V Šaštíne sa veriaci modlili k Sedembolestnej Panne Márii. Íri majú sv. Patrika, Maďari sv. Štefana, Slováci Sedembolestnú Pannu Máriu. Hovoríme o patrónoch, ktorých si jednotlivé národy ctia a považujú za svojich ochrancov. Kult Sedembolestnej Panny Márie pochádza z kresťanského Východu od cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho, ktorý žil v rokoch 306 – 373. Pápež Ján Pavol II. počas svojej prvej verejnej návštevy po zotavení sa z atentátu v sídle Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme povedal: „Vaši apoštoli svätí Cyril a Metod získali vzdelanie v Carihrade, kde mariánska úcta existovala už od prvých storočí kresťanstva. Či netreba tu hľadať aj najhlbšie korene mariánskej úcty Slovákov k Sedembolestnej?“ Najstarší kostol zasvätený Panne Márii Sedembolestnej je v Trstíne-Hájičku z roku 1245. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márii je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza jej socha z roku 1564. Podľa cirkevného historika Ľuboslava Hromjáka „ju dala vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová a uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami“.
■ DUCHOVNÉ DEDIČSTVO
Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú katolícku cirkev. Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. v roku 1927 potvrdil tradíciu Slovákov uctievať Pannu Máriu Sedembolestnú ako svoju patrónku. Pápež Pavol VI. v roku 1964 potvrdil starobylosť kultu hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. V roku 1966 ju vyhlásil za hlavnú patrónku Slovenska.
Počas minulého volebného obdobia sa vláda pokúšala znížiť počet štátnych sviatkov a ako jednu z možností navrhla 15. september. Odporúčanie natrafilo na odpor obyvateľstva, podpisovú akciu podporilo takmer stodvadsaťosemtisíc občanov. Téma spojila Slovákov doma aj v zahraničí naprieč politickým spektrom. Napokon Úrad vlády SR vydal stanovisko, v ktorom sa uvádzalo, že návrh na zrušenie 15. septembra ako dňa pracovného pokoja možno uskutočniť iba za predpokladu otvorenia Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Odvtedy podobný návrh nezaznel. Sviatok Sedembolestnej je viac než iba deň pracovného pokoja. Je súčasťou našej histórie, duchovným dedičstvom Slovákov.
■ UTOPENÍ V NENÁVISTI
Hlavným celebrantom svätej omše na tohtoročných oslavách patrónky Slovenska bol košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. V homílii upriamil pozornosť na zmysel motivácie v živote človeka. Povedal, že chvíľami má pocit, akoby sme ako národ nestáli o svoju budúcnosť. Chýba nám viera. „Potrebujeme Božiu pomoc a milosrdenstvo, aby sme sa netopili v nenávisti. Ale keď verejne zaujmeme postoj, neznamená to, že vyjadríme nenávisť,“ povedal v súvislosti s postojom cirkvi ku gender ideológii.
„Dnes sa robí všetko pre to, aby sa umlčala Božia pravda a hlas cirkvi,“ povedal arcibiskup a konštatoval, že ak aj naďalej bude kresťanstvo potláčané, nasledovať bude anarchia alebo nový režim – peklo na zemi. Dotkol sa aj médií, že neinformujú objektívne a z kresťanstva sa skôr posmievajú. Na svätej omši sa zúčastnil prezident SR Andrej Kiska a emeritný prezident Ivan Gašparovič, poslanci NR SR a členovia vlády. Pri príležitosti sviatku Sedembolestnej poslal pozdrav na Slovensko pápež František.
Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív
Uverejňujeme celú kázeň metropolitu arcibiskupa B. Bobera
Arcibiskup metropolita Bernard Bober: Cielene narastá tlak na veriacich ľudí na Slovensku
Tisícky mariánskych ctiteľov sa dnes stretlo v Šaštíne. K Sedembolestnej Panne Márii, ktorej národná svätyňa je práve v tomto meste, prišli prosiť i ďakovať za svoje osobné i rodinné radosti a bolesti. Vyvrcholením celonárodnej púte k patrónke Slovenska, ku ktorej sa už niekoľko storočí utiekajú tisíce detí, mladých i dospelých, bola dnešná pontifikálna svätá omša za účasti viacerých biskupov Slovenska a zahraničia. Hlavným celebrantom a kazateľom na slávnosti bol košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. Pri tejto príležitosti prinášame jeho homíliu v plnom znení. Excelencie – spolubratia arcibiskupi a biskupi, milí bratia kňazi a diakoni, rehoľné sestry, vážený pán prezident Slovenskej republiky, a aj emeritný pán prezident, členovia vlády, poslanci Národnej rady SR, všetci predstavitelia verejného života, milí pútnici – mariánski ctitelia, drahí bratia a sestry v Kristovi zhromaždení tu v Šaštíne, ako aj vy všetci, čo nás sledujete cez vysielanie televízií a aj Rádia Lumen. Azda najaktuálnejším verejným podujatím, ktoré po olympiáde v Riu v týchto dňoch pozorne sledujeme, je tamojšia paralympiáda – letné paraolympijské hry. S hrdosťou a povzbudením sledujeme výkony tých našich, ale vlastne všetkých, lebo na prvý pohľad sú odkázaní na pomoc iných. Sú poznačení rôznymi životnými tragédiami a bolesťami. No keď sa dajú do pohybu, s údivom a otvorenými ústami sa čudujeme: Ako títo ľudia bojujú!? S akým nasadením a odhodlaním!? Priam neuveriteľné! Aj napriek znevýhodneniam a hendikepom nevzdávajú sa.
- CHÝBA VIERA
Jedna z týchto úspešných športovkýň však po návrate do vlasti – do Belgicka, chce požiadať o eutanáziu, pretože ako hovorí, už viac nechce trpieť vo veľkých bolestiach každý deň. Jej snom bolo zúčastniť sa a umiestniť sa na paralympiáde a potom po návrate domov to vzdať – vraj v tom najlepšom. Ťažko pochopiteľné! Na jednej strane vnímame jej veľký a statočný boj i cez bolesť a utrpenie, na strane druhej prichádza náhle zrieknutie sa poznačeného života. A to všetko u jedného a toho istého človeka. Prečo? Ak by aj v našom živote malo byť najvyššou métou dokázať niečo sebe i svojmu okoliu, nestačilo by to na to, aby sme bojovali aj napriek bolestiam až do posledného dychu. Nevyliečiteľne chorej športovkyni nechýba vôľa, ale ďalšia vyššia motivácia. Motivácia a dôvod, prečo sa namáhať ďalej! Chýba viera, ktorá pozerá až za horizont pozemského života. Chýba dôvera v Boha, ktorý je láska a milosrdenstvo. A je to skutočne tak, že mnohí už prestali veriť a iní ešte ani nepočuli o tom, že ľudská duša je nesmrteľná a že človek sa cez voľbu pre Ježiša môže rozhodnúť pre večný život. O tejto skutočnosti však my ako veriaci ľudia musíme hovoriť a dokazovať túto motiváciu viery našimi skutkami. Naše poslanie je teda jasné: hovoriť i konať! Chvíľami mám taký pocit, že ani my ako národ už nestojíme o to, aby sme zabojovali o našu budúcnosť. Ako keby sme už dosiahli svoju métu a chceli to všetko zabaliť. Nie sme však unavení z bolestí a trápení, ale práve letargia a unavenosť zo života z nás robia sebcov a individualistov. A národ krváca! Netrpíme hladomorom ani vojnou, chýba nám čosi iné. Chýba nám motivácia, chýba nám viera, ktorá cez Kristov kríž premieňa každú bolesť na väčšiu obetu, trpezlivosť a vernosť, väčšiu dôveru a odovzdanosť.
