbána, nikto. Na Slovensku by takáto predvolebná požiadavka vyvolala oheň na politickej streche a z Grassalkovičovho paláca by sme asi videli chrliť oheň a síru na proruské živly a agentov Putina. Ale tam môžu napokon pokojne na túto tému mlčať, pretože stačí sa pozrieť na júlové noviny. Možno si čierne na bielom prečítať, že ruská propaganda je jedno z dvoch najväčších nebezpečenstiev súčasnosti, druhým je terorizmus. A pokiaľ ide o nevyhnutnosť čeliť ruskej propagande, tak Slovensko je na tom zle, nečelí jej, je najhoršie z najhorších, píše v úvodníku jeden denník. Aj keď, ako vidno u Babiša, je logické spolupracovať s Ruskom v otázkach vzájomne výhodných, pokiaľ ide o terorizmus a krízu na Blízkom východe a utečeneckú krízu zvlášť. Teda spolupracovať tam, kde je to naliehavý európsky záujem.
■ MEDIÁLNY KABARET
Úplný kabaret predvádzajú českí komentátori, ktorí už pred vyše desaťročím nastúpili na slovenský mediálny trh. Podobne ako vo futbale ako „legionári“. A v slovenských denníkoch zabrali neraz miesta šéfredaktorov a zástupcov šéfredaktora alebo boli pre týždenník hlavnými komentátormi všetkých dôležitých udalostí na východe a západe kontinentu, určovali, ako sa má hovoriť a písať, ako formovať mediálnu slovenčinu a témy rozhovorov s politikmi v ére tandemu Dzurinda/Mikloš. Dnes jeden z týchto legionárov zhrozený píše: hrozí možné víťazstvo ANO a Andrej Babiš sa môže stať českým predsedom vlády, to bude situácia, že Česi budú závidieť Slovákom ich Fica. Autor priznáva: za vetu, že Česi budú závidieť Slovákom Fica, by si už pred niekoľkými rokmi odťal ruky! Ale dnes je situácia iná! Česko za zmenšuje, je menej proeurópske. Pri zániku federácie si Česi mysleli, že sa zmenšili o východnú časť republiky, ale dnes sa sami zmenšujú, zmenšuje sa ich európsky význam, kým Slovensko prekračuje hranice päťmiliónového štátu. Česi dneška si nevidia ďalej od nosa. Mali by si uvedomiť, že prešli časy, keď podceňovali to, čo sa deje pod Tatrami. Človek nevie, či číta komentár alebo satirický fejtón, najmä keď pozná väčšinu tvorby tohto autora, ktorý ešte rozdával rozumy aj pri formovaní ukrajinskej tlače. Druhý z týchto legionárskych alebo nebodaj žoldnierskych (?) „výtečníkov“ sa rozhodol na celej novinovej strane hovoriť o knihe Andreja Babiša O čom snívam, keď náhodou spím. Priznáva profesionálnu prácu ľudí, ktorí necelých tristo strán textu upravili a sám Babiš ich okorenil svojimi typickými „hláškami“. Ale nakoniec sa vykľuje šidlo z vreca – veď aj Ficovi predpovedali víťazstvo tridsaťštyri percent, no nedostal ich a musel vytvoriť koalíciu, a ani Babiš si nemôže byť istý vyše štvrťroka pred voľbami jednoznačným víťazstvom. Pre nás je to poučenie, že sa treba držať zdravého sedliackeho rozumu. Pre istotu slovenského.
Dušan D. KERNÝ – Foto:ihned.cz