Filmom útočia na slovenskú  štátnosť

thumbnail

Žeby aj v Katolíckych novinách zabúdali na Božie prikázania? Kresťanskodemokratické hnutie je smutným príkladom zneužitia náboženského cítenia ľudí v politike. Nemôže teda prekvapiť ani politikárčenie týždenníka Katolícke noviny (KN), ktoré si hrdo uvádzajú, že sú tradičnými novinami súčasného kresťana. V čísle 12 uverejnili článok o rozhodnutí najvyššieho súdu EÚ, že zamestnávatelia nemusia svojim zamestnancom povoliť nosenie náboženských symbolov počas výkonu práce. Článok sa zaoberá konkrétnym stanoviskom Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) zo 14. marca tohto roku, ktoré bolo odpoveďou na odvolanie sa dvoch moslimských žien z Francúzska a Belgicka, ktoré dostali výpoveď zo zamestnania, pretože trvali na nosení tradičnej moslimskej šatky hidžáb. Islamská kultúra a jej náboženstvo dostali v EÚ zelenú. Známe sú prejavy moslimov proti hanobiteľom ich náboženstva. Sú neúprosní. A ako si my kresťania chránime naše kresťanské symboly u nás doma v Európe? V týchto dňoch nábožensky založenú verejnosť rozhorčilo zneužitie sochy Panny Márie v hre Natálka, naštudovanej Slovenským národným divadlom. V „tradičných novinách súčasného kresťana“ sa  však neobjavila ani zmienka o tomto útoku na symbol kresťanstva. Neozvali sa ani biskupi prostredníctvom Konferencie biskupov Slovenska. No v čísle 11 vyšiel článok Ako nám uniesli spravodlivosť, ktorý v podtitule uvádza: „Najznámejší únos v dejinách Slovenskej republiky kraľuje slovenským kinám...“

KOMU VERIŤ?

V novinách „súčasného kresťana“ by sa nemala propagovať lož. No už  pojem „únos“ nie je pravdivým vyjadrením skutku. Vo všetkých oficiálnych dokumentoch  sa uvádza, že ide o zavlečenie. Ale únos znie emotívnejšie a propagátori tejto kauzy robia všetko preto, aby zaútočili na city ľudí. Autorka článku ďalej konštatuje, že do kín sa dostáva celovečerný film, „ktorý prináša pravdivý obraz doby divokých deväťdesiatych rokov na Slovensku“. Autorka tým zdieľa názor s mainstreamom, hoci predkladatelia návrhu na zrušenie Mečiarovej amnestie tvrdia, že to robia preto, aby sa skutok zavlečenia vyšetril a aby sa verejnosť  dozvedela pravdu. Ak je však film pravdivým obrazom tej doby, a teda aj zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, načo sa majú politici zaoberať zrušením amnestie? Čomu má verejnosť veriť? Politikom alebo tvorcom filmu?

REPUBLIKU NA SMETISKO

O čo v podstate kauzou vyrobenou pred takmer dvadsiatimi rokmi ide, nie je spravodlivosť pre Michala Kováča ml. Ten si už od roku 1999 užíva pozície na ministerstve zahraničných vecí a s nimi spojenú imunitu. Za podvod na Technopole ho Dzurindova vláda „odmenila“ vyslaním do zahraničia v diplomatickej funkcii. Ale to Katolíckym novinám neprekáža. Naopak, vyzdvihujú skutočnosť, že „po dvadsiatich rokoch konečne niekto našiel odvahu, aby túto zahanbujúcu kauzu novodobých dejín Slovenska sfilmoval“. A o to ide. Nie o Kováča. Kováč bol iba použitý na diskreditáciu ľudí, ktorí si dovolili založiť samostatný štát. A ukazuje sa, že KDH  sa prepožičiava na vytváranie napätia a rozvratu v slovenskej spoločnosti.

„Film chce len zobraziť realitu doby, v ktorej sa formovala moderná Slovenská republika,“ zdôrazňujú KN. Inými slovami, treba túto modernú Slovenskú republiku  poslať na smetisko dejín. Autorka článku priam rukolapne s týmto odkazom narába. Uvádza: „Eufória z nového roku pominie tak rýchlo, ako prišla.“  Eufória z Nového roku 1993!

                                     Eva ZELENAYOVÁ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK  



Pridaj komentár