Tohtoročná jeseň bola v znamení Kongresu slovenských spisovateľov a Ceny Anasoft litera. Kongres slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou 22. a 23. septembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach bol jedným z najdôležitejších vystúpení literátov za posledných dvadsať rokov. Zúčastnili sa na ňom slovenskí spisovatelia, spisovatelia národnostných menšín, slovenskí krajanskí spisovatelia a spisovatelia – hostia z dvanástich európskych krajín. S úctou a hrdosťou sa prihlásili k odkazu pamätného trenčianskoteplického Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov, ktorého osemdesiate výročie sme si pripomenuli 30. mája až 1. júna 2016. Význam a dôležitosť Kongresu 2016 podčiarkla skutočnosť, že sa uskutočnil v čase predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie – pod značkou SK PRES a pod záštitou premiéra SR.
Účastníci sa zhodli v názore, že v čase bezbrehého relativizovania a deštruovania základných európskych spoločenských a kultúrnych hodnôt, pre ktorý je príznačná záľaha knižného trhu brakovou literatúrou, zahlcovanie diváckej pozornosti televíznou a filmovou produkciou propagujúcou násilie, hmotársky spôsob života a nevkus, v čase masívneho roztvárania nožníc medzi bohatými a chudobnými, hrozivého nárastu politického extrémizmu, náboženskej a rasovej neznášanlivosti, šírených radikálnymi a extrémistickými politickými stranami vo verejnom živote i jednotlivcami na internete, v čase nepredstaviteľného utrpenia a strachu civilného obyvateľstva následkom vojnových konfliktov či teroristických útokov po celej Európe, v čase rozsiahlej, dosiaľ nevídanej migrantskej krízy, ktorá mení tvár nášho kontinentu, spisovatelia nemôžu a nesmú mlčať.
- TVORCA HODNÔT
Účastníci konštatovali, že kongres priniesol podnetné retrospektívy, prieniky, odkazy a nové výzvy odvíjajúce sa od prvého kongresu v roku 1936, poukázal na sociálny aspekt postavenia spisovateľa v dnešnej spoločnosti – vzhľadom na to, že výsledky tvorivého literárneho procesu sa nedoceňujú najmä v porovnaní s inými umeleckými žánrami, tobôž v medzinárodných reláciách, analyticky, s tvorivým zaujatím nastolil problémy vzťahu literatúra a čitateľ, prispel k hlbšiemu poznaniu národných literatúr v európskom kontexte, k upevneniu i rozšíreniu kontaktov medzi spisovateľmi a ich organizáciami v medzinárodnom meradle a k prehĺbeniu spolupráce medzi autormi literárnych diel a prekladateľmi, ale aj medzi autormi, vydavateľmi a knižnou distribúciou. Mnohé z týchto konštatovaní sú spoločné pre spisovateľov nielen na Slovensku, ale aj v zúčastnených krajinách. Podnety z kongresu je žiaduce prostredníctvom slovenského predsedníctva v Rade EÚ nastoliť v európskom rozmere, no každá krajina ich musí riešiť špecificky.
- SPOLUPRÁCA S MATICOU SLOVENSKOU
Na kongrese zaznel aj návrh, aby sa zintenzívnila spolupráca spisovateľských organizácií s Maticou slovenskou, ktorá je prirodzenou nositeľkou národných tradícií. Spolupráca by mala prebiehať jednak po línii literárno-vedného a historického výskumu, jednak pri propagácii našej literatúry najmä v zahraničí. Tak ako účastníci trenčianskoteplického kongresu v roku 1936 vyslovili v záverečnom Spoločnom prejave nezabudnuteľné slová: „Slovenskí spisovatelia a všetci zúčastnení zostávajú verní borbe za slobodu a veľké ideály ľudstva, ktoré pomáhali tvorcom našej kultúry zabezpečiť národný dnešok. Sme odhodlaní brániť vydobyté hodnoty slobody, nech by už na ne siahal barbarský nepriateľ alebo jeho spojenci tu či v zahraničí,“ aj účastníci kongresu v roku 2016 sa hlásia na obranu kultúry a humanizmu všade tam, kde sú základné európske civilizačné hodnoty v ohrození. Na záver spisovatelia vyslovili presvedčenie, že kongres zasial v tomto smere aspoň iskričku nádeje – iskričku, ktorá sa rozhorí v každej národnej kultúre a následne v celom európskom kultúrnom dome.
Literárne ceny majú na Slovensku pomerne malú mediálnu odozvu – s výnimkou ceny Anasoft litera, ktorú dlhodobo podporuje jeden z mienkotvorných denníkov. Medzi tohtoročnými desiatimi titulmi ktoré odborná porota vybrala spomedzi stodeväťdesiatjeden hodnotených kníh, sa vyskytli mená ako Jana Beňová, Dušan Dušek, Balla, Zuska Kepplová či Jaro Rihák. Cenu a s ňou odmenu desaťtisíc eur získal napokon Peter Macsovszky za román Tantalópolis z vydavateľstva Drewo a srd. No už pri letmom prečítaní zoznamu finalistov informovaný čitateľ zistí, že ako každý rok aj teraz je Anasoft litera prajná k určitému okruhu vydavateľstiev a ich autorov. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o vydavateľstvá orientované skôr na experiment v literatúre a na autorov vyznávajúcich liberálne a multikultúrne hodnoty. Keďže okolo iných cien vládne skôr informačné vákuum, navonok sa zdá cena Anasoft litera ako jediné reprezentatívne ocenenie spisovateľskej práce. Práve tu sa otvára pole pre Maticu slovenskú, ktorá by mala iniciovať vznik skutočne reprezentatívnej ceny pre najlepšie slovenské literárne dielo, ceny nadkonfesionálnej a apolitickej, ktorá by bola ukazovateľom kvality aktuálnej literárnej scény na Slovensku.
Alexander GOCZ – Foto: Štefan CIFRA