HUMORESKA-Milý mobil, si môj sluha, ja tvoj pán

thumbnail

Je tu leto, chcelo by to horúcu tému. Pred pár dňami sme zažili horúčavy, keď sa lepili myšlienky o roztopenú sivú mozgovú kôru a vtáci lietali nie preto, aby lietali, ale aby sa krídlami ovievali ako vejárom. Keďže však nemôžem vedieť, či tieto riadky nečítate v svetri a pri piecke, lebo počasie si s nami robí, čo len chce, tak som si zvolil tému, ktorá je pevná a nemenná. Mobilný telefón, ľudstvo a môj pes Robin. Kým sme mali pevné linky, bol svet krásny. Zavolám. Čakám. Neberie. Pohoda, nie je doma, zavolám neskôr. Dnes vyťukáme číslo na mobile a nervózne čakáme, či nám „zdvihne“. (Tento výraz ma fascinuje. Videli ste niekoho, aby zdvihol mobil zo zeme, keď mu niekto volá? Iba ak by ho chodil „venčiť“ na nabíjačke ako psa...) Teda ak si ten, komu voláme, nepriloží mobil k uchu, alebo sa ako dement nezačne rozprávať sám so sebou, lebo nikto nevidí, že má takzvané „handsfree“, začíname mať fóbie. Čo sa stalo? Má niečo proti mne? Prečo neodpovedá? Najprv dostaneme žalúdočné kŕče, potom si začneme obhrýzať nechty a nakoniec sa ideme na internet pozrieť, čo dnes stoja pohreby. Ale čo keď ten, čo mu voláme, mal jednoduchú príčinu, že nereagoval. Zabudol si mobil doma, telefón mu práve spadol do záchoda a teraz ho vysušuje fénom, alebo ho nechal na slnku v záhrade a mobil začal po malej erupcii lietať kade-tade. Prípadne je volaný nebodaj v divadle a už nemá odvahu počas predstavenia telefonovať tak ako pred piatimi minútami, keď sa herci a hľadisko dozvedeli, že má večeru v rúre. Aby svet nebol rajom, existuje možnosť, že dotyčný vidí číslo na displeji a nemá chuť sa vybavovať, lebo mu za to nestojíme. Nie sme pre neho dôležití, lebo nás teraz nepotrebuje. Zdvíhanie či nezdvíhanie telefónu je výrazom neverbálnej komunikácie, no výrazne nejasnej. Neúspešné zvonenie sa dá vysvetľovať množstvom pravdepodobných spôsobov. Ak čo len jeden z nich má v sebe zakódovaný faktor neistoty, volajúci sa práve touto možnosťou začne zaoberať.

V titulku som napísal, že mobil nie je pánom, ale sluhom. To je jediná možnosť, ako sa z neho nezblázniť. Nevolať. Dobre to pochopil môj Robin, ktorému sme kúpili mobil pre psov. Má len jedno tlačidlo, aby mohol prijať hovor a sám netelefonoval svojim psím kamarátom z parku, s ktorými sa aj tak každý deň stretne a vyblázni do sýtosti. Môžem mu vyvolávať, koľko chcem. Neberie. Vždy však pribehne za mnou a očami sa pýta, čo som od neho chcel. My na rozdiel od Robina vieme verbálne komunikovať. Používajme teda mobily na to, aby sme sa rozprávali. Nevolajme, pošlime esemesku: „Ahoj, chcem sa s tebou porozprávať a pozrieť sa ti do očí.“ Ak niekto odpovie: „Hurá, a kde?“ viete, na čom ste.

Milan ZEMO      



Pridaj komentár