Predseda Matice slovenskej Marián TKÁČ na prahu roka o matičnej perspektíve. Verejnosť, ale i orgány štátu, samosprávy, cirkví či akademická obec dnes vnímajú Maticu slovenskú inak, oveľa pozitívnejšie ako v roku 2010, keď nastupovalo terajšie vedenie inštitúcie. Dosvedčuje to masívna účasť na jej 150. výročí za účasti predsedu vlády a dvoch exprezidentov – R. Schustera a V. Klausa, do radov Matice pribúdajú noví zakladajúci členovia z radov politikov (je ním súčasný premiér i predseda parlamentu), podnikateľov, lekárov, učiteľov, ale aj noví mladí členovia. Toto všetko dáva nádej hľadieť do budúcnosti s optimizmom. Určite však platí aj to, čo predseda Matice slovenskej Marián TKÁČ zdôrazňuje pri mnohých stretnutiach s matičiarmi, že každá nová generácia si musí Maticu uchrániť, urobiť z nej „svoju Maticu“, lebo jej ohrození je dnes dokonca ešte viac, ako ich bolo včera. O perspektívach i rizikách inštitúcie sme s ním hovorili na prahu nového roka 2017.
- Vo funkcii predsedu Matice slovenskej ste šesť rokov. V tomto roku sa uskutoční matičné valné zhromaždenie. Aká je z vášho pohľadu matičná perspektíva?
Čoraz väčšmi som presvedčený, že pred šiestimi rokmi bola Matica slovenská pripravovaná na umelý spánok a postupné odumretie. Vychádzam z toho, že na rok 2011 štát neplánoval pre Maticu už nijakú dotáciu a Neografia, tvorca vlastných matičných príjmov, bola na kolenách. Matičné členské ústredie ani len presne nevedelo, koľko má Matica členov! Matica pustla, viac sa venovala zarábaniu peňazí. Uplynulých šesť rokov znamenalo teda pre Maticu čas prelomu a jej prinavracania na pozície, ktoré jej v tomto národe patrili a patria.
- Čo ju má viesť k budúcnosti?
Základnou otázkou je aj dnes kollárovská: čo z nás Slovákov („originálnych“ Slávov) bude o sto rokov? Na jednej strane sme národ, ktorému vizionári prorokujú dôležitú úlohu pri záchrane sveta a Európy pred ich osudovým odklonom od tradícií k libertarianizmu, ale na druhej strane náš počet nerastie, nemáme súcu populačnú politiku. A navyše tým, ktorí sa narodia, neposkytujeme kvalitné vzdelanie a ani perspektívu dobre platenej práce doma. S týmito otázkami sa spája i matičná perspektíva, lebo Matici slovenskej prislúcha aj projektovať budúcnosť a byť pripravenou – keby politické štruktúry zlyhali – ponúkať vízie (niektorí tomu hovoria think-tank). Je to fakt, Matica bola, je a mala by byť aj naďalej osvedčenou ochrankyňou národa.
- Takže národná ochrankyňa. Ale aj Matica sama sa musela ochrániť...
Fakt, že Matica prežila a prežíva napriek útokom zo všetkých strán, je zrejme naším najväčším úspechom. Pritom útoky zvnútra, nepodaná či dokonca odmietnutá ruka k pokoju a k bratskej láske bolia najväčšmi, svätoplukovské prekliatie nás najväčšmi oslabuje. Opovážil by sa „krákajúci redaktor“ vo verejnoprávnej televízii položiť otázku predsedovi Matice: „Kedy Matica zanikne?“, ak by sme boli jednotní? My však prihrávame na smeč tým, ktorí Maticu nepotrebujú, nenávidia ju, bojujú proti nej a chcú ju zničiť. Nech si každý odpovie sám, kto sú tí prediktori, obchodníci s teplou vodou, ktorým smrdí všetko národné a kresťanské.
Plusom sú mladí matičiari, ich prevaha v zodpovedných matičných funkciách v centre i v regiónoch a ich profesionalita osobitne v hospodárskej oblasti, kde sme aj vďaka nim dosiahli stabilitu. Je to i uchovávanie plamienka alternatívnej vedy oproti bratislavskému akademickému centru. Pýchou sú stovky, ba tisícky matičných akcií počas celého roka vďaka našim dobrovoľníkom.
