Čriepky z mozaiky tradičnej i novej martinskej Slovesnej jari 2014

thumbnail

Viete, ktoré naše mesto má už dlhé roky jar? Teda pravdaže okrem tej, ktorú prinesie príroda? No predsa – Martin, sídlo Matice a odveké centrum Turca, kde sa počet Slovesných jarí pomaly blíži k pol stovke. Podujatie, ktoré má v domicile literatúru, sa v Turčianskej záhradke – lebo aj takto poeticky označujú túto časť Slovenska – tentoraz uskutočnilo prvý júnový týždeň.

Slovesná jar, organizovaná Maticou slovenskou a viacerými partnermi, si zapísala do bohatej kroniky štyridsiatu ôsmu kapitolu. Od zrodu sa profiluje ako jar literárneho slova a knižnej kultúry, ale aj ako multigeneračné a multižánrové podujatie. Tvorivo nadväzuje na tradíciu a vždy ponúka zaujímavú a širokospektrálnu reflexiu spomínanej časti kultúry a pôvodnej tvorby. Vo svojom celkovom vyznení atraktívnym spôsobom hľadá odpovede na otázky o zmysle, potrebe a poslaní literatúry v spoločnosti.

Najstarší literárny festival na Slovensku mal v tomto roku dve výrazné špecifiká – ciele, ktoré sa pretavili aj do skladby programov. Špecifiká symbolicky spájajúce tradíciu s mladými múzami prostredníctvom nití zvaných tvorivosť a pôvodnosť. Tento rok bola totiž Slovesná jar venovaná dvadsiatemu výročiu prijatia zákona o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov a zároveň – či lepšie povedané paralelne – nasvietila „vnady“ viacerých mladých múz. Poďme teda do centra diania...

HLOŽNÍKOV POKLAD

Festival otvárala v utorok 3. júna beseda publicistu a spisovateľa Igora Váleka v  Gymnáziu V. Paulinyho-Tótha s názvom Martin v literatúre alebo literárny m(i)estopis. Popoludní vo výstavných priestoroch Matičného domu otvorili ojedinelú výstavu Vincent Hložník – Poklad Slovenska, ktorá predstavuje originálne diela tohto významného umelca, ktoré daroval na Národný poklad Slovenska. Zároveň ide o vklad k nedožitému deväťdesiatemu piatemu výročiu narodenia tohto maliara a ilustrátora. Prvý deň Slovesnej jari sa v podvečer skončil Stretnutím na dobrej adrese v Antikvariáte Mädokýš v budove Živeny. Adelu Banášovú s otcom Jozefom nešetril uštipačnými, pravdaže literárnymi otázkami majiteľ antikvariátu Jano Cíger i ďalší. V stredu jar – už v letných teplotách –pokračovala Jarnou školou fantázie. Spisovatelia Peter Vrlík, Peter Mišák, Igor Válek a ilustrátor Peter Uchnár veselo i vážne rozprávali o zázrakoch v literatúre, v nás i okolo nás. Vyhlásili aj výsledky súťaže o Majstra spisovateľa a ilustrátora spomedzi viac ako pol stovky detí. Poobede v T-klube otvorili výstavu diel Márie Fúčelovej a prezentovali debut mladej spisovateľky Oľgy Gluštíkovej. Zároveň to znamenalo otvorenie Modrej katedrály, čo je nová matičná edícia pre debutujúcich autorov. Paralelne v Dome J. C. Hronského predstavili ďalšieho Autora jednej knihy (cyklické podujatie), na ktorom Milan Gonda a jeho hostia spomínali na Vieru Kubičkovú. Večer na Mestskej scéne patril zaujímavému projektu, v novom priestore určenom kultúre sa „odohrala“ autorská recitácia poézie i prózy spojená s hudbou Poetic elektric, ktorú tvoria básnik Dali Stano a hudobníci Ľ. Kepič, P. Suchanský a T. Vojcovič z Košíc.

Tretí deň rámcovala dvojica besied. V Gymnáziu A. Lettricha literáti Marián Grupač a Michal Badín hovorili o mladej slovenskej literatúre a publikačnom priestore, ktorý jej ponúka Orol tatranský – revue pre mladú literatúru, umenie a spoločnosť. V Gymnáziu J. C. Hronského Zuzana Bukovenová priblížila významné matičné výročia a zaujímavosti z histórie i súčasnosti inštitúcie. Podvečer patril besede venovanej storočnici spisovateľa Bohumila Hrabala, ktorú s českými literárnymi kritikmi a publicistami Radkom Pytlíkom a Františkom Cingerom viedol Igor Válek a hudobnými vstupmi spríjemnila K. Máliková. Piatok predpoludním matičiari položili vence pri pamätnej tabuli pri príležitosti výročia Memoranda národa slovenského a bodkou za festivalom bolo autorské čítanie členov klubu Silans zo Žiliny...

SMEROVANIE K ATRAKTÍVNOSTI

„Tento ročník bol určite špecifický, no nie príliš odlišný od posledných dvoch, keď sme transparentne artikulovali zámer venovať sa súčasnej slovenskej literatúre nielen marginálne. Programovo Slovenský literárny ústav (SLÚ) MS vyvíja už dlhší čas konkrétne aktivity na vyššie uvedenej platforme. Logickým vyústením načrtnutej metodológie profesionálnej činnosti je aj zacielenie na mladých a začínajúcich slovenských tvorcov. Ako jediní (!) na Slovensku garantujeme laureátovi literárnej súťaže (O Cenu Jána Červeňa) aj vydanie vlastnej debutovej knihy v novozavedenej edícii Modrá katedrála, kde aj vyšiel básnický debut Oľgy Gluštíkovej. Tohoročná Slovesná jar potvrdila to, čo sme proklamovali v nedávnej minulosti, a naznačila ďalšie možné smerovania a odborné, vedecké aktivity,“ povedal na margo podujatia Marián Grupač, ktorý vedie SLÚ MS. Peter Cabadaj, vedecký tajomník MS, k niektorým programovým charakteristikám a plánom uviedol: „Na Slovensku pôsobí viacero pozoruhodných hudobných zoskupení, ktoré sa programovo venujú atraktívnym, resp. netradičným interpretáciám našej súčasnej i staršej poézie. Z tohto uhla pohľadu sa im budeme aj naďalej snažiť poskytovať adekvátny priestor, podobne ako teraz Košičanom... Literárnym klubom chceme venovať pozornosť a priestor na ich dôstojnú prezentáciu nielen v rámci Slovesnej jari, ale aj na stránkach Orla tatranského. Ide o jednu z prioritných úloh ústavu s priamymi väzbami na súčasnú umeleckú spisbu. Áno, zrodila sa nová tradícia Slovesnej jari a postupne ju budeme profilovať a cizelovať do divácky atraktívneho tvaru.“

Martin Jadranský – Foto: Janka Gavrecká

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.