Hystériou prekonávame extrémizmus?

thumbnail

KOMENTÁR

V čase, keď v západnej Európe ohrozujú bezpečnosť a pokojný život občanov ľudia, čo patria k inej kultúre a náboženstvu,  bezpečnosť a ochrana občanov je najdôležitejšou otázkou dňa. Zdôraznil to aj predseda vlády Robert Fico. Ak hlava katolíckej cirkvi povie, že na kontinente prebieha tretia svetová vojna, tak sa očakáva, že vlády európskych štátov urobia rázne opatrenia. Na Slovensku je zatiaľ ticho, kroky vlády v smere k bezpečnosti občanov sú skôr v rovine legislatívnej než praktickej. A nezameriavajú sa proti terorizmu, ale extrémizmu.

Nedávno sa v médiách objavil článok s titulkom Slovensko bude mať bojovníkov proti extrémizmu. Vyškolí ich Inštitút. Ide o Inštitút pre bezpečnostnú politiku, a ako inak, patrí do siete mimovládnych organizácií. Tento inštitút naplánoval na  prázdniny Letnú školu s názvom Mladí proti extrémizmu a radikalizmu.

„Počas letnej školy sa študenti dozvedia, aké formy majú dnes extrémizmus, radikalizmus a netolerancia, kde sa s nimi stretávame a ako sa im vieme alebo nevieme účinne brániť. Naučia sa tiež, ako si overovať, či informácie, ktoré prezentujú médiá, sú pravdivé alebo len sledujú svoje ciele a záujmy,“ uviedla Monika Masariková, riaditeľka programu Vnútorná bezpečnosť.  Z akých zdrojov budú lektori Letnej školy Inštitútu pre bezpečnostnú politiku vychádzať, nie je známe. Začiatkom júna predniesol námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky vo Výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť správu generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v roku 2016 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v SR. Zo správy vyplýva, že na ciele boja proti extrémizmu nejestvujú zákonné definície právnych pojmov. Kto a ako bude mladých školiť o extrémizme, o orientácii v mediálnom prostredí?

Webová stránka inštitútu antipropaganda.sk dosť prezrádza o dôvodoch, prečo inštitút vznikol a aký je jeho cieľ. Svojho adresáta oslovuje cez túto webovú stránku a jej existencia je  vraj „odpoveďou na informačnú vojnu v slovenskom mediálnom priestore“. Síce tvrdí, že ich odpor k informačnej mediálnej vojne pramení z poznania vlastnej minulosti, ibaže sám sa usvedčuje z manipulácie s faktmi. Podľa stránky „desaťročia trvajúci totalitný režim premenil kedysi prosperujúce demokratické Československo v zaostalý štát“. Že medzi týmito dvoma štátnymi útvarmi jestvovala aj samostatná Slovenská republika akosi pozabudli. Preto neprekvapuje, že obdobie „mečiarizmu“ prirovnali k obdobiu komunistického režimu, lebo pre týchto bojovníkov predstavuje vzťah k vlastnej štátnosti extrémizmus!

Vráťme sa však k správe generálneho prokurátora za minulý rok. Konštatuje sa v nej, že z hľadiska budúceho zákona „na účely boja proti extrémizmu považujeme za nevyhnutné vytvorenie zákonných definícií právnych pojmov ako extrémizmus, holokaust, fašizmus a fašistická ideológia, komunizmus a komunistická ideológia, apartheid a prijatie právnej normy odsudzujúcej Slovenský štát a jeho formu vlády (podobne ako zákon NR SR o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému)“.

Po zrušení amnestií neprekvapuje, že sa v parlamente objavil návrh zákona na odsúdenie štátu. Prokuratúra by však mala vedieť, že povojnové retribučné súdy sa vyrovnali nielen s vládou prvej republiky, ale s každým, kto mal do činenia so štátnou službou. Prezident bol dokonca popravený. Vari chce prokuratúra znova súdiť už raz odsúdených? Išlo by síce o protiústavný akt, ale už máme skúsenosť: ak sa nájde politická vôľa, ústava nie je prekážkou... A netreba zabúdať, že to bol práve totalitný komunistický režim, ktorý trestal svojich odporcov. Dnes však žijeme v demokratickom štáte. Alebo nie?

Je  zarážajúce, že od januára Národná kriminálna agentúra  vyšetruje šesťdesiat trestných činov extrémizmu a generálny prokurátor pritom v správe jasne konštatuje, že Slovensko nemá zákonnú definíciu extrémizmu. Ešte zarážajúcejší je fakt, že od januára tohto roka platí novela trestného zákona, ktorej deklarovaným cieľom je sprísnený boj proti extrémizmu, ale samotný pojem extrémizmu v zákone definovaný nie je. Takže kto je extrémista? Kto o tom rozhoduje a na základe čoho?  Na koho prstom ukáže Benčík, Inštitút pre bezpečnostnú politiku alebo ďalšie mimovládky priživujúce sa na módnej agende? Alebo iniciatíva Somtu, ktorá vyhrala súťaž vypísanú prezidentom A.  Kiskom s najlepším projektom boja proti extrémizmu? Bez politickej objednávky by nemali šancu prežiť hrobári vlastného štátu.                                      

 

Eva ZELENAYOVÁ

 

 



Pridaj komentár