Budúcnosť velí Slovensku nepoľaviť v ostražitosti

thumbnail

Schopnosť maďarských menšinových politikov vymyslieť vždy nové požiadavky je bezodná. Pri skúmaní menšinovej politiky a menšinovej legislatívy si musíme uvedomiť, že ich úroveň je vždy priamo úmerná participácii menšinových strán na moci.  Prvý raz sa tak stalo v roku 1994 v čase Moravčíkovej  dočasnej vlády. Ich účasť vo vláde sa potom  opakovala v rokoch 1998 – 2006 a potom ešte v rokoch 2002 – 2006.  Po štvorročnej  pauze si participáciu na moci zopakovali ešte počas Radičovej vlády v rokoch 2010 – 2012. Zásadný prelom však nastal až v roku 2016, keď sa menšinová strana Most – Híd  stala súčasťou vlády tvorenej ľavicovým Smerom, najmä však SNS, ktorá bola po roku 1990 celých dvadsaťšesť rokov na opačnej strane politického spektra. Skúsme si  krok po kroku pripomenúť, čo všetko menšinoví politici dokázali za tých dvadsaťsedem rokov dosiahnuť pre svojich voličov. Treba si uvedomiť, že občania maďarskej národnosti majú úplne uzatvorený vzdelávací cyklus. Majú širokú sieť materských, základných a stredných škôl. Od roku 2004 sa vzdelanie maďarskej národnostnej menšiny skompletizovalo zriadením komárňanskej univerzity. So štátnou podporou vychádza v maďarskom jazyku množstvo periodík, majú aj svoj politický denník  Új Szó. Kultúrne aktivity tejto menšiny sú plne ekonomicky saturované. A ešte viac im prispeje nedávne zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

ŽIVOTNÝ MODEL

Skúsme si teda namodelovať, ako vyzerá život príslušníka maďarskej menšiny na Slovensku. Od materskej školy až po univerzitu chodí do maďarských škôl, v ktorých sa štátny jazyk (slovenský) učí len ako cudzí v rozsahu štyroch hodín týždenne a navyše veľmi nekvalitne. Pochopiteľne, doma a aj v svojom okolí komunikuje len po maďarsky, pozerá takmer výlučne maďarskú televíziu, počúva maďarské rádiá, číta maďarské knihy, noviny a časopisy (sčasti vydávané na Slovensku so štátnou podporou bez ohľadu na to, či to denné periodikum potrebuje, alebo nie).

Od zavedenia Schengenu môže každý kdekoľvek a kedykoľvek prekročiť hranice s Maďarskom a v horizonte zhruba desiatich rokov budeme mať v celom stredoeurópskom priestore rovnakú menu euro. Už dnes sa každý môže dobrovoľne rozhodnúť,  či chce študovať, alebo pracovať na Slovensku či v Maďarsku. Od vstupu do Európskej únie majú všetci jej občania pri štúdiu i zamestnaní rovnaké podmienky.

Menšinoví občania dnes v Slovenskej republike žijú v podstate v kultúrnom a jazykovom gete, akoby boli integrálnou súčasťou maďarského národa. A preto si skôr či neskôr položia otázku: „Žijeme síce na Slovensku, ale v podstate tak, akoby sme žili vo svojej domovskej vlasti. Prečo vlastne ešte platíme dane na Slovensku?“

FLOSKULY VODCOV

A tu nastupujú menšinoví politici, ktorí majú jediný záujem – vytvárať umelú ideu závislosti a permanentného ohrozenia svojej menšiny s tým, že oni a jedine oni sú schopní garantovať  ich národnostné práva.

A tu vzniká problém. Občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti (minimálne v oblasti kultúry a školstva) nemôžu pociťovať ani najmenšie obmedzenie svojich práv. Na to, aby mali menšinové strany opodstatnenie, musí sa nejaké ohrozenie vytvoriť. Prvou podmienkou, aby sa to podarilo, je nedopustiť, aby sa Maďari naučili dobre po slovensky.

Ak by sa tak stalo, značne by sa im zväčšili možnosti uplatnenia. Mnohí z nich by sa mohli vysťahovať aj mimo zmiešaných území, mohli by si nájsť zaujímavé a dobre platené miesto – napríklad v hlavnom meste, mohli by si nájsť partnerov inej národnosti, ale najmä mohli by prehliadnuť absurdnosť a nezmyselnosť existencie etnickej strany, akou SMK je. Ak by sa takáto emancipácia Maďarov udiala vo väčšom meradle, mohlo by to vážne ohroziť jej existenciu. Čoraz viac jej voličov (predovšetkým v Nitrianskom kraji) pochopilo, že jediným skutočným motívom existencie menšinových politikov je participácia na moci, pričom je jedno, či ide o moc na centrálnej, regionálnej, alebo lokálnej úrovni.

