Hypotekárnu horúčku vystriedala spotrebná

thumbnail

Banky pri terajšej výške úrokov na vklady sa správajú ako žaby na prameni... Väčšina ľudí má aspoň jeden bežný účet s možnosťou prístupu cez platobnú kartu, na ktorý im zamestnávateľ posiela mzdu alebo Sociálna poisťovňa dôchodok. Ako naň peniaze prichádzajú, tak postupne aj odchádzajú – či už dohodnutými inkasnými platbami, trvalými príkazmi trebárs  na sporiace účty, podielové fondy, ale i pri rôznych platbách za čokoľvek, kde možno platiť platobnou kartou. Z bežného účtu splácame spotrebné a hypotekárne úvery a väčšina z nás je rada, keď pri výbere v hotovosti z bankomatu nám na účte zostane ešte zopár drobných.  Za všetky bankové služby platíme poplatky a určite si každý z nás všimol, že bežné účty v bankách už nie sú úročené ani drobnými úrokovými sadzbami, a tak vlastne banke požičiavame či dávame na jej podnikanie peniaze zadarmo.

LEN NECH SA HÝBU...

Banky bez rozdielu vlastníctva a štruktúry bankových produktov v podstate zabezpečujú presun peňazí od tých, čo si peniaze na jej účtoch ukladajú, k tým, čo peniaze na rôzne dôvody potrebujú. Spájajú týmito presunmi veriteľov a dlžníkov a treba dnes otvorene povedať, že tých prvých nemajú rady, a preto ich vklady na bežných účtoch tlačia na nulu. Na svoje podnikanie si však menej zarábajú peniaze  z rozdielu úrokových sadzieb za vklady a úvery a  čoraz viac každoročne  získavajú zo zvyšujúcich sa poplatkov za bankové služby. Keďže zo sejfov centrálnej banky dostávajú peniaze tiež za nulu, nemôžeme ich podnikanie nazvať ináč ako kapitalizáciou ich ziskov a socializáciou strát voči ostatným.

 Zo strany bánk často počujeme, že nám zabezpečujú bezproblémový pohyb peňazí bez toho, aby sme stratili čas pri ich manipulácii, čo tiež niečo stojí.  Podľa nich  je dôležitá aj ochrana a správa klientovho peňažného majetku, s čím sa dá súhlasiť. Pri terajšej vkladovej úrokovej mizérii však prekvapuje, že slovenské domácnosti sporia čoraz viac. Vlani to bolo v priemere viac ako deväť percent zo mzdy a pri terajších rastúcich mzdách by to v tomto roku mohlo byť až desať percent, čo je už tesne pod európskym priemerom. Zároveň sa zvyšuje aj objem požičaných peňazí do domácností – za posledných päť rokov je to o vyše tridsaťosem percent. V tejto súvislosti však treba povedať, že sa zvyšujú aj ceny najmä potravinárskych výrobkov, čo vedie k nárastu inflácie na hranicu dvoch percent, a to už je dvojnásobne viac, ako sú maximálne úroky na termínovaných účtoch, preto sporitelia opäť prerábajú. Pokiaľ si doteraz na nízku infláciu skôr sťažovali úveroví dlžníci, odteraz sa viac budú sťažovať sporitelia. A tak na peniaze uložené na bežnom účte treba hľadieť ako na bezpečnú a súčasne aj likviditnú investíciu našich peňazí, navyše pod  ochranou štátu.

RAST SPOTREBY

Po niekoľkých rokoch dramatických poklesov úrokov na hypotéky, ktoré môžeme pomenovať ako hypotekárna horúčka, sa čoraz častejšie hovorí o ich zvyšovaní. Niečo podobné sa deje dnes na trhu so spotrebnými úvermi. Medzi hypotekárnym a spotrebným úverom je niekoľko rozdielov. Spotrebný sa poskytuje na financovanie bežných potrieb pri výrazne nižšom objeme požičaných peňazí, lenže s výrazne vyšším úrokom. Nesmie sa poskytovať na dlhšie obdobie ako osem rokov, čo pre banku predstavuje výhodnejší úrokový výnos. Keďže novým lacnejším spotrebným úverom sa dajú financovať nielen nové potreby, ale aj splácať staré spotrebné úvery, ich objem sa za posledné obdobie výrazne zvýšil –v niektorých bankách aj dvojciferne.

V priebehu minulého roka došlo tiež k poklesu úrokovej sadzby v závislosti od lehoty fixácie z viac ako desať percent na terajších šesť až osem percent. A tak sa  právom očakáva intervencia Národnej banky Slovenska v sprísňovaní podmienok poskytovania týchto úverov, lebo popri ich spomínanom raste zároveň rastie aj ich nesplácanie. V súčasnosti predstavujú  tie nesplácané vyše osem percent poskytnutých úverov.

   Róbert HÖLCZ – Ilustrácia: ZATL - Karikatúra: Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár