Rusi nie sú závislí od exportu plynu do Európy
Kým sa slovenskí politici nevedia zhodnúť na tom, do akej miery by nás mohlo prijatie prípadných významnejších celoeurópskych sankcií proti Rusku ekonomicky poškodiť, Moskva sa pripravila na horšie časy. Ruský plyn pôjde „na dračku“, aj keď Európa nad ním ohrnie nos a za trest ho nekúpi ani kubík.
Kontrakt s čínskou štátnou spoločnosťou China National Petroleum Corporation má hodnotu takmer dvestodeväťdesiatpäť miliárd eur. Mimochodom, v celej histórii ťažby a predaja plynu na svete nebol doteraz podpísaný finančne objemnejší kontrakt. Je prirodzené, že závislosť ruského vývozcu plynu Gazpromu do Európy od jeho odberateľov klesla prakticky na nulu. Dohoda je podpísaná na obdobie tridsať rokov a ročný objem ruského exportu plynu do Číny dosahuje tridsaťosem miliárd kubických metrov plynu. Celý obchod má ešte obrovské rezervy, pretože len v prípade Čínskej republiky ako prípadného jediného ázijského odberateľa ruského plynu ide iba o štvrtinu jej celkovej spotreby tejto suroviny. Pre vývoz plynu východným smerom postaví Rusko nový produktovod. Moskvu to bude stáť na investíciách asi tridsaťosem miliárd eur a Čínu zrejme pätnásť miliárd eur. Prvé kubíky plynu by mali začať tiecť opačným smerom už v roku 2018.
CENY VOPRED
Dohoda je veľkým ekonomickým víťazstvom Vladimíra Putina a aj preto sa v našich končinách o nej prakticky neinformuje. Aj keď – lepšie vyjednávacie pozície o cenách do budúcnosti má práve Peking. Ten môže argumentovať tým, že keďže by sa mohol stať prípadným jediným odberateľom ruskej produkcie, ceny si môže diktovať. Gazprom zas dodržal svoju prax a ceny stanovil na dohodnuté množstvá bez ohľadu na to, či budú skutočne odobrané alebo nie. Zaujímavé je aj porovnanie cien, za ktoré Gazprom bude do Číny plyn vyvážať s tými, ktoré platí Európa. Čína žiada ich zníženie o desať percent v porovnaní so starým kontinentom, Gazprom ponúka rabat päť percent. Bez zaujímavosti však nie je skutočnosť, že Čína bude odoberať plyn z východosibírskych ťažobných polí Kovytka a Čajadin. Gazprom tvrdí, že sú to iné zdroje ako tie, z ktorých tlačí plyn do potrubí pre európskych odberateľov.
DESAŤROČIE PRÍPRAV
Celý kontrakt sa pripravoval takmer desať rokov, teda, a to znie upokojujúco, začal sa ešte v časoch, keď sa o konflikte medzi Ukrajinou/Európou a Ruskom ešte nedalo vôbec hovoriť. Mimochodom, akcie spoločnosti Gazprom po oznámení dosiahnutia obchodnej dohody stúpli o dve percentá, neskôr sa ustálili na zisku takmer jedného percenta. Aj takýto zisk však vytvára priestor pre ďalšiu zaujímavú úvahu. V prípade, ak by Gazprom znížil ceny pre európskych odberateľov a dokázal tak podporiť dopyt po plyne, absolútna výška jeho ziskov by sa pre objemový prírastok neznížila. A Moskva by získala významný politický bod na strane Európy v hre o Ukrajinu s protihráčom USA.
Ivan BROŽÍK