Európa ako eskamotérsky hókus-pókus glóbus

thumbnail

Kam nasmeruje starý kontinent bratislavská cestovná mapa? Slovenské hospodárstvo charakterizuje vyše  3,5-percentný rast HDP, čo nás zaraďuje medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v EÚ. Ďalšie pozitíva sú pokles nezamestnanosti pod desať percent, klesajúci deficit verejných financií pod dve percentá a nárast reálnych miezd o vyše tri percentá, čo znamená nielen rast životnej úrovne občanov, ale aj  zvyšujúci sa podiel domácej spotreby na spomínanom raste hrubého domáceho produktu. Z tohto pohľadu sa nám vystúpenia viacerých  vrcholných predstaviteľov európskych inštitúcií na rokovaní v Bratislave zdajú ako nepochopiteľné, keďže ich spoločným menovateľom je vraj kríza EÚ. Zatiaľ sme nepocítili negatívne následky migračnej krízy, ktorej riešenie v budúcnosti sa nebude zabezpečovať povinnými kvótami, ale zvýšenou kontrolou prílevu utečencov do schengenského priestoru vrátane poskytnutia viac peňazí Bulharsku, ktoré do tohto priestoru zatiaľ nepatrí, ale susedí s toľko diskutovaným Tureckom.

OCHRANA HRANÍC

Zvýšená kontrola spomínaného priestoru sa má zabezpečiť zriadením  európskej pobrežnej stráže, ktorá bude financovaná z národných rozpočtov a personálne zabezpečená  policajtmi z členských štátov Únie. V tejto súvislosti však treba povedať, že začiatkom septembra zverejnila Rada EÚ rozpočet Únie na budúci rok, z ktorého vyplýva menej peňazí do štrukturálnych fondov a viac peňazí na riešenie doterajšej a budúcej migrácie v objeme takmer osem miliárd eur. Tieto prostriedky  budú  pri riešení sociálnych a hospodárskych problémov Únie niekomu chýbať, čo, samozrejme, platí aj pre Slovensko. Konečné stanovisko k navrhnutému rozpočtu bude odsúhlasovať novembrové zasadnutie Európskeho parlamentu. O brexite zatiaľ vieme len toľko, že väčšina britských občanov sa v referende vyjadrila za vystúpenie Británie z EÚ s doteraz nepoznanými negatívnymi dôsledkami pre našich občanov, ktorí tam pracujú. Slovenský premiér sa v tejto veci už vyjadril, že nebude súhlasiť s voľným pohybom tovarov, služieb a kapitálu z Británie do EÚ, ak nebude zabezpečený aj voľný pohyb našich občanov na jej území tak ako doteraz.

■  MALÝ KROK VPRED

Bratislavské stretnutie európskych lídrov umocnilo pocit  chýbajúcej vízie budúceho fungovania EÚ. Stráca sa aj tá miera nadšenia, ktorá sprevádzala zavedenie spoločnej meny euro. Už vtedy politických lídrov Únie ich skeptickejší kolegovia upozorňovali, že fungovanie eura ako jednej z budúcej svetovej rezervnej meny nebude možné bez spoločnej rozpočtovej politiky, čo väčšina z nich odmietla z obavy budúcej federalizácie Európy. Tá napokon nepominula a je tu prítomná stále.

Samozrejme že nie všetci boli spokojní so závermi neformálneho rokovania európskych lídrov. Maďarský premiér Viktor Orbán dokonca hovoril o jeho neúspechu, pretože  EÚ na ňom neprijala také závery, ktoré by zásadným spôsobom zmenili prisťahovaleckú politiku Bruselu. Taliansky premiér Matteo Renzi sa odmietol zúčastniť na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou a francúzskym prezidentom, keď o samite povedal: „Krok síce vpred, ale príliš malý.“

BRATISLAVSKÉ (NE)DOHODY

Historicky prvé zasadnutie ministrov financií v Bratislave prinieslo zmeny v daňovej oblasti. Predpokladá sa po ňom dohoda o spoločnom  daňovom základe pre všetky právnické osoby podnikajúce na území Únie. Nepodarilo sa dohodnúť zriadenie spoločného rozpočtu pre eurozónu, ale ani toľko diskutované spoločné eurobondy pre zásadný nesúhlas Nemecka, ktoré by ich zavedením stratilo doterajšie výhody. Obava Nemcov spočíva v tom, že namiesto uskutočnenia domácich reforiem by sa najviac zadlžené členské štáty skôr spoliehali na peniaze od ostatných daňových poplatníkov. Ministri ďalej diskutovali čo s Gréckom, ktoré neplní sľubované reformy, ale stále potrebuje peniaze na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a ako napokon postupovať proti tým členským štátom eurozóny, ktoré dlhodobo prekračujú trojpercentnú  hranicu deficitu verejných financií k HDP. Zatiaľ sa Európska komisia Španielsku a Portugalsku skôr vyhráža bez sankcií či pozastavenia čerpania peňazí zo štrukturálnych európskych fondov. Naďalej ostáva otvorenou otázkou vznik Európskeho fondu poistenia nezamestnanosti, kladne bol však prijatý výrazný nárast peňazí v investičnom fonde na financovanie najmä investičných potrieb malých, ale aj  stredných podnikov.

MAPA PRIORÍT

Na programe stretnutia boli témy, na ktorých sa krajiny EÚ vedia dohodnúť, a tak sa  nepredpokladalo nijaké  hlasovanie. Spoločným projektom, a teda akýmsi výstupom je bratislavský dokument označovaný ako cestovná mapa, ktorého obsahom sú pomenované priority bez bližšej konkrétnosti či záväznosti plnenia. Okrem už spomínaného brexitu a migrácie sa začalo opatrne diskutovať aj  o založení spoločnej európskej armády ako reakcie na vystúpenia amerického kandidáta na budúceho prezidenta Donalda J.Trumpa, ktorý vo svojich predvolebných sľuboch hovorí, že NATO pod americkým velením už  nebude zasahovať tak ako doteraz, čo európskych generálov poriadne vystrašilo.

Súčasťou „cestovej mapy“ je najmä zabezpečenie hospodárskeho rastu a sociálnych istôt občanov, bez ktorých by sa ďalšia existencia EÚ spochybnila. Vývoj v Európe sa už nemôže uberať eskamotérskym hókus-pókus – glóbus. Určitým rizikom terajšieho riešenia spomínaných problémov sú budúcoročné parlamentné voľby v Nemecku a prezidentské voľby vo Francúzsku, ale tiež predčasné voľby v Španielsku a politická nestabilita v ďalších štátoch Únie. Pri očakávaných personálnych výmenách po nich na vedúcich postoch môže ovplyvniť budúce politické smerovanie nielen doma, ale napokon aj v EÚ. A tak sa právom očakáva konkrétna reakcia členských štátov Únie, ktoré zodpovedajú za budúci stav podľa všetkého najlepšieho integračného projektu na starom kontinente, pričom za praktickú realizáciu navrhovaných opatrení zodpovedá  aj Európsky parlament, Európska rada a Európska komisia.

Róbert HÖLCZ – Karikatúra: ZATL



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.