Imrichovi KRUŽLIAKOVI vinšovali štyria prezidenti a jeden kardinál

thumbnail

Storočnica významnej osobnosti Slovenska. Významná osobnosť slovenského exilu Imrich Kružliak,  po roku 1989 člen poradného zboru prvého prezidenta Slovenskej republiky, nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, sa 8. decembra dožil storočnice. Pripomenul si to na osobitnom podujatí slovensko-nemecký kultúrny klub spolok v Mníchove pod vedením jeho predsedníčky Viery Horchovej. Bolo to veľmi dôstojné, srdečné, plné rešpektu, bol to mimoriadny slávnostný večer na počesť osobnosti, ktorá sa zasadzovala za vytvorenie samostatnej demokratickej Slovenskej republiky. Takúto atmosféru osobitne pre SNN vyzdvihol priamy svedok slávnosti, ktorá bola v Mníchove, dlhoročný jubilantov priateľ a spolupracovník  JUDr. Pavol Pollák.

V ATMOSFÉRE ÚCTY

„Imricha Kružliaka ocenili ako významného slovenského publicistu, historika, prekladateľa, básnika katolíckej moderny a exilového pracovníka,“ konštatoval P. Pollák; za desaťročia pôsobenia v rozhlasovej stanici Slobodná Európa ho poslucháči poznali pod menom Marián Žiar alebo Anton Prokop.

Kaliský a Kružliak_1
S ďalším významným bojovníkom za slovenskú štátnosť, Romanom Kaliským /vpravo/.

Podujatie sa konalo za prispenia a pod záštitou generálnej konzulky SR v Bavorsku Veroniky Lombardini, veľvyslanec SR v SRN Igor Slobodník prišiel zablahoželať jubilantovi z Berlína. Jubilantovi poslali pozdravné listy štyria prezidenti – prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, prezident Spolkovej republiky Nemecko Joachim Gauck, bývalí prezidenti SR Michal Kováč a Rudolf Schuster, ako aj kardinál Jozef Tomko, zdôraznil pre SNN P. Pollák.

Na slávnosti sa zúčastnili primátor Detvy, ktorá je rodiskom jubilanta, Ján Šufliarsky a predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Matica slovenská totiž zaradila 8. december 2014, deň narodenia najstaršieho matičiara vekom i dĺžkou členstva v Matici buď na Slovensku, alebo v Zahraničnej Matici, medzi svoje pamätné dni. Prišli tiež rodinní príslušníci a mnohí priatelia a známi. Jubilant sa napriek úrazu v minulých mesiacoch dožil storočnice vo vynikajúcej duševnej sviežosti pri trpezlivej a vytrvalej rekonvalescencii. Krajanské vysielanie Rádia Slovakia Internacional (RSI), ako súčasť verejnoprávnej RTVS, pripravilo ako jediné médium na Slovensku záznam z podujatia.

POD MENOM MARTÝRA

Jubilant v ňom spomínal na šťastné detské roky v Detve, na prírodu, rodný dom, chlapčenské hry, na prvé ryby a raky chytené v potôčiku neďaleko domu. Len Detvania vedeli, ako ho spomienky na rodnú obec sprevádzali aj celým profesionálnym životom. Dlhé desaťročia pôsobil v zahraničí pod pseudonymom Anton Prokop – teda pod menom Detvana, ktorého maďarskí Kunovi červení gardisti obesili na výstrahu ako pansláva v nedeľu 13. júna 1919 pred detvianskym kostolom. Je to ojedinelý príbeh uchovania pamäti na barbarský čin nielen v dejinách slovenskej žurnalistiky, ale v našich dejinách vôbec.

Predsedníčka slovensko-nemeckého klubu Viera Horchová povedala, že Imrich Kružliak patrí k jeho zakladateľom v Mníchove, a exulant Ján Mojto v slávnostnom príhovore pripomenul, že I. Kružliak bol aj pri zakladaní a pri budovaní americkej rozhlasovej stanice Slobodná Európa v Mníchove, jej slovenskej časti vysielania, kde bol redaktorom pre oblasť kultúry. Vyzdvihol tolerantnosť, trpezlivosť, ľudský prístup I. Kružliaka – to, ako v ňom vedel vzbudiť záujem o východoeurópskych autorov, na chvíle, keď si posedeli pri poháriku vínka, aby si zaspomínali a veruže neraz aj zaplakali. Imrich Kružliak sa pre Jána Mojtu stal aj príkladom toho, ako v cudzine uspieť, a pritom nezabudnúť, odkiaľ človek prišiel.