Nemyslime si, že naša patrónka Sedembolestná Panna Mária žila jednoduchý rozprávkový a pokojný život. Aj v jej živote mala bolesť pevné miesto. Bola plná bolestí. Doráňaná mečmi bolesti to napriek všetkému nevzdala, nezutekala, ale ticho zostala stáť pod krížom svojho Syna (Jn 19, 25-27). Je to mocná a verná žena, preto nám ju Ježiš dáva za duchovnú Matku, keď hovorí Jánovi: Hľa, tvoja matka! V každom našom kríži a trápení sa na ňu môžeme obrátiť a prosiť ju o silu vydržať a prekonať všetky protivenstvá – o silu nevzdať to! A ona nám svoju starostlivosť už toľkokrát dokázala v dejinách nášho národa. Zo zranení a z bolestí, prirodzene, máme strach. O to viac v tomto čase, keď nás v posledných mesiacoch prenikla úzkosť a strach z terorizmu, z nezmyselných útokov ľudskej zloby a nenávisti. Čoho všetkého sú schopní ľudia, ktorí nemajú v srdci Boha – Boha, ktorý je láska a milosrdenstvo!? Čoho všetkého sme však schopní aj my sami, keď zabúdame na Ježiša a jeho Slovo?! Stačí malá iskra a hádka sa zmení na neprekonateľný konflikt. Nevieme si odpustiť celé desaťročia. Potrebujeme Božie odpustenie a jeho pomoc. Lebo ináč sa utopíme v nenávisti a pomste! Sami sa nezmeníme k lepšiemu. Sami od seba nebudeme lepší. Preto sme závislí od Božieho milosrdenstva!
- BYŤ KRESŤANOM...
Nič nemôže zmeniť srdce človeka a ani tento svet nezmení nič, jedine Božia láska a odpustenie. Mali sme možnosť sa o tom presvedčiť v tomto Roku milosrdenstva na Svetových dňoch mládeže v Krakove koncom júla. Myšlienka jednoty a pokoja medzi jednotlivcami i medzi národmi je možná! Kresťanská viera ponúka riešenie s viditeľnými výsledkami! Azda z každého kontinentu a národa sveta sa na jednom mieste a v jednom čase zišli dva milióny mladých ľudí bez bitky, bez vraždy, bez nadávok a urážok, bez demolovania krakovských ulíc a výkladov. Bolo to stretnutie mladých veriacich katolíkov sveta so svojím pastierom a s milosrdným Ježišom, ktorý ich učí a vyzýva k milosrdenstvu. Obrovské dávky pokoja a naplnenia sme tam prežívali! Len škoda, že naše médiá o tom informovali tak povrchne a s istou dávkou irónie. Drahí bratia a sestry! Byť kresťanom v Európe nie je dnes ani bezpečné, ani žiadané. My sa však nehanbime za to, že sme veriaci, že sme katolíci! Ani nezapredajme svoj hlas pre výhody či postup v kariére. Ozvime sa, hoci nás budú považovať za tmárov, homofóbov či konzervatívcov. Vtedy platí to, čo sme čítali v dnešnom druhom čítaní: Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení (1Pt 4, 13-16). Služba kresťana nie je založená na bázni pred verejnou mienkou, ale na bázni pred Bohom. Povedať pravdu s láskou – to je skutok milosrdenstva, lebo pravda vyslobodzuje: Pravda vás vyslobodí! (Jn 8, 32). Ak sú v národe ešte nejakí kresťania, pozdvihnite svoj hlas!
Dnes sa robí všetko preto, aby sa umlčala Božia pravda a hlas Cirkvi. Lenže, zabúda sa na to, že okrem zdrojov skazenosti, si je Cirkev vedomá aj obrovského zdroja sily a obnovy – Ducha Svätého. Nemáme žiadnu pozemskú nádej či ambície ovládnuť tento svet. Naša nádej je jedine v Bohu! Ak však bude kresťanstvo aj naďalej úmyselne vytláčané z verejného života, čo potom nahradí kresťanské princípy a slobodu vôbec? Anarchia alebo nový režim – peklo na zemi? Nemôžem mlčať, keď vidím, ako cielene a takticky narastá tlak na veriacich ľudí aj v našom priestore. Iba pred nedávnom označila Rada pre vysielanie a retransmisiu moje vyjadrenia proti teórii o rodovej rovnosti a výzvu na účasť na referende o rodine za možné porušenie zákona. Výroky vraj mohli podnecovať k nenávisti a neúcte voči párom rovnakého pohlavia, resp. šíriť nenávisť. Bolo to v nedeľu Svätej rodiny počas televízneho vysielania svätej omše pred dvomi rokmi. Jasný katolícky postoj v prospech rodiny a manželstva muža a ženy urazil dvadsať sťažovateľov, ktorí žiadali o prešetrenie. Bolo z toho veľké haló, ktoré sa snažilo zastrašiť všetkých, ktorí by podobne nesúhlasili a vyjadrili verejný odpor voči gender ideológii.