Zakaždým je to o eurofondoch, ovládnutí obecných či regionálnych rozpočtov, získavaní štátnych objednávok. Celá „národná“ rétorika je v skutočnosti len prázdnou floskulou. Aby nedošlo k oslabeniu pozície strany, vytvárajú politici aj s pomocou menšinovej tlače klamlivý dojem, že je menšina ako taká ohrozená, že vláda Slovenskej republiky sa pokúša okliešťovať jej práva, ba dokonca  podmienky na jej asimiláciu, a naopak iba oni menšinoví politici sú garantom ich práv na Slovensku. Menšinoví politici svojim voličom neustále klamú o ich postavení. Keďže  však tí nie sú zvyknutí získavať informácie aj z iných než maďarských zdrojov, dlhodobé klamstvo sa zatiaľ menšinovým politikom vždy prepieklo. Pri pohľade zvonku sa ich postavenie skôr podobá postaveniu rukojemníkov.

STRATÉGIA MENŠINY

Súčasťou menšinovej stratégie je teda dosiahnuť čo najviac. To je však dnes problém, pretože takmer všetko mysliteľné už majú. Politici sú však kreatívni a ich schopnosť vymyslieť nové a nové  požiadavky je priam bezodná. Iste sú isté dočasné limity.

Politici Mostu – Híd vedia veľmi dobre, že územná autonómia je nepriechodná. Ostáva teda len ďalej pokračovať salámovou metódou. Keďže vstúpil Most – Híd do koalície, zastavil sa už koncepčne pripravovaný projekt racionalizácie školskej siete.

Politické rozhodnutie, že malotriedky na juhu ostanú zachované, síce odporuje akejkoľvek  ekonomickej logike, ale je to politická daň za zotrvanie Mostu – Híd v koalícii. Takisto nasadenie školských autobusov ako pilotný projekt sa začal uplatňovať práve na juhu Slovenska.  No a na dôvažok tu máme dvojjazyčné označovanie autobusových a železničných staníc.

Tento akt má však už ďalší symbolický rozmer, ktorý by sme mohli nazvať aj ako značkovanie územia. Zmiešané územia tak už nebudú pripomínať len tabule pri vstupe do obcí, ale aj stanice, aby nebolo pochýb o tom, kde sa návštevník nachádza.

Je jasné, aká je stratégia dnešnej vlády. Proti neodôvodneným požiadavkám menšinových politikov netreba bojovať, oveľa úspešnejšie, efektívnejšie a istejšie je kúpiť si ich. Výrazom tejto stratégie je vznik nového, v podstate verejnoprávneho fondu na podporu kultúry menšín, v ktorom sa má objem prostriedkov zdvojnásobiť . Z tohto pohľadu je výška, ktorou je financovaná verejnoprávna Matica slovenská, len nepodareným žartom.

JEDNOKOLOVÉ VOĽBY

Ešte podstatnejší ústupok na prospech Mostu – Híd urobila súčasná koalícia v prípade zmeny voľby županov, keď  z dvojkolovej voľby urobila jednokolovú. Argumentácia, že ide o šetrenie  verejnými prostriedkami, je doslova smiešna. Cieľ je úplne iný – umožniť menšinovým politikom  dosiahnuť dve, možno tri županské stoličky. Najvypuklejšie je to v prípade Nových Zámkov a Trnavy. Ak bude pretrvávať súčasný model správania slovenských strán, kde jedinou prioritou je stranícky egoizmus, je o výsledku volieb vopred rozhodnuté.  Každému človeku s elementárnou mierou súdnosti je jasné, že ak sa proti maďarskému kandidátovi postaví  päť či šesť slovenských kandidátov, tak ten maďarský v jednokolovej voľbe vyhrá. Nakoniec,  jednokolový väčšinový systém na rozdiel od dvojkolového umožňuje, že na výhru stačí len relatívna väčšina, často vo výške blízkej dvadsiatim percentám, niekedy aj menej. Tuším v roku 1990 v komunálnych voľbách v Nových Zámkoch bolo zo štyridsiatich poslancov tridsaťdeväť Maďarov a len jeden Slovák, ktorý nakoniec abdikoval. Treba pritom zdôrazniť, že v Nových Zámkoch je sedemdesiatpäť percent Slovákov a sotva štvrtina Maďarov.

Niečo podobné sa stalo aj v prvých župných voľbách v Nitrianskom kraji. Na zmiešaných územiach šli slovenské strany proti sebe a Maďari spolu, takže víťaz bral všetko. Keďže však voľba župana bola dvojkolová a v Nitrianskom kraji žije viac Slovákov ako Maďarov, župan bol nakoniec Slovák (M. Belica).

Tie štyri roky však znamenali ťažký politický očistec. Zmenou volebných pravidiel tak súčasná koalícia darovala Maďarom odškodnenie za nerealizovanú Komárňanskú župu.  Ako vieme, vtedy sa dzurindovská koalícia dostala na pokraj zrútenia a len participácia na moci  po letnom trucovaní nakoniec „donútila“ SMK poslušne vliezť naspäť do koaličného chomúta. Paradoxne, teda to, čo si maďarskí politici nevyvzdorovali za Dzurindu, dostali dnes na striebornej tácke a ešte oveľa viac, keďže Nitra a Trnava je oveľa viac než zamýšľaná Komárňanská župa od koalície,  kde je zhodou okolností aj SNS.

