Od Štúra až k martinskej Šatnici. Už sme si v posledných rokoch zvykli. Jeseň sa kedykoľvek zmení na leto, leto sa zase zvrtne na „niečo“ medzi jarou a jeseňou, zima príde tiež bez zaklopania. Predsa však máme stálicu. Nie je to síce priamo ročné obdobie – ale má ho v mene. A sľubované i očakávané bezo zvyšku plní – Slovesná jar. Tento jarný sviatok literárneho slova – v posledných rokoch obohacovaný o ďalšie žánre pôvodnej tvorby – už len bez jediného roka polstoročie usporadúva Matica slovenská v Martine a okolí. Ako svoje erbové podujatie a zároveň signifikantné pre veľkú časť slovenskej kultúry s neskrývaným vlasteneckým domicilom.
Inakšie to nebolo ani v tomto roku od 2. do 5. júna. Organizátori najstaršieho literárneho festivalu v krajine pod Tatrami – Slovenský literárny ústav MS v spolupráci s mestom Martin a s ďalšími partnermi, s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR – opätovne pripravili bohatý a podnetný štvordňový program. Jeho pestrofarebnú mozaiku (veď jar je obdobím farieb!) vyskladali tak, aby zaujal, poučil a pobavil nielen Martinčanov, ale aj záujemcov z blízkeho i zo širšieho okolia.
■ PESTRÁ MOZAIKA
Matica už od vyhlásenia tohto roka za Rok Ľudovíta Štúra na celom Slovensku venuje zvýšenú pozornosť propagácii tejto významnej osobnosti našich dejín (aj rodiacej sa svojbytnej literatúry a kultúry) a aktualizácii jeho myšlienok. Nečudo, že aj Slovesnú jar odštartoval program Po štúrovských stopách v Turci, zložený z prednášok a prezentácií kníh. Ale aj pripomenutia si 170. výročia vychádzania štúrovských SNN a literárnej prílohy Orol tatranský a ich dnešných paralel v podobe rovnomenných matičných periodík.
Pútavý bol už úvod na historickom Memorandovom námestí – dramatizácia Tŕnistá cesta Štúrova v podaní matičných ochotníkov z Liptovského Mikuláša. V ďalšom programe Slovesnej jari nechýbali tradičné stretnutia so spisovateľmi, autorské čítania, autogramiády, hudobné koncerty a podujatia venované deťom a mládeži aj v školách regiónu. Pravidelná je i ponuka prezentácie pre začínajúcich a mladých umelcov. Tento rok napríklad svoju tvorbu predstavili martinský fotograf Rado Ondrašovič i hudobná skupina Dvestodvadsať voltov z Banskej Bystrice.
Výročie založenia Orla tatranského rámcovalo aj slávnostné vyhlásenie výsledkov literárnej súťaže (viac v rozhovore s jedným z organizátorov SJ, vedeckým tajomníkom MS Petrom Cabadajom na záver tohto obzretia sa). Bokom nezostali veľké mená kultúry, dôstojne rezonovalo 120. výročie narodenia Mikuláša Galandu v Turčianskej galérii, ale aj 140. výročie vzniku Šatnice v Martine v Turčianskej knižnici. Pri tejto príležitosti pripravila Požičovňa krojov a kostýmov MS atraktívnu výstavu historického odievania. Radostná bodka na záver – programy sa tešili veľkému záujmu!
■ CABADAJOV RÁMEC
Náš reportážny pohľad na martinskú Slovesnú jar sme končili konštatovaním o veľkom diváckom záujme o toto matičné erbové podujatie smerom k literatúre, ku knižnej kultúre a kultúre vôbec. V čom vidíte hlavné dôvody spomínaného úspechu?
„Myslím si, že spomínaný úspech tkvie v tom, že sme ponúkli zaujímavý štvordňový multižánrový program, ktorý oslovil všetky generačné vrstvy. Pod veľký divácky záujem sa popri dobrej propagácii podujatia a partnerskej spolupráci – osobitne so Žilinským samosprávnym krajom – podpísala aj skutočnosť, že v tomto roku si prirodzenú cestu na Slovesnú jar našli viaceré turčianske základné a stredné školy a ona si našla cestu k nim. Pevne verím, že na budúci rok im v rámci jubilejného 50. ročníka Slovesnej jari ponúkneme ešte bohatší a atraktívnejší program. Už teraz nad ním so spolupracovníkmi uvažujeme...“
- Zvykli si už, podľa vás, Martinčania, matičiari odkiaľkoľvek a vôbec ľudia so záujmom o pôvodnú tvorivosť na to, že sa podujatie posunulo z marcovo-aprílových termínov na začiatok júna? Čo organizátorov viedlo k takémuto časovému posunu?
„Už vlani sme naše podujatie uskutočnili začiatkom júna. Máme záujem, aby bol tento dátum stabilný, čo má súvis s viacerými faktormi, najmä však s finančným zreteľom. Mám na mysli napríklad realizáciu rôznych grantových systémov podieľajúcich sa na finančnom krytí všetkého plánovaného.
- Keď sa pozrieme na pestrosť jednotlivých programov, opisovanú v predchádzajúcich riadkoch, poteší priestor určený mladým. Natíska sa otázka: má slovenská pôvodná tvorba dostatočné atribúty na to, aby sa postavila vedľa skúsených harcovníkov (aktuálne počas Slovesnej jari vedľa spisovateľov a publicistov Jána Brezinu a Petra Juščáka) a či tradičných velikánov (aktuálne Mikuláša Galandu)?
„Do budúcnosti chceme ešte výraznejšie prehĺbiť účasť kvalitných mladých literátov, výtvarníkov či hudobníkov. Máme sa totiž o čo oprieť. Príloha SNN – revue pre mladú literatúru, umenie a spoločnosť Orol tatranský – sa postupne stáva dobrou zásobárňou talentovaných tvorcov.“
- Veľkým bonusom celej jari slovenského literárneho slova je literárna súťaž O Cenu Jána Červeňa a jej – pre tvorcov pôvodného písaného slova nespochybniteľne lákavá a mimoriadna! – hlavná cena: garantovanie vydania debutovej knižky prostredníctvom Slovenského literárneho ústavu MS v edícii Modrá katedrála. Povedzte viac o súťaži i edícii a najmä o jej víťazovi a budúcom knižnom debute, ktorým zahlaholili pomyselné fanfáry?
„Slávnostné vyhlásenie výsledkov II. ročníka literárnej súťaže O Cenu Jána Červeňa s atraktívnym sprievodným programom sa uskutočnilo 4. júna na Mestskej scéne v Martine. Na základe rozhodnutia hodnotiacej komisie sa laureátkou súťaže stala Marika Smoroňová – autorka rukopisu s pracovným názvom Absolut Ja. Prémiu získala Martina Grmanová za rukopis s pracovným názvom Chiméra. Obidve spomínané mladé autorky budú ocenené finančnou odmenou, víťazke bude navyše ponúknutá možnosť vydať debutovú knižnú publikáciu vo Vydavateľstve MS v edícii Modrá katedrála. Stane sa tak v roku 2016,“ rámcuje 49. Slovesnú jar v Martine vedecký tajomník MS Peter Cabadaj.
Martin JADRANSKÝ – Foto: autor