Matica v spolupráci so svojimi podporovateľmi investovala do uchovávania národnej pamäti prostredníctvom pamätníkov národným a matičným dejateľom. V Parku sv. Cyrila a Metoda pred matičnou budovou v Martine je deväť búst národovcov, rimavskosobotskí matičiari postavili pochvaly hodnú bustoalej národovcom z Gemera. Sme hrdí, že sa Matica podieľala na postavení súsošia sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade v Maďarsku, že odhalila busty a pamätné tabule po celom Slovensku – v Košiciach, Ružomberku, vo Zvolene, Vranove na Topľou, v Terchovej, Černovej, Čičave, Lopeji, Telgárte a inde..., ale potešiteľne rastie aj bustoradie v Rimavskej Sobote a Park sv. Cyrila a Metoda s bustami deviatich národovcov v Martine, to je Matica.
Už druhý rok ponúkame cez webovú TV MATICU desiatky krátkych videoreportáží o matičných akciách, ale aj desiatky videodokumentov o zabúdaných a utajovaných Slovákoch. Slovenské národné noviny sa priblížili k mienkotvornosti a na našom trhu niet alternatívneho národného týždenníka. Pýšime sa peknými knihami a Slovenskými pohľadmi. V roku 2016 stojí za pozornosť aj prelomová akcia – Národné matičné dni v Komárne, počas ktorých Matica doslova ovládla toto naše najjužnejšie mesto. A za významný dátum považujem aj 9. december 2016, deň prvostupňového rozsudku v súvislosti kauzou Matičný fond... O tom však osobitne.
- A čo mínusy?
Sníval som v roku 2010 nereálny sen o stotisícovej Matici pod vplyvom zlej matičnej štatistiky. Ale aj to, že náš „nominálny“ stav viac-menej neklesá, je úspech, veď namiesto tých nemálo matičiarov, ktorí odchádzajú na večnosť, prichádzajú noví. Viac nás nie je aj preto, že do nás kopú médiá „hlavného prúdu“, riadené „podpindonoscami“. Potvrdila sa vyhrážka vplyvného muža, ktorý mal záujem zmocniť sa matičného podniku pred šiestimi rokmi: „Ak Neografiu nepredáš, nedostaneš sa do nijakého média!“ Sme viac-menej mimo záujmu oficiálnych médií. No a sú tu ešte niekoľkí pomýlení kolegovia, ktorí sa cítia dotknutí a šíria všelijaké „obrodené“ teórie. Pomáhajú takíto matičiari Matici? A vôbec: prečo a načo sú v nej?
Slovenské národné noviny prekonali náklad päťtisíc výtlačkov, čo v dnešnej elektronickej dobe nie je málo. No nepokročili sme v plnení našej zákonnej povinnosti pri vydávaní učebníc v spoločensko-vedných predmetoch. Neuzavreli sme osudy národného pokladu, pretože stále sme ešte neotvorili záhadnú skriňu v matičných priestoroch, a tak nevieme, čo v nej je. Zatiaľ sme nedotiahli proces digitalizácie, naše financie nám nestačia na posilnenie vedeckého matičného piliera, viac peňazí by si zaslúžili Slováci na jazykovo zmiešanom území.
Legislatíva od roku 2000 pripravila Maticu nielen o národnú knižnicu, ale aj o prvú matičnú budovu, ktorá chátra, o vzácne matičné archívne zbierky od významných osobností našej literatúry, ale aj o prvoplánovú starostlivosť o zahraničných Slovákov.
- Bude rok 2017 rokom nových vízií?