LUKRATÍVNE DEDIČTVO

Ďalším  nečakaným bonusom pre Most – Híd je zdedenie veľmi lukratívneho ministerstva dopravy po neúspešnej #Sieti. To bol svätý politický  grál, po ktorom dlhé roky poškuľovali a dnes im úplne nečakane  padol do rúk.  Je teda možné, ba priam pravdepodobné,  že sa to  prejaví aj v novom trasovaní diaľnic a rýchlostných ciest. To môže viesť k preferovaniu síce menej vyťažených, ale politicky preferovanejších oblastí, čo so sebou bude prinášať vyšší ekonomický rozvoj, samozrejme, na úkor území, kde je intenzita dopravy vyššia, ale nie sú politicky preferované. O tom, že  ministerstvo dopravy spravuje v podstate najväčší balík eurofondov, ani netreba hovoriť.

Treba sa na záver zmieniť aj o dlhodobých konceptoch maďarskej zahraničnej politiky.

Dlhodobý cieľ maďarskej politiky ostáva vždy rovnaký. Cieľom je, aby príslušníci slovenskej či rumunskej menšiny mohli o maďarských hospodárskych či zahraničnopolitických  stratégiách spolurozhodovať  s maďarským občianskym preukazom vo vrecku. V tomto svetle je Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny len logickým pokračovaním dlhodobej a premyslenej stratégie zjednocovania maďarského národa ponad hranice Maďarska, čo vzbudzuje na Slovensku, kde sú ešte veľmi živé spomienky na Viedenskú arbitráž, najvyššiu ostražitosť a priam nabáda na hľadanie účinnej politickej stratégie na elimináciu takejto politiky.

Od skrachovaného pokusu  krajanským zákonom spojiť  maďarský národ ponad hranice,  prešlo Maďarsko obrovskou politickou polarizáciou. Predovšetkým druhá Gyurcsányova vláda čelila bezprecedentným útokom Viktora Orbána. Aj vinou takejto politiky  je však dnes postavenie Maďarska  na medzinárodnopolitickej scéne najslabšie za posledných dvadsať rokov. Maďarsko je dnes páriom Európy. Je v hlbokej ekonomickej kríze, je viac či menej nútené prijímať diktát Medzinárodného menového fondu a medzinárodných veriteľov, je zmietané hlbokými vnútornými rozpormi, jeho politický systém  je krajne polarizovaný a asi ako v nijakej inej európskej krajine sa tam darí  politickým extrémistom.

Je jasné, že svoje vnútorné problémy si Orbán rieši provokovaním susedov na medzinárodnej scéne, no pre tieto praktiky nezískal žiadne pochopenie. Treba si uvedomiť, že žijeme v čase, keď je maďarský premiér vypískaný na pôde Európskeho parlamentu, keď maďarskí europoslanci  za stranu Jobbik chodia na jeho zasadania v gardistickej uniforme a keď ich  neoprávnené požiadavky nijaká relevantná medzinárodná politická sila nepodporuje.

Slovenská vláda musí na maďarské provokácie typu dvojité občianstvo či zasadanie výboru maďarského parlamentu v Komárne  bezodkladne reagovať. Mimochodom, slovenský  zákon zabraňujúci dvojitému občianstvu, ktorý je dnes platný a ktorý automaticky zbavuje slovenského občianstva každého, kto nadobudne maďarské, je veľmi účinnou hrádzou proti tejto provokácii.

Otázne je, prečo je Slovensko proti takýmto provokáciám maďarskej vlády osamotené.  Čakať podporu od Rumunska nemôže, keďže Rumuni niečo podobné robia  Moldavcom. Nakoniec, podobnú politiku robí aj Rusko v Podnestersku, ale aj v Abcházsku či v Južnom Osetsku a pokúšali sa ju presadiť aj na Kryme ešte pred povestným Majdanom a pred referendom, keď sa stali súčasťou Ruskej federácie. Model je jasný. Čo najväčšej mase obyvateľstva rozdať svoje pasy a potom ich pri prípadnom zásahu centrálnej vlády pri obnove celistvosti ich domovského štátu chrániť politickou či dokonca vojenskou silou ako svojich občanov.

Áno, s takýmto modelom sa určite ráta, druhá vec je, že dnes  pre takéto plány Maďarsko určite na pôde Európy nenájde podporu. Pri hľadaní spojencov proti takejto politike sa dnes, bohužiaľ, nemôžeme oprieť ani o Srbsko. Ako vieme, je to krajina, ktorá má ambície vstúpiť do Európskej únie, a tak si nemôže dovoliť otvorený konflikt s členským štátom Európskej únie.

Pre budúcnosť však musíme byť ostražití a pripravení. Dnes je postavenie Slovenska v európskych, ale aj vo svetových politických štruktúrach oveľa silnejšie, než je aktuálne postavenie Maďarska, akútne nám teda nič nehrozí. Zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska však musíme byť pripravení, že maďarská politika vždy využije a zneužije naše medzinárodnopolitické oslabenia a pokúsi sa obrovským nátlakom a s pomocou  regionálnych veľmocí, medzinárodnou arbitrážou alebo niečím podobným zvrátiť súčasný stav.

Roman MICHELKO Karikatúra Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár