■ EVOLÚCIA AKO MEMENTO
V Bratislave a v Banskej Bystrici sa 22. až 26. mája 2017 uskutočnil medzinárodný festival filmov o trvalo udržateľnom rozvoji Ekoptopfilm – Envirofilm. Škála filmov zaoberajúcich sa ekológiou a problémami s tým spojenými bola skutočne bohatá. Od filmov vyslovene mapujúcich zvláštne a ohrozené biotopy až po snímky takpovediac zo žánru sci-fi, v ktorých tvorcovia predstavili divákom napríklad olejnatku labutiu či filtrovca poľného. Že týchto živočíchov nepoznáte? Dúfajte, že ich vy a vaše deti poznať nebudete. Nosnou myšlienkou aktuálneho ročníka je myšlienka Na konci evolúcie nie je krása. „Kampaň vychádza z doby antropocénu, teda fiktívneho geologického obdobia, ktoré je závažne poznačené ľudskou činnosťou. Vizuálom sa zamýšľame nad evolúciou, rastlinami, živočíchmi, ktoré sa budú musieť prispôsobiť zničeným ekosystémom, ak ľudstvo včas nezakročí v pustošení životného prostredia,“ spresnil šéf festivalu Peter Lím. Koncept čudesných a miestami až mrazivo pravdepodobných živočíchov dávali dohromady špičkoví slovenskí počítačoví animátori z Alien Studia. To, čo vytvorili, je expresívne poňatá reakcia na fakt, že ak evolúcia funguje, a doterajšie skúsenosti vravia že áno, tak v dnešnom odpadmi devastovanom životnom prostredí sa pokojne môžu objaviť hlodavce, u ktorých sa vyvinie povedzme zvláštny filtračný aparát v ňufáku, ktorý bude eliminovať vysokú koncentráciu exhalátov. Ak by teda spomínané živočíchy podľa tvorcov žili trebárs na ostrovčekoch zvädnutej trávy medzi nekonečnými slučkami šesťprúdových diaľnic.
■ PESTRÁ PONUKA
Festival priniesol filmy zamerané na tému ekológie, vedy, nových technológií, ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja. Okrem fascinujúcich dokumentárnych filmov z celého sveta sa venoval aj témam odpadového hospodárstva, takzvaným „smart cities“, národným parkom, trvalo udržateľnej móde či otázkam plytvania jedlom. Organizátori správne odhadli, kde je kľúč k intenzívnejšiemu pôsobeniu myšlienok festivalu a v dopoludňajších hodinách prebehol takzvaný Junior festival pre základné a stredné školy. Ďalšou jedinečnosťou podujatia je jeho celoročný rozsah, keďže v rámci takzvanej „festivalovej tour“ navštívi desiatku krajských a okresných miest na celom Slovensku. To všetko s cieľom inšpiratívnym spôsobom meniť, bohužiaľ, zaužívané vzorce správania k životnému prostrediu. Veď napríklad otázka takzvaných čiernych skládok je na Slovensku boľavým problémom prinajmenšom polstoročie a zdá sa, že legislatíva aj s odstrašujúcimi pokutami nie je samospasiteľným riešením. To sa zrejme skrýva v mysliach ľudí a začať u spomínanej mladej generácie má určite opodstatnenie.
■ LES AJ MÓDA
Z klasických prírodopisných filmov určite divákov zaujme film Nesmrteľný les slovenského režiséra Erika Baláža. Päťdesiatminútová snímka rozpráva o tom, ako zo skalnatej pôdy pod Kriváňom vyrastá „Nesmrteľný les“. Jeho vládcami sú stáročné borovice limby a ich večný sprievodca medveď. Život medveďov je tu tesne spojený so životom stromov a celého pralesa. Ide skrátka o rozmanitý, nebezpečný no zároveň krehký svet divokej prírody, ktorý sa stále riadi zákonmi univerza,a nie človeka. Atypickým, no zároveň iste divácky príťažlivým je aj film Spomaľovanie rýchlej módy. Pre mladých divákov najmä tým, že jeho protagonistom je basgitarista svetovo populárnej anglickej skupiny Blur Alex James. Ten po rokoch turbulentného života, striedajúc koncertné šnúry s hektickým životom celebrity, náhle pochopil, že komerčný kolotoč zosobnený módnymi značkami a bezbrehým konzumom vedie našu planétu do pochmúrnej budúcnosti. Skrátka, neustále pachtenie sa za najnovším trendovým oblečením, za vychytenou značkou trebárs mobilu, hromadenie a následné vyhadzovanie funkčných vecí je nehoráznym plytvaním, ktoré kriticky zaťažuje už aj tak na prasknutie napätú bázu ekológie. Odkaz, ktorý tento populárny hudobník dáva mládeži, je skutočne inšpiratívny. Rovnako ako je inšpiratívny fakt, že usporiadatelia sa usilujú preniesť Ekotopfilm do Indie a Číny, čo sú krajiny s azda najchmúrnejšou ekologickou budúcnosťou na našej zatiaľ ešte stále „modrej planéte“.
Alexander GOCZ – Foto: archív