Českí voliči pochovali zamat i havlizmus

thumbnail

České parlamentné voľby sú veľkým poučením aj pre Slovensko. Voľby v Českej republike nám na Slovensku ukázali to, čo nikomu inému – ako sa líšime, čo nás rozdeľuje a ako je dobre, že český a slovenský politický život sa vyvíjajú oddelene od seba. Slovensko dnes nevláčia české politické záujmy, ani naň nepôsobia nálady českého frustrovaného voliča.  Čím podrobnejšie sa zapozeráme do neprehľadnosti českej politickej „džungle“, tým väčšmi je nám zrejmá nielen slovenská odlišnosť, povedzme trebárs potreba inakosti slovenských hodnôt, ale pri všetkej vzájomnosti aj prázdnosť, vypáchnutosť všetkých tých politických čechoslovakistických nálad, na ktorých stojí odmietanie vzniku slovenskej štátnosti vôbec, a tej dnešnej osobitne.

DEFINITÍVNY KONIEC

Dnes vidíme, že český volič pochoval definitívne a s oneskorením za Slovenskom tzv. zamatovú revolúciu. Bývalý český prezident Václav Klaus to povedal o. i. takto: „Neuspela posthavlistická pražská kaviareň, ktorá navonok predvádzanou nekonformnosťou zakrýva politickú tuctovosť.“ Politológ  Univerzity Palackého v Olomouci zo skončenia ponovembrovej etapy 1989 – 2017  českého vývoja vyvodil: „Mnohí voliči povedali, že doterajší režim pre nich predstavuje viac chýb než predností.“

Lenže o tom, ako bude vyzerať povolebné usporiadanie Českej republiky, už nebude rozhodovať český volič! Budú rozhodovať politici! A v tejto veľkej českej politickej hre nepôjde len o volebné výsledky deviatich politických strán, ale aj o postup silného prezidenta Miloša Zemana. Keďže Česko je rok pred prezidentskými a krajskými voľbami, je to nielen hra o vládu, ale aj o súčasť vytvárania predpolia na boj o Pražský hrad.

■ ČESKÝ SVOJRÁZ

Svojráz novej českej politickej scény s deviatimi parlamentnými stranami je aj poučením. Celý vývoj po voľbách ukazuje, ako vratká scéna otvorila dvere na politické obchody. Vidíme obrovskú rôznorodosť strán, ktoré aj keď dovedna dosiahli toľko hlasov ako víťaz volieb, nielenže nevedeli, ako zostaviť vládu, ale navzájom sa vylučujú. Nie sú schopné dohovoriť sa na spoločných cieľoch a niektoré z nich ostatné označujú za extrémistické.

Víťaz Andrej Babiš a jeho volebný štáb.

Z tridsaťjeden registrovaných strán a hnutí sa po voľbách do parlamentu dostalo deväť: víťazné ANO Andreja Babiša vyhralo vo všetkých sedemdesiatich siedmich volebných okresoch, čo doteraz nikdy nebolo, a získalo 29,6 percenta  hlasov. Druhá, pravicová ODS 11,3  percenta. Nováčikovia, protestní Českí piráti sú tretí s 10,7 percenta a ďalší nováčik – protestná strana Sloboda a priama demokracia, získal 10,6 percenta. Komunisti sa prepadli na 7,7 percenta, vládna sociálna demokracia ČSSD utrpela nevídanú historickú porážku, keď získala len 7,2 percenta, ľudovci KDU ČSL 5,8 percenta, TOP09 5,3 percenta, ale ich najvýraznejšia postava Karel Schwarzenberg sa stal tretím najpopulárnejším politikom s počtom preferenčných hlasov po Andrejovi Babišovi  (ANO) a Václavovi Klausovi ml. (ODS). 