Služobne najstarší slovenský poslanec František Mikloško na slávnosti prízvukoval, že Imrich Kružliak je absolútny pojem nielen ako zakladateľ rozhlasovej stanice Slobodná Európa, ale aj ako zakladateľ slovenského exilového časopisu Horizont. „Bol to vynikajúci časopis, európsky časopis so slovenskou dušou,“  konštatoval F. Mikloško, „a aj preto mu želám pokoj v duši v takom vysokom veku a to, aby bol Pán Boh pri ňom.“

 OD RODÁKOV

Primátor Ján Šufliarsky pozdravil jubilanta v mene všetkých rodákov v Detve. Tí, ktorí si ho pamätajú, spomínajú naňho v dobrom. Mal veľmi rád Detvu, rád sa tam po roku 1989 vracal. Veľmi ho bolel zánik pracovných príležitostí  v regióne i na Slovensku, spolu s krajanmi ťažko niesol, že sa pod Poľanu vrátila nezamestnanosť.

Machala Kružliak Mináč. Donovaly 92
S Drahošom Machalom /vpravo/ a Vladom Mináčom /Vľavo/, Kongres slovenskej inteligencie, Donovaly 1992

„Imrich Kružliak nikdy nespretŕhal putá s Detvou. Od roku 1994 je jej čestným občanom,“ konštatoval J. Šufliarsky a dodal, že vedno s Maticou slovenskou pripravujú spomienkovú slávnosť, pri ktorej sa odhalí na rodnom dome jubilanta pamätná tabuľa. Predseda MS odovzdal I. Kružliakovi o. i. nahrávku prednesu poézie Milana Rúfusa, ktorú osobitne k storočnici jubilanta urobil prvý podpredseda Matice slovenskej Jozef Šimonovič.

Katarína Ľuptáková, príslušníčka najužšej rodiny, pripomenula, že v rokoch exilu, keď nemohol prísť, pravidelne rodine do Detvy písal, nezabúdal na rodný grunt, preto je aj zachovaný jeho rodný dom. Po štyroch desaťročiach sa v roku 1990 s ním v Detve stretla celá rozvetvená rodina a pospomínali si na jeho rodný Piešť ‒ tak sa volala časť Detvy, kde I. Kružliak vyrastal.

JUBILANTOV ODKAZ

Rímskokatolícky kňaz zo slovenskej mníchovskej farnosti, dobre známy a populárny Rudolf  Maslák predniesol obľúbenú báseň Anabáza, ktorú jubilantovi kedysi venoval Milan Rúfus, a prečítal aj osobne ladený vinš – oslovenie jubilanta od kardinála Jozefa Tomku. Pred mikrofónom RSI dokumentoval jubilant skvelú pamäť a pohodu, keď redaktorke Ingrid Slaninkovej povedal, že medzi jeho priateľov a spolupracovníkov v exile „patrili všetci, ktorí ani neboli a ani sa neprevinili ani v službách čechoslovakizmu a ani službách nacizmu. Neboli sme v službách nacizmu, bránili sme si svoju štátnosť“, konštatoval jubilant, ktorý v rokoch 1940 ‒ 1944 o. i. zastával vedúce funkcie v úrade tlače a propagandy.

„Teraz už málo čítam, som prakticky slepý, rozoznám najmä titulky, ale sledujem a zaujímam sa o dianie na Slovensku, sledujem aj nemecké médiá. Srdcom patrím na Slovensko, nikdy som neprestal byť Slovákom. A ak by som pri príležitosti jubilea mohol či mal niečo odkázať na Slovensko, tak je to najmä toto: Buďte verní svojmu národu, verní svojej štátnosti, lebo nikto vám nemôže dať viac ako vy sami.“

Imrich Kružliak bol počas vysokoškolských štúdií v Bratislave mimoriadne aktívny člen zo Svoradova, neskoršie v exile bol čestným členom Únie slovenských spisovateľov v zahraničí, predsedom kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov, členom Slovenského ústavu, členom PEB klubu a v rokoch 1992 – 1995 členom predsedníctva Matice slovenskej.

 Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: (mrs)