Dobrodruhovia sa derú k moci

thumbnail

KOMENTÁR

Roman MICHELKO

V ostatných štrnástich dňoch sme zažili čosi  neuveriteľné. Dosiaľ neobjasnená vražda investigatívneho novinára doslova rozpútala politické peklo. Bolo by to pochopiteľné, ak by sa jasne a jednoznačne preukázalo, že tento zločin má priamu súvislosť s jeho prácou a že objednávateľmi či inšpirátormi tohto zločinu sú ľudia či skupiny napojené na vládu. Nič také však nie je potvrdené, dokonca ani nič nenasvedčuje tomu, že by táto vražda mala väzbu na politiku či politické pozadie. Naopak, dnes už môžeme jednoznačne konštatovať, že prvou a najväčšou obeťou celej kauzy je PRAVDA.

Slovenská opozícia, osobitne Matovič, Nicholsonová a Galko, prerazili akékoľvek predstaviteľné dno politického hyenizmu. Čo je však ešte horšie, túto špinavú  hru hrajú s opozíciou takmer všetky médiá vrátane verejnoprávnych. Cieľ je jasný, extrémne vybičovať vášne a potom v takejto situácii vyprovokovať nejaký, pokiaľ možno krvavý incident. A mnohokrát osvedčený scenár „farebnej revolúcie“ doviesť do konca. Nechcem tým povedať, ba dokonca ani len naznačiť, že to, čo sa dnes deje, je riadené z istých nemenovaných ambasád, nechcem ani naznačovať, že za tým stojí Soros, na to nemám nijaké dôkazy. Naopak, som presvedčený, že podlosť lídrov opozície a ich  chorobná túžba po moci za akúkoľvek cenu, i keby bola dláždená mŕtvolami, si vystačí aj sama.

Aby sme sa vrátili k meritu veci, model farebných revolúcií je dlhodobo odskúšaný a často aj úspešne uskutočnený. Na začiatok stačí nejaké zakopnutie vlády, prešľap alebo len nešťastná udalosť. Potom médiá, ktoré nemajú ambíciu skutočnosť opisovať, ale ich ambíciou je skutočnosť formovať, vyvolajú verejné protesty. Na tých sa postupne stupňujú požiadavky dlhodobo manipulovaných más. Ak napriek tomu  vláda takýmto podlým akciám odolá a po istom čase  začne „revolučný zápal más“ prirodzene opadať, treba to  nejako zvrátiť. No a „istota“ je nejaká krvavá obeť. Veď vieme, čo definitívne naštartovalo november 1989 – údajne mŕtvy študent Martin Šmíd...

Ešte oveľa horšie následky mal podobný scenár na kyjevskom Majdane. Tam si údajná streľba Berkutu vyžiadala desiatky obetí. Je jasné, že po takých zásahoch je cesta naspäť nemožná. A je tiež zjavné, že niekomu ide práve o to. Rovnako ako je zjavné, že na Slovensku máme mnoho cynických politikov, pre ktorých je aj takáto cena za dosiahnutie moci prijateľná.

Aby sme však boli objektívni, časť zodpovednosti za eskaláciu napätia má aj Smer. Neschopnosť reálne vyhodnotiť situáciu a iracionálna tvrdohlavosť pri zotrvávaní Kaliňáka na poste ministra viedla k  prudkej eskalácii napätia. Ako sa ukázalo, bol a ostal ľahkým a jasne viditeľným terčom, rozpútal priam mediálne besnenie, ktoré narástlo do obludných rozmerov. Pritom každému súdnemu človeku muselo byť hneď jasné, že udržanie Kaliňáka vo funkcii ministra vnútra je v tejto situácii neudržateľné. Nie preto, že by mal priamu zodpovednosť za vraždu investigatívneho novinára, ale preto, že jeho pozícia bola po kauze Bašternák dlhodobo oslabená. Ak by odišiel včas, pred týždňom či desiatimi dňami, bolo možné zachrániť vládu za cenu tejto jednoduchej výmeny. Dnes je situácia značne iná. Opozícia, zneužijúc hystériu, ktorú vyvolala, očakáva, že predčasné voľby jej pomôžu k vládnym postom. Vôbec im pritom neprekáža, že ich postoje by s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolali silnú mobilizáciu ich odporcov, čo by zase viedlo k ťažkému povolebnému patu.

Zodpovednosť od politických dobrodruhov toho najhrubšieho zrna však sotva možno očakávať. Vynútená abdikácia Fica dala Kiskovi do rúk veľmi silné karty. A dnes je už jasné, že ich  s pomocou svojich poradcov chce využiť v čo najväčšej miere. Má strategickú výhodu a môže zásadným spôsobom vplývať na personálne zloženie novej Pellegriniho vlády.

Ukazuje sa však, že najradikálnejším silám ani takéto riešenie už nevyhovuje. Pre tieto sily sa už aj Kiska stáva súčasťou komplotu, a to len preto, že trvá na jednom z dvoch scenárov, ktoré vo svojom povestnom prejave navrhoval. Zásadná rekonštrukcia vlády je realita, je však možné, že  bude postupne stupňovať svoje požiadavky až do takej miery, že znemožní kreovanie novej vlády.

Tento scenár je nadnes menej pravdepodobný, ale nedá sa vylúčiť. V tom prípade by sa však Kiska stal priamym nástrojom destabilizácie, čo je v hrubom rozpore s postavením, ktoré od prezidenta očakáva väčšina občanov. Ak chce svoj mandát ukončiť aspoň s akou-takou cťou, nemal by na to zabúdať.



2 Komentárov

  • jadrovyenergetik

    Pán Michelko pre vás je to rutina pripraviť takýto mix: Nicholsonová - Galko- vražda novinára - farebné revolúcie - nemenované ambasády - Soros - M. Šmíd - Kyjevský majdan - Smer - Bašternák - Kiska.

    Pán Michelko napíšte radšej o tom ako naši živitelia poľnohospodári krvácajú z nedostatku peňazí od vlády súc stále od januára v štrajkovej pohotovosti. Predložili účet na 100 mil eur Vláde SR.
    Skúste zistiť či sa k štrajkujúcim nehlásia aj Vadalovci poberajúci 4 mil. eur/ ročne. A informujete že ich dosiaľ poberali úplne legálne, tak to vyhodnotil riaditeľ PPA Kožuch.

    A pozdravujem pána Zlatoša ktorý sľúbil na túto tému podrobnejšie informovať. Teším sa na takýto článok.

  • Milan

    Opäť tu máme komentár, ktorý sa nezmienil ani písmenkom o tom humuse, ktorý vyplával navrch v spojitosti s touto vládou. Ako keby Matovič a spol. mohli za všetky tie prepojenia, tendre, miliónové krádeže z našich peňazí či eurofondov. Nie, pán Michelko. Tento štát dovrzali Mečiar na čele a Fico hneď za ním preskočiac aj Gorilového Dzurindu. Na margo Fica a jeho kompánie len jedno. Dostali a ešte dostanú, čo si zaslúžili. Nech tam bude Matovif, Hlina, Sulík, neexistuje, aby mali tak prepracovaný systém ako títo štandardní. Jedine, čo súhlasím s autorom je, že sa môžu pohádať a rozpadne sa vláda. Žiadny Majdan, krv. To je strašenie.

Pridaj komentár