■ OSOČOVANIE NEZABRALO

Český vývoj je tiež varovaním pre celú slovenskú politickú scénu – demonštruje totiž, ako  účelové predvolebné a volebné „protibruselské“ zoskupenia masovo získali – ako im dobré výsledky priniesla politika odmietania kvót, odmietania migrantov, odmietania podriadiť sa nielen bruselskému dirigizmu, ale aj zavedeniu spoločnej meny euro a politiky príslušnosti k európskemu jadru. Podstatné je si aj zodpovedať, či sme svedkami prepadu ľavicových strán, alebo ľavicovej či sociálnej politiky ako takej. Prečo stratila česká sociálna demokracia voliča vo svojich tradičných okrskoch a prečo aj dlhé roky sa na výslní držiaci českí komunisti stratili voličskú priazeň aj tam, kde mali svoje tradičné bašty. Na rozdiel od víťaza volieb, strany miliardára slovenského pôvodu Andreja Babiša, sa nielen so svojím programom, ale ani so svojou volebnou kampaňou nepresadili. A tu sa dostávame na pole volebných technológií. Podľa povolebných analýz strana Sloboda a priama demokracia (SPD na čele s Okamurom), označovaná za otvorene islamofóbnu, vykradla a povysávala ľavici robotníkov, kým víťazná strana miliardára Babiša ANO zasa seniorov. Vysoké číslo českých seniorov – voličov nad šesťdesiat rokov, sa rozhodovalo až v poslednom týždni pred voľbami. Bolo ich až okolo tridsaťpäť percent, čo nikdy doteraz v takom počte nebolo. Tým nastali veľké presuny medzi voličmi strán, ktorých správanie bolo doteraz dobre predvídateľné. Lavicové strany precenili vzťah seniorov, českých dôchodcov k stranám, ktoré tradične volili. Podľa analýzy sociológa Daniela Prokopa zo spoločnosti Median, ktorú uverejnil denník Právo, práve okrsky s veľkou nezamestnanosťou a so silným ľavicovým zameraním v predchádzajúcich voľbách opustili svoju tradičnú sociálnu demokraciu a doteraz vládna ČSSD tu stratila najviac. Voliči počúvli volanie ANO a SPD, tie ich mobilizovali a získali pre seba. V prípade Babišovho ANO sa voliči obrátili k osobnosti zaručujúcej vyrovnanosť a schopnosť presadiť program, ktorý je zárukou stability v oblasti dôchodkov, zamestnanosti a zdravotníctva. Škandál okolo trestného stíhania za dotácie na farmu Bocianie hniezdo bol pre nich druhoradý. O probléme s procesom o údajnej spolupráci Babiša s  bývalou ŠTB ani nehovoriac. Negatívna kampaň proti nemu  nezabrala!

Pozoruhodné sú aj výsledky kedysi vládnucej ODS, lebo sa presadila u mestského, osobitne pražského voliča, získala pravicový elektorát a aj sa veľmi obnovil a omladil jej volič. A čo je podstatné, na rozdiel od iných je pre voliča ODS stále dôležitá ideológia, delenie na ľavicu a pravicu.

■ DAR K STOROČNICI

V Bratislave koluje vtip, že Andrej Babiš je slovenským darom pre Čechov k storočnici, k výročiu vzniku prvého čs. štátu. Zaiste, voľby nám umožňujú pohľad späť, s nadhľadom sa môžeme zamyslieť nad storočnicou zásadných rozdielov a protirečení v českej politike a v slovenských záujmoch a potrebách. Nad storočnicou nielen vzájomnosti, ale najmä politickej rozdielnosti. To nezmenilo ani členstvo v Únii. Dnes opäť vidíme, aký je vlastne zásadný rozdiel medzi čechoslovákmi a čechoslovakistami, teda tými, ktorí presadzovali nielen jednotnú politiku, ale aj jeden politický národ a jeden československý jazyk. Český povolebný vývoj demonštruje opäť v historicky úplne nových pomeroch, kde EÚ a NATO určujú pevný zväzujúci vonkajší rámec, česko-slovenské politické zásadné rozdielnosti. Ale aj nevyhnutnosť schopnosti udržať si rovnocenne unikátne vzťahy. Pre nás z českých volieb plynie aj poučenie, že kritika terajšej podoby kapitalizmu a odpor proti bruselskému neoliberalizmu a rozpínavosti NATO nesmie vyústiť v spochybňovanie našej štátnosti.

 

 Dušan D. KERNÝ, Praha – Bratislava – Foto: internet



Pridaj komentár