Národ slovenský to je najmä naša reč, ktorá upadá, nahradzuje ju skomolená angličtina. Život slovenský, to sú naše hodnoty, preverené stáročiami, dobrota opierajúca sa o kresťanstvo a ľudové tradície, ktoré majú mocné korene v pôde, v zemi, v našich horách a lesoch a v našich prameňoch vody, v riekach, jazerách a zázračných studniach. Národ a život slovenský dovedna, to je slovenskosť, ktorej je Matica slovenská zástavníkom. Národ – a to bez ohľadu na to, ako sa volá štát, v ktorom žije – prežije len vtedy, ak žije podľa svojich tradícií. A niekto ako Matica tu musí byť, aby v národe idey a ideály udržiaval. A teraz vyslovím takmer hriešnu myšlienku: náš národ prežil aj bez vlastných peňazí len vďaka svojej kultúre a svojim tradíciám. Ale ak už štát, ktorý sa volá „slovenský“, máme, nech sa stará o peniaze, nech uplatňuje takú hospodársku politiku, aby Slováci nachádzali príležitosti na dobre zaplatenú prácu doma, nech neumožňuje prehlbovať brázdu medzi bohatými, majetnými, chudobnými a biednymi Slovákmi a nech robí aj takú populačnú politiku, ktorá nebude národu brániť privádzať na svet nových potomkov – to je náš imperatív. Nech náš štát koná na prospech národa, a nie zahraničných hrabivcov a ich pomáhačov. Pred Maticou – ako neštátnou, teda verejnoprávnou ustanovizňou, je výzva dôstojne a efektívne uchovávať tradície vo formách primeraných tretiemu tisícročiu.
- Povedali ste to priveľmi „guľato“. Čím konkrétne sa má zaoberať Matica?
Všetkým tým, čo súvisí s vlastenectvom, poznaním a hrdosťou nad našou slovenskosťou, kam patrí kultúra, náš jazyk, literatúra a umenie, knihy vrátane učebníc, a to iné, ako požaduje liberálny svet, tradičné divadlo, spievanie mladých, záchrana a ochrana hmotného i nehmotného dedičstva, kam patrí aj naša starostlivosť o tradičné ľudové kroje.
Súčasťou kultúry je aj pripomínanie si významných udalostí a osobností národa, a aj tu sú naše možné podnety a prínosy neohraničené. Od úpravy osnov výučby dejepisu cez obsah verejnoprávneho pôsobenia médií vrátane jazykovej kultúry, šírenia bohatstva našich povestí a rozprávok po budovanie pamätníkov, zaradenie do nášho kalendára mien, ktoré v ňom nie sú, ale aj pamätných na našu nezávislosť a štátnosť.
- V nie takej dávnej minulosti Matica rozdávala tzv. matičné nobelovky, víťaz futbalového superpohára dostával Matičný Pribinov pohár...
Tie časy odviali aj finančné kauzy, stratený národný poklad. Vážnosť prestížnych matičných ocenení by sme mali obnoviť – od literatúry (trebárs Cenou Milana Ferka), umenia, vedy až po šport – za diela a činy národného a vlasteneckého charakteru. Radosť Mateja Tótha, zlatého olympionika aj z „matičného zlata“, ktoré som mu odovzdal, dala sa krájať. Matica má aj naďalej meno a jej ocenenia sa cenia.
- Ako vidíte rolu Matice slovenskej v našom vzdelávacom systéme, v našom školstve i mimo neho?
Sme povinní nebyť národom otrokov, veď „voľ nebyť, ako byť otrokom!“ odkazuje Samo Chalupka – no bez podpory vzdelávania v národnom duchu v školách na všetkých stupňoch, usporadúvania podujatí pre študentov a žiakov, a to aj s využitím miestnych matičných štruktúr, naša hrdosť a vlastenectvo neporastie. Tradične sú najaktívnejšími medzi matičiarmi naši učitelia. A tak pokračujme v tom, čo sme začali a nepokračovali v tom: spolupracujme s pedagogickými a teologickými fakultami, usporadúvajme besedy na stredných i základných školách, nájdime si cesty do materských škôl. Našou prioritou nech sú napríklad aj kurzy slovenských dejín prostredníctvom matičných pracovísk i internetu a aj rôzne iné aktivity a podujatia, možno aj dlhodobý cyklus súťaží Maturita matičiara prostredníctvom SNN. Bolo by asi veľmi prínosné, keby sme popri serióznom vedeckom Historickom zborníku dokázali vydávať aj populárny časopis o slovenských dejinách.
- Aký má vzťah Matica k slovanskému svetu, ale aj k Slovákom žijúcim v zahraničí?