- MÉDIÁ PROTI CIRKVI
Dokonca aj naše verejnoprávne médiá v tomto čase už zaujali jasný ideologický postoj. Napríklad keď sme v Košiciach mali nedávno vysviacku nového mladého pomocného biskupa, nebola o tom ani jediná krátka správa. Pritom keď sa o dva dni mestom prebehlo stoosemdesiat účastníkov Dúhového pochodu, dozvedelo sa o tom celé Slovensko v niekoľkominútovej reportáži. Iné reportáže už ani nespomínam.
To, že verejne vyjadríme nesúhlasný postoj s tým, čo sa nám podsúva a pretláča – akože – tým, podľa niekoho, propagujeme nenávisť a neúctu? Chýba tu logika! Keď nesúhlasím, znamená to, že nenávidím? Kde je záruka plurality názorov? Drahí bratia a sestry! Strhol sa boj – nerovný boj! Preto nemôžeme zostať ticho. Hlasy pre prorodinnú politiku sú vysmievané, možno už z princípu preto, že sa s nimi stotožňuje Cirkev. Slovo skôr dostanú sociológovia a sociologičky, ktoré ponúkajú nový „nestereotypný“ model rodiny. Nepropaguje sa manželská vernosť a nerozlučiteľnosť, ale skôr návody na to, ako sa rozísť a žiť si vlastný pohodlný život. Prorodinným aktivistom a proliferom už médiá nemajú čas načúvať. Nezaujímajú ich otázky: Prečo sa rodí tak málo detí do tohto nášho slovenského sveta? Čo robíme preto, aby sme rodičovstvo zatraktívnili? Očividne starneme a vymierame, a aj napriek tomu plne podporujeme legálny potrat. Nevážime si a ani neučíme spoločnosť vážiť si nový ľudský život. Podceňujeme naše najväčšie bohatstvo – naše rodiny! S úzkosťou volám z východu republiky, kde azda najčastejšie odchádza jeden z manželov za prácou nielen do vzdialenej Bratislavy, ale ešte ďalej. Odlúčenosť v diaľke i v čase spôsobuje vyhasnutie lásky. Je príčinou častých rozvodov. Chýba práca, chýba slušný zárobok. Prečo kvôli tomu, aby rodiny mohli prežiť, nemôžu byť spolu? Toto sú skutočné problémy, ktorým treba venovať väčší priestor, a nie za každú cenu presadzovať práva individualistov! Možno sa pýtate: Prečo sa strhol takýto boj o základné ľudské a kresťanské princípy či hodnoty? Príčinou je strata viery, že darovať život má zmysel, že zaprieť seba a obetovať sa má zmysel, že byť pre druhého má zmysel a že aj utrpenie a bolesť má svoj význam.
- JEDNOTA
Naozaj, zahanbujú nás niektorí migranti z Blízkeho východu a z Afriky, pretože na neistú púť za lepším životom sa vydávajú postupne s celými svojimi rodinami a sú to skutočne veľké rodiny. Tak silno držia pokope! Ani by im vo sne nepadlo spochybňovať základné princípy života a zdravého rozumu, preto sú takí silní a jednotní vo svojich rodinách. Zato my tak ľahko naletíme všelijakým hlúpostiam o bezhraničných právach a nárokoch na nezmysly. Bez zodpovednosti za dar života niet budúcnosti národa! V konečnom dôsledku nakoniec vždy rozhodne demografia. Každý život je dar a treba zaň ďakovať Bohu. V tejto vďačnosti a viere už nemôžeme počúvať ľudí viac ako Boha. Nie, my nie sme extrémisti! Extrémisti sú v našej spoločnosti okrem pravicových už aj ľavicoví. Extrémistov sa treba obávať. Vernosť Božiemu Slovu nám nikdy nesmie dovoliť, aby sme ako kresťania boli vtiahnutí do násilia a nenávisti či už voči cudzincom, alebo ináč zmýšľajúcim. Ježišov príkaz lásky nás zaväzuje milovať všetkých ako plnohodnotné ľudské osoby: ináč veriacich, ináč konajúcich, homosexuálov, tých, čo nám neprajú, a dokonca i nepriateľov (Mt 5, 44). Ak sú medzi nimi hriešnici, potom platí zásada: Hriešnika miluj, nie však jeho hriech! Nikdy nesúhlas s jeho hriechom! Nikomu nekrivdíme, len chceme obhajovať a ohlasovať Božiu pravdu a lásku. Panna Mária nám pritom pomáha utvoriť si správny názor v zhode s evanjeliom a dať Bohu do služby všetky svoje sily na budovanie Božieho kráľovstva lásky a pokoja pre všetkých ľudí na tejto zemi.
- ODKAZ MATKY TEREZY
Okrem rečí však naša viera vyžaduje i skutky. Lebo vo vzťahu k pravde a milosrdenstvu platí: V prvom rade nemlčať a potom konať! A tých, čo potrebujú naše skutky lásky a našu pomoc, bude vždy dosť. Už to bude veru skoro tridsať rokov odvtedy, čo práve tu v Šaštíne prehovorila k národu nedávno svätorečená Matka Tereza z Kalkaty. Bolo to 6. júna 1987, keď sa tu zastavila na svojej ceste do Poľska. Vtedy nám zanechala vzácny odkaz, z ktorého vyberám najsilnejšiu časť. „Na svete existuje veľmi mnoho, mnoho biednych ľudí, ktorí nemajú nikoho a ktorých nik neľúbi. A preto si, sestry a bratia, ctime tých, ktorí svoj život dali do služieb Bohu, aby mohli priniesť Ježišovu lásku medzi našich chudákov. Modlite sa, prosím, za nás (za sestry). A my sa budeme modliť za vás, aby do vašich rodín prišla Ježišova láska, ktorá vám vo všetkom najlepšie pomôže na príhovor Matky Božej. Modlite sa, aby bola Matka Božia vždy vašou ochrankyňou. Ona vám pomôže, aby ste ostali svätí. Priniesť Ježišovu lásku medzi našich chudákov.“ Matka Tereza tu myslela na všetkých tých, čo trpia na tele i na duši, aj na hendikepovaných ľudí, ktorí to už možno chcú vzdať. Myslela vtedy i teraz na všetkých, čo potrebujú naše skutky telesného i duchovného milosrdenstva. K takýmto výkonom však potrebujeme silnú motiváciu. Potrebujeme vieru, Božie odpustenie, jeho milosť a pokoj, potrebujeme príhovor Panny Márie!
Drahí bratia a sestry! I keby nás v celej spoločnosti zostala iba hŕstka – praktizujme svoju vieru, nezostávajme v nedeľu doma v pohodlí. Nenechávajme sa tak ľahko ovplyvňovať niektorými médiami a prázdnym životným štýlom. Nežime iba pre tento svet. Združujme sa na bohoslužbách, na púťach, na sociálnych sieťach, cez prostriedky okamžitej komunikácie. Pomôžme zvýrazniť Ježišov hlas a jeho milosrdenstvo, ktoré premáha každú bolesť! Svedectvom dobrého života a nezapredanosťou duše propagujme kultúru života a lásku k núdznym. Nebojte sa! – tak často nám to opakoval svätý pápež Ján Pavol II. Nebojme sa obhájiť našu vieru! I napriek bolestiam a obetám, zabojujme o naše rodiny. Zabojujme o budúcnosť nášho národa a nevzdávajme to! Nech nám v tom pomáha Sedembolestná Panna Mária, patrónka nášho Slovenska! AMEN
Zdroj: TASR – Foto:kosice.sk, archív SNN