Bombardovanie pásma Gazy izraelskou armádou

thumbnail

Bombardovanie pásma Gazy izraelskou armádou sa začalo pred mesiacom, pričom Izraelčania mieria aj na civilné ciele, ako sú školy, nemocnice či obydlia. Najhorší vojenský konflikt v tomto regióne za uplynulých päť rokov si doteraz vyžiadal smrť vyše tisícsto Palestínčanov, vrátane civilistov, a okolo štyridsať Izraelčanov, väčšinou vojakov.

Žíznia po krvi

Nehynú iba Palestínčania, ale aj príslušníci iných štátov. Nemecko informovalo, že pri izraelských útokoch v Gaze prišla o život sedemčlenná rodina Palestínčanov s nemeckou štátnou príslušnosťou. Ozbrojenci z Gazy útokom Izraela vzdorujú ‒ za ostatný mesiac vystrelili na židovský štát vyše 2 040 rakiet. To je v priemere 145 na deň. Intenzita vojenských akcií dosiahla taký stupeň, že šéf francúzskej diplomacie Laurent Fabius vyzval Izrael na okamžité zastavenie „masakier a útokov“. „Keď hovoríme o vyše šesťsto mŕtvych, je to prirodzene niečo, čo nemôžeme akceptovať. Masakre a útoky musia hneď prestať,“ povedal Fabius. Situácia v pásme Gazy silno rezonuje v arabskom svete.

Jordánsko predložilo Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie, ktorý vyzýva na okamžité prímerie a stiahnutie izraelských jednotiek. Návrh víta Egyptom vedené úsilie o ukončenie bojov a odsudzuje všetko „násilie a nepriateľské akcie namierené proti civilistom a všetky teroristické činy“. Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová uviedla, že izraelské útoky v Gaze môžu byť porušením medzinárodnoprávneho zákazu ich zacielenia na civilistov. Aj keď svetová mienka Izrael tvrdo odsudzuje, USA stoja na jeho strane. Podľa šéfa americkej diplomacie Johna Kerryho musí urobiť prvý krok k prímeriu Hamas. Ten by v istom zmysle skutočne mohol mať v rukách kľúč na riešenie situácie. Zajal totiž izraelského vojaka a ten by mohol konflikt zmeniť. V roku 2011 vymenil Izrael zajatca za tisíc palestínskych väzňov.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu bombardovanie civilných cieľov obhajuje aj tým, že obyvateľov o útoku dopredu varovali. Je to však falošný postoj. „Kam máme ísť?“ spomína BBC najčastejšiu reakciu Palestínčanov. Skutočnosť je taká, že pásmo Gazy má tvar úzkeho obdĺžnika s dĺžkou štyridsať kilometrov. Žije v ňom 1,8 milióna obyvateľov a patrí medzi najhustejšie obývané oblasti na svete. Keď sa začala vojna v Sýrii, z krajiny utiekli tri milióny ľudí. Gazania túto možnosť nemajú. Židovský štát stále tvrdí, že je v práve, a napriek bojovým aktivitám vidí svoju diskrimináciu v rozhodnutiach jednotlivých krajín obmedziť lety do Izraela. Lety stopli Lufthansa, Air France, US Airways či Delta Air Lines. Aj Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) pripravuje dôrazné odporúčanie, ktoré má varovať pred letmi na telavivské letisko. Tlak svetovej mienky na Izrael silnie.

Peter JÁNOŠÍK



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.