Pumpovanie lacných peňazí do bankového sektora sa načas skončilo. Peniaze sú v trhovej ekonomike osobitným tovarom. Ich výmennou hodnotou je sprostredkovanie pohybu tovarov a služieb a hodnotou je úrok, ktorého výška hovorí o cene peňazí. Keď si ktorýkoľvek účastník trhu požičia od banky peniaze, musí platiť úrok, keď si banka požičia peniaze od centrálnej banky alebo od ostatných účastníkov trhu neplatí takmer nič. A preto sú banky zväčša bohaté. A rovnakým bohatstvom väčšinou oplývajú aj rôzne finančné skupiny.
O cene peňazí rozhodujú centrálne banky, ktoré podľa vývoja makroekonomických ukazovateľov uplatňujú rôzne menové nástroje, medzi ktoré patrí aj požičiavanie peňazí za nízky úrok a sprísnená menová politika, ktorá zas platí opačne. Po vypuknutí finančnej krízy, ktorej dôsledkom bol hospodársky pokles, nárast nezamestnanosti a hroziaca deflácia, centrálne banky uplatňovali uvoľnenú menovú politiku, ktorej dôsledkom bol opačný pohyb spomínaných makroekonomických ukazovateľov a navyše nadštandardný rast cien nehnuteľností. Teraz sa centrálne banky rozhodli opustiť doterajšiu uvoľnenú menovú politiku a začali v druhej polovici minulého roka so zvyšovaním základných úrokových sadzieb.
■ PRÍSNEJŠÍ REŽIM
Našu ekonomiku zaujíma najmä menová politika Európskej centrálnej banky, susedného Česka a z Únie odchádzajúcej Británie, ktoré najviac ovplyvňujú náš budúci vývoj. Po americkej centrálnej banke sa aj česká a britská centrálna banka rozhodli sprísniť menové politiky tým, že zvýšili doterajšie devastujúco nízke základné úrokové sadzby, ktorými doteraz štedro podporovali rast ich domácich ekonomík. V českej ekonomike je dôvodom hospodársky rast, ktorý atakuje hranicu piatich percent, najnižšia nezamestnanosť v Únii, rast miezd, ktorý je dokonca vyšší ako zvyšujúca sa inflácia. V britskej ekonomike je to najmä rast inflácie nad úroveň troch percent. Tá je vyššia ako rast britských miezd, ale aj hospodársky rast a úroveň nezamestnanosti. Obe centrálne banky zvýšili dvojtýždňovú reposadzbu, ktorá sa pokladá za hlavný nástroj menovej politiky, z doterajších 0,25 na 0,5 percenta, pričom sa počíta s ďalším jej zvýšením. V súvislosti s terajšou diskusiou o budúcom európskom jadre, v ktorom má byť euro dôležitým integrujúcim prvkom, je pre väčšinu z nás prekvapením, že členským štátom EÚ bez eura sa darí v ekonomike lepšie ako celej eurozóne. Za svetlú výnimku pokladáme ekonomiku Slovenska, ktorá sa z bývalých východných štátov približuje k ekonomickej úrovni Západu najrýchlejšie.
Spoločným znakom českej a slovenskej ekonomiky je nárast cien nehnuteľností o viac percent, ako je nárast miezd, čo pri očakávaných vyšších úrokových sadzbách na hypotéky po skončení ich fixných nízkych úrokových sadzieb nie je dobrá správa. Na terajších vyšších úrokových sadzbách v Česku a Británii si budú okrem bánk prilepšovať aj sporitelia na sporiacich a termínovaných účtoch a viac budú prerábať dlžníci so všetkými formami úverov.
■ VÝVOJ INFLÁCIE
Postavenie Európskej centrálnej banky je v systéme ostatných svetových centrálnych bánk iné v tom, že jej nástroje musia rešpektovať fiškálny stav vo všetkých členských štátoch eurozóny a ten v niektorých z nich vykazuje vyšší rozpočtový deficit, ako stanovuje Pakt stability a rastu. A tak hlavným kritériom zvyšovania základných úrokových sadzieb ECB je vývoj inflácie. Tá zatiaľ neprekročila dvojpercentnú hranicu, a preto ani posledné zasadnutie bankovej rady doterajšiu úrokovú politiku nezmenilo. Menová politika sa však zmenila v objeme nákupov štátnych cenných papierov, keď doterajší objem šesťdesiat miliárd eur mesačne znížila na polovicu na obdobie nasledujúcich deviatich mesiacov. Dôvodom opatrnosti sú skôr politické aspekty, ku ktorým patrí neistota o zložení budúcej nemeckej koaličnej vlády, tiež budúcej českej vlády a, pravdaže, rovnaké nejasno okolo brexitu, keď ani po piatich kolách vzájomných rokovaní sa nedospelo k očakávaným záverom. Pripočítať treba daňovú reformu terajšieho amerického prezidenta, ktorá môže podporiť americký hospodársky rast s dosahom nielen na americkú menovú politiku, ale aj na ostatné svetové centrálne banky vrátane ECB. V tejto súvislosti treba povedať, že na poste šéfa najvplyvnejšej centrálnej banky sveta dôjde k zmene, keď na jej čele by sa mal objaviť terajší viceprezident Jerome Powel, ktorý podporuje výraznejšie zvyšovanie úrokových sadzieb.
Róbert HÖLCZ - Foto: internet