Našou pýchou je a naďalej nech bude organizovanie „erbových“ matičných podujatí po celom štáte s osobitným zameraním na slovenský juh, oživenie matičného divadla, ale aj podpora netradičných foriem aktivít – povedzme aj Odboru slovanskej vzájomnosti, ktorý chce šíriť pod matičnou zástavou na plávajúcich galériách slovenské výtvarné umenie a princípy vzájomnosti po vodách strednej Európy. Ako tradične proslovanská ustanovizeň rozširujme sieť partnerov v zahraničí a praktickými krokmi pokračujme v podpore slovanskej vzájomnosti.
Isteže, len tak, ako vládzeme, budeme sa aj naďalej starať o Slovákov žijúcich v zahraničí, aby sme ich udržali vo zväzku nášho národa. Matičná starostlivosť o Slovákov na našom juhu je často jediným ohnivkom, ktoré náš juh spája so severom. Pozorne sledujme stav a vývoj, aby náš hlas z konferencií o živote na zmiešanom území orgány štátu i samosprávy, ale aj cirkví bolo počuť: aby sa menšinové výhody pre všetkých dotýkali aj Slovákov, ktorí v postavení menšiny žijú na zmiešanom území, a to osobitne v kultúre, v školstve a v cirkvách. Tomu by veľmi poslúžila výučba dejepisu po slovensky na všetkých školách na celom slovenskom území.
- Je to dobrá a či zlá správa: súdny proces s dlhoročným matičným predsedom? Aký má byť náš pohľad na vášho predchodcu a aké poučenie pre Maticu a verejnosť?
Môj predchodca vykonal na čele Matice a v spolupráci s takými osobnosťami, ako je Imrich Kružliak, Eva Kristinová alebo Roman Kaliský, záslužné činy v zápase za slovenský štát i štátny jazyk. Na druhej strane však – zrejme vinou poradcov, akých mal – pustil sa do riskantného podnikania, v rámci ktorého prišli o vlastné prostriedky nielen tisícky matičiarov, ale i Matica ako taká. Pustil som sa do čistenia Matice – a nebol to veru jednoduchý proces. Vystríhali ma pred ním mnohí aj význační funkcionári a nenávideli ma preň tí, ktorých sa to týkalo, lebo isteže bývalý predseda v tom nebol sám. Bola to však podmienka na prežitie Matice a v konečnom dôsledku sme takto preukázali matičnú schopnosť vyrovnať sa s ťaživými problémami, ktoré nebolo možné obchádzať. Bodaj by sme v tom boli vzorom pre štátne orgány či samosprávu. Z rozhovorov aj s bývalými matičiarmi, ktorí Maticu opustili práve pre riskantný a v konečnom dôsledku nematičný príklon „ku hmote“, cítim, že sme konali správne, že Matica sa rázne vrátila k svojej demokratickej podstate.
- Pri vzniku Matice sme boli svedkami aj z dnešného pohľadu fascinujúcej symbiózy dvoch predstaviteľov dvoch najpočetnejších cirkví na Slovensku – darí sa Matici dnes udržiavať primeranú rovnováhu v rešpektovaní tohto historického odkazu?
Za všetkým boli, sú a budú ľudia. Počas šiestich rokov nezostarli, ale omladli naši profesionálni pracovníci, a keď sa obrúsia ich hrany, budú skutočnými nositeľmi budúcnosti Matice. Budúcnosť Matice nemôže byť v nejednotnosti, ale naopak v jednote, ktorá poznamenala jej historické začiatky. Matici by prospel zmenšený, a tým aj akčnejší a jednotnejší matičný výbor. Osožila by aj menej zložitá a viacej konajúca a informujúca štruktúra v regiónoch, opierajúca sa predovšetkým o profesionálne matičné pracoviská. Sme radi, že Neografia sa dnes vzmáha, iba tlačenie kníh a časopisov je však pre budúcnosť pomerne úzky a zraniteľný odbor podnikania.
- Koncom roka bude matičné valné zhromaždenie a voľby matičného vedenia. Čo očakávate?
Verím v udržanie a pokračovanie pozitívnych trendov, ktoré sme v poslednom období s mojimi najbližšími spolupracovníkmi v Matici rozvinuli. Verím, že zachováme čestnosť aj pri prípadnom predvolebnom boji, a tým dovolíme, aby o matičnej budúcnosti rozhodovala skutočná a vzácna matičná demokracia, a nie zákulisie. Buďme aj v tom vzorom pre našu spoločnosť.
Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN