FINANČNÝ SERVIS
Občanom s nižším príjmom sa poskytované pôžičky čoskoro predražia. O veľkej zadlženosti slovenských domácností sa všeobecne vie. Patrí v strednej Európe medzi najvyššie. Preto Národná banka Slovenska ako strážca finančnej stability zadlženosti domácností sa rozhodla prijať s účinnosťou od prvého januára 2018 opatrenie týkajúce sa schopnosti žiadateľa o úver splácať maximálnu mesačnú splátku v závislosti od jeho čistého príjmu, počtu detí a tiež potreby mať nevyhnutnú finančnú rezervu. Opatrenie má zabezpečiť, aby komerčné banky neposkytovali vysoké objemy úverov aj občanom s nižšími príjmami. Slovenská centrálna banka sa už vlani snažila rôznymi opatreniami znížiť riziko nesplácania úverov tým, že znížila objemy poskytovaných úverov zo sto percent ceny nehnuteľnosti na osemdesiat percent, čo banky a žiadatelia o úver skôr obchádzali aj vyšším čerpaním spotrebných úverov.
■ ROVNAKÝ METER
Banky nemali pred účinnosťou prijatého opatrenia rovnaké spôsoby na posudzovanie bonity žiadateľa o úver. Teraz dostali jednotný vzorec, ako vypočítať schopnosť dlžníka úver splácať aj pri zvyšovaní úrokov a strate budúceho príjmu. Tento vychádza z čistého príjmu žiadateľa o úver. V prípade, že občan má priemerný plat okolo 730 eur a nemá dieťa, môže maximálne mesačne splácať úver vo výške takmer 447 eur ; ak má jedno dieťaťa takmer 370 eur a ak má dve deti bezmála 292 eur. Ak však žiadateľ spláca viaceré úvery, čistý príjem sa znižuje o každú splátku. Po 30. júni 2018 sa výška mesačnej splátky znižuje v priemere o dvadsať eur. Okrem maximálnej mesačnej splátky z úveru stanovila Národná banka Slovenska aj povinnosť mať finančnú rezervu – do 30. júna 2018 vo výške pätnásť percent z čistého príjmu, po tomto termíne až dvadsať percent z čistého príjmu žiadateľa o úver. O konkrétnej maximálnej mesačnej splátke úveru je každá banka povinná žiadateľa o úver informovať ešte pred podpísaním úverovej. Národná banka Slovenska vysvetľuje dôvody tohto opatrenia ako ochranu občanov s nižšími príjmami pred nadmerným zadlžovaním. V skutočnosti však dochádza k predlžovaniu lehoty splácania poskytnutého úveru, čo je však vždy na prospech financujúcej banky a v neprospech žiadateľa o úver, ktorý tak zaplatí na splátkach viac.
■ PRÍSPEVOK NA BÝVANIE
V roku 2007 sa zaviedol štátny príspevok na bývanie mladých do veku tridsaťpäť rokov. Ten sa teraz poskytne, ak žiadateľov priemerný mesačný príjem neprevýši sumu 1 227,20 eura alebo v prípade, ak ide o pár, zrátané príjmy oboch členov nesmú prekročiť sumu 2 454,40 eura. Štátny príspevok sa v roku 2017 poskytoval vo výške tri percentá z maximálnej výšky úveru päťdesiattisíc eur.
Od roku 2018 sa podpora mladým zásadným spôsobom mení, keď financujúca banka bude mesačnú splátku vypočítavať ako ostatným, bez doterajšieho trojpercentného zvýhodnenia. Ak mladý občan spĺňa podmienky poskytnutia štátnej podpory, v daňovom priznaní za rok 2018, ktoré sa bude podávať v marci 2019, si môže znížiť svoju daňovú povinnosť maximálne do sumy štyristo eur ročne. Tento postup môže opakovať maximálne päť nasledujúcich rokov čerpania úveru, čím za päť rokov ušetrí dvetisíc eur.
V porovnaní s predchádzajúcimi podmienkami poskytovania štátneho príspevku je to však výrazne menej, keďže mladý človek čerpajúci hypotéku na bývanie ušetril za päť rokov takmer štyritisícpäťsto eur. Pre mladých sa tak nielen zhoršili podmienky splácania úveru, ale navyše musia po skončení kalendárneho roka požiadať mzdovú účtovníčku o daňový bonus alebo si daňové priznanie vypočítať sami. A tak jedinou výhodou pre mladých je, že daňový bonus sa bude dať využiť aj pri čerpaní spotrebných úverov, čo doteraz bolo možné len pri hypotekárnych úveroch.
Róbert HÖLCZ - Foto: zahraničná tlač