Ďalších šesť rokov s Vladimírom Vladimírovičom

thumbnail

Ruské prezidentské voľby posilnili silu systému, čaká ho však náročná prestavba. Ruské vtipkovanie pred prezidentskými voľbami prinieslo aj bonmot: Keď sme dokázali v Amerike zvoliť Trumpa, zvolíme aj v Rusku Putina. Bola to nielen reakcia na vyše roka trvajúce masové obvinenia o ruskom zasahovaní do americkej predvolebnej kampane. Dá sa z toho vyčítať aj reakcia na sankcie a stále narastajúcu eskaláciu napätých vzťahov medzi Ruskom a Západom. Z odoziev  je známe, že po prvý raz v dejinách ruských prezidentských volieb získal víťaz viac ako polovicu všetkých hlasov voličov. Ruský prezident Vladimír Putin sa stal prezidentom všetkých obyvateľov Ruskej federácie. Na čí účet dosiahol V. V. Putin tento výsledok? Navyše podporený tým, že nikdy od roku 1991 neprišlo v Rusku toľko ľudí voliť.

■ DRVIVÁ VÄČŠINA

Pozoruhodné je aj to, že v poradí druhý kandidát získal necelých dvanásť percent, postavila ho Komunistická strana Ruskej federácie. S Putinovými takmer sedemdesiatimi siedmimi percentami tak volič ruskej federácie odovzdal týmto dvom kandidátom drvivú väčšinu hlasov. Počet sťažností na porušenie volebného procesu klesol z vyše päťtisícpäťsto v minulých prezidentských voľbách na dvetisíc. Analýza ruských volebných štatistík  ukazuje na ruské pomery rekordne nízku úroveň falzifikácií, hoci aj tak ide o niekoľko miliónov hlasov. Dá sa povedať, že predvolebným manažérom sa podarilo dať dovedna dva protichodné ciele: urobiť všetko pre to, aby voľby mali charakter demokratického výberu a zároveň boli presvedčivým referendom o novom, šesťročnom prezidentskom období V. V. Putina. Toto sa im bezpochyby podarilo. Televízne obrazy poskytli scény, ktorými sa nemôže pýšiť volebný štáb ani jedného významného politika či političky v Európskej únii, o Trumpových USA už ani nehovoriac.

Pozorovatelia zo štátov EÚ, napríklad nemeckí poslanci alebo záverečná správa OBSE (Organizácie pre európsku bezpečnosť), ktorá má dlhoročné skúsenosti s ruskými parlamentnými a prezidentskými voľbami, formulovali jednoznačné výhrady. Nemeckí poslanci bundestagu konštatovali, že napriek prakticky bezproblémovému volebnému dňu nemožno voľby označiť za demokratické. OBSE tiež konštatovala minimálne problémy vo volebný deň. Keďže hodnotí aj celú kampaň, poukázala na dramatickú nerovnováhu možností ostatných kandidátov. Už v roku 2004 použila na to termín výhody administratívnych zdrojov. Inými slovami dominanciu V. Putina v televízii a skrytý či otvorený nátlak na obyvateľov na účasť vo voľbách.

■ RAST NEVRAŽIVOSTI

Faktom je, že administrácia prezidenta, podľa ruských kritikov, osobitne štábu Xénie Sobčakovej, plne kontrolovala informačné pole a podarilo sa jej tým mobilizovať niekoľko miliónov nových voličov. Celkovo možno azda povedať, že v terajšej medzinárodnej situácii sú tieto výhrady síce oprávnené, nie sú celkom nepravdivé, ale vytrhnuté zo súvislostí. Veď vonkajšie pomery pripomínajú  Rusom studenú vojnu. Európa, EÚ má problémy tak doma, ako aj vo vzťahoch s Trumpovými USA. Napätie napríklad medzi Britániou a Ruskom, ktorú podporili štáty EÚ, medzi nimi aj Slovensko, sa v podstate mení na nevraživosť. Determinuje ju americká politika, pokiaľ sa týka atómových zbraní a stovky miliárd na ich modernizáciu, aj nová bezpečnostná doktrína USA rátajúca s novými konfliktmi.

V takejto situácii je silný a najmä vypočítateľný prezident na čele jadrového Ruska skôr výhodou v ére narastajúcich neistôt, nestálosti a nepredvídateľnosti. Ale to je iste vec názoru. Čo je však fakt, je vplyv sankcií a protiruských opatrení na nálady ruského voliča. So značným sarkazmom to komentoval jeden z analytikov prestížneho denníka Vedomosti, ktorý si udržuje roky odstup do Putina a od oficiálnej politiky. Putinovo víťazstvo sa zrodilo práve tak vďaka administratívnej výhode a tlaku, ako aj Terezy Mayovej, britskej predsedníčky vlády, a jej západných partnerov.  Mayová svojimi vystúpeniami bola nahrávačom Putina a mobilizovala jeho voličstvo.

■ VÝHRA V MESTÁCH

Pre vysvetlenie motivácie voliča v Ruskej federácii sa treba trochu vrátiť. Dlhé týždne sa poukazovalo na znižovanie až prepad preferencií voličov a ich znižujúcej ochoty ísť voliť vo veľkých mestách, tzv. miliončikoch, ako je nielen Moskva a Petrohrad, ale aj Jekaterinburg na Sibíri. Volebné výsledky to vyvrátili. Výrazným argumentom bol krymský faktor a západné sankcie. Na jednej strane pretrvávajúci súhlas s postupom V. Putina na Kryme, čo stále nedostatočne vnímame z ruského hľadiska, z ruského ponímania dejín Krymu, a Sevastopoľa osobitne. Na druhej strane nemožno uprieť, že dlhotrvajúca kampaň o tom, ako sa sankcie stupňujú, podnietili ľudí, aby hlasovali za politika, ktorý je zárukou stability, a pokiaľ ide o stále otvorenejšiu hrozbu vojny, za človeka, ktorého vidia ako spasiteľa v konflikte. Podstata je v tom, že ruský volič podporuje narastajúce sebavedomie v nádeji, že ruskej politike, ruskému prezidentovi sa podarí, aby ho Západ počúval, aby sa mu podarilo rokovať ako rovnému s rovným v situácii, keď NATO je nielen na hraniciach Ruska, ale európske štáty NATO aj bez USA v počte vojakov a zbraní Rusko vysoko prevyšujú.

■ BEZ PROTESTOV

Môžeme kritizovať či odmietať kontrolu na informačnom priestore vrátane internetu, a to nielen počas predvolebnej kampane. Faktom však je, že voľby v roku 2012 boli spojené s masovými protiputinovskými protestmi a teraz neboli. V kampani sa aktívne využil aj zahranično-politický nátlak na Rusko, stupňujúce sa sankcie, ako aj pripojený Krym. Ten sa spája s najväčšou ojedinelou stavbou železnično-cestného mosta z ruskej pevniny na Krym ponad Kerčenský prieliv. Svoju úlohu zohral aj faktor, že protestný volič vlastne nemal za koho hlasovať. Pohľad do ruských problémov však ukazuje, že to bude šesť ťažkých rokov. Počet ľudí žijúcich v biede – pod úrovňou životného minima, dosahuje stále okolo dvadsať miliónov. Len pred voľbami sa podarilo prijať zákon o tom, že minimálna mzda nesmie byť nižšia ako životné minimum. Rusko stojí pred ťaživými problémami skutočnej prestavby.

Dušan D. KERNÝ