Keď sa darí štátu, majú to registrovať aj domácnosti.

thumbnail

FINANČNÝ SERVIS

Minimálna mzda predstavuje najnižšiu možnú hrubú mesačnú mzdu, ktorú musí zamestnanec dostať, ak pracuje na plný pracovný úväzok.  Jej výška závisí od stupňa náročnosti vykonávanej práce. Tá je podľa Zákonníka práce  rozdelená do  šiestich stupňov. V prvom stupni  bola v roku 2017 minimálna mzda 435 eur a v šiestom 870 eur. V tejto súvislosti treba povedať, že nie vo všetkých štátoch na starom kontinente, povedzme vo Fínsku, v Rakúsku, Dánsku, Taliansku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, majú uzákonenú minimálnu mzdu. Minimálnu mzdu tu garantuje kolektívna zmluva v rámci konkrétnych  sektorov ekonomiky.V prípade, ak  medzi zamestnávateľmi, odborármi a zamestnancami  nedôjde k dohode o výške minimálnej mzdy pre prvý stupeň  náročnosti vykonávanej práce, vstupuje u nás do procesu dohadovania ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Na základe vývoja spotrebiteľských cien, miery zamestnanosti, vývoja priemerných miezd, inflácie a pod. s konečnou platnosťou  navrhne vláde na schválenie konkrétnu výšku minimálnej mzdy na daný kalendárny rok pre prvý stupeň náročnosti práce. Minimálna mzda v ďalších stupňoch sa prepočítava na základe vopred známych koeficientov.

MZDOVÉ SKOKY

Ani tohtoročné diskusie okolo výšky minimálnej mzdy neviedli k dohode, preto rezortné ministerstvo navrhlo jej zvýšenie z doterajších 435 eur na 480 eur, čo teda v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi predstavuje najvyšší skok. Ministerstvo má predstavu, že po roku 2020 by minimálna mzda na Slovensku mala dosiahnuť šesťdesiat percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, pričom v roku 2015 sme vykazovali podľa OECD len 37-percentný podiel. Podľa tejto inštitúcie malo najvyšší podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde Francúzsko, a to päťdesiat percent a najmenej Grécko tridsaťdva percent. Z krajín V4 dosahovalo Poľsko 41-percentný, Maďarsko 40-percentný a Česko 33-percentný podiel.  Vo finančnom vyjadrení bola najvyššia minimálna  mzda v Luxembursku – 1 999 eur a najnižšiu malo Bulharsko 220 eur. U susedov v Poľsku je v tomto roku minimálna mzda 454 eur, v Česku 420 eur a Maďarsku 410 eur. Od prvého januára 2018 dochádza k výraznému zvýšeniu minimálnej mzdy v Česku –  na 12 200 českých korún, čo je o jedenásť percent viac ako doteraz . Po tomto zvýšení bude česká minimálna mzda predstavovať až 40,5-percentný podiel na tamojšej priemernej mzde. Ako sa zmení minimálna mzda v ostatných štátoch V4, zatiaľ nevieme. V tejto súvislosti treba povedať, že výška minimálnej mzdy na Slovensku má vplyv na výšku hodinového nočného príplatku, ktorý musí byť minimálne vo výške dvadsať percent  z minimálnej hodinovej mzdy.

■  INÉ MZDOVÉ NÁSTROJE

Najnovší vládny návrh znamená pre zamestnávateľov mzdové a odvodové náklady vo výške sedemdesiat eur mesačne. Z nich zamestnanec dostane tridsať eur v čistom, ostatných štyridsať eur pôjde do štátneho rozpočtu a rozpočtu Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Z uvedeného  vyplýva, že zo zvyšovania  minimálnej mzdy viac získajú verejné rozpočty ako peňaženka zamestnanca. Podľa názoru podnikateľských združení má vláda k dispozícii iné administratívne nástroje zvyšovania čistej mzdy bez zaťažovania podnikateľov – a síce uplatňovanie vyššieho nezdaniteľného minima a toľko diskutované nižšie dane a odvody. Pri rýchlom raste minimálnej mzdy, bez rozdielu stupňa náročnosti, ktorý je vyšší ako priemerný rast miezd v národnom hospodárstve, sa totiž stráca konkurencieschopnosť slovenských podnikov voči zahraničným investorom, sú problémy so zamestnávaním ľudí s nižšou kvalifikáciou, môže dôjsť aj k prepúšťaniu či k väčšiemu uplatňovaniu kratších pracovných úväzkov. Treba však povedať, že podnikatelia majú pravdu v tom, že minimálna mzda by sa nemala porovnávať k priemernej mzde za celé národné hospodárstvo, ale podľa sektorov,  pretože v textilnom, odevnom priemysle, alebo v sociálnych službách sú výrazne nižšie mzdy, čo napokon platí aj pri  nočným príplatkoch, ktoré sú rovnaké pre vrátnickú službu, ako aj pre zamestnancov v pekárňach či pri výrobnom páse. Podnikatelia presadzujú názor, že radšej mať prácu s nižšou mzdou ako byť nezamestnaný. Na druhej strane vláda tvrdí, že keď sa darí domácej ekonomike, nech sa darí aj slovenským domácnostiam, s čím sa dá tiež súhlasiť.

Róbert HÖLCZ – ilustrácia: Andrej MIŠÁNEK

 



Pridaj komentár