Koniec mesiaca knihy na malom festivale v Klube slovenských spisovateľov. Ten deň, keď sa v Klube slovenských spisovateľov v Bratislave na Laurinskej ulici, kde je ešte stále aj adresa Domu slovenských spisovateľov, uvádzali knihy Vydavateľstva Matice slovenskej, bol naozaj obsadený. Nielen autormi a čitateľmi, ale aj ich priateľmi a priaznivcami nových pôvodných literárnych diel. Matičné vydavateľstvo v spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov v rámci svojej spoločnej akcie v tomto nanajvýš vhodnom priestore predstavili na konci marca, teda mesiaca venovaného knižnej kultúre, nové diela slovenských autorov vo viacerých žánroch. Podtitul podujatia znel: Priateľské stretnutie ľudí, kníh a privítanie nových diel.
Tými dielami z Vydavateľstva Matice slovenskej, ktoré sa oficiálne uvádzali do literárneho sveta, boli knihy: Július Balco: Kliatba žltých ruží, Bohuš Bodacz a kolektív autorov: Budmerické inšpirácie, Alexander Halvoník: Premeny II, Roman Kaliský-Hronský: Most do mesta, Vincent Šabík: Národná kultúra ako rezonančný priestor, Marián Tkáč: Zemplínske nebo, Jaroslav Vlnka: Mŕtvy jazyk.
■ INŠPIRÁCIE Z BUDMERÍC
Budmerické inšpirácie ‒ zbierka textov viacerých autorov, ktorú v zastúpení zostavovateľa Bohuša Bodacza predstavil známy spisovateľ Gustáv Murín, je súborom próz, básní a esejí, prináša najmä texty inšpirované prostredím Domova slovenských spisovateľov v budmerickom kaštieli a jeho okolí. Ambíciou zbierky „nie je vytrhávať zožltnuté strany z literárnej histórie, ale priniesť aktuálne súčasné texty“.
Na slová o budmerických inšpiráciách na stretnutí voľne nadviazal jeden zo spoluautorov, spisovateľ a šéfredaktor mesačníka Slovenské pohľady Bystrík Šikula, ktorý zároveň predstavil knihu esejí o literatúre a tvorbe s názvom Premeny II autora Alexandra Halvoníka. Ešte predtým sa však celkom na úvod veľmi dôstojne poďakoval kolegom i čitateľom Július Balco. Jeho román Kliatba žltých ruží voľne nadväzuje na dielo Žlté ruže.
Kniha Jaroslava Vlnku s názvom Mŕtvy jazyk je novelou popredného literárneho kritika, spisovateľa a esejistu. Je to spomienkový návrat do minulosti, nielen vlastnej, ale aj do univerzálnej rodovej pamäti. Literárny hrdina rekapituluje svoj osud a zároveň rozpráva i zážitky starého otca z čias španielskej občianskej vojny. Dielo tematizuje hľadanie vnútornej harmónie, zadosťučinenia, zmierenia i problémy moderného tvorivého človeka v stredoeurópskej „globalizujúcej sa“ krajine. Text je originálnym, produktívnym príspevkom do súčasného literárneho bádania a obohatením slovenskej krásnej literatúry.
■ VEĽAVRAVNÝ MOST
Historický román Most do mesta autora Romana Kaliského-Hronského, nášho redakčného kolegu, ktorý si neodpustil porovnanie existencie prvého bratislavského mosta cez Dunaj s jeho neskoršou „dočasnou“ stavbou po oslobodení Bratislavy pred sedemdesiatimi rokmi a terajšou stavbou celkom nového objektu, tradične vtipne predstavil spisovateľ a vedec Andrej Ferko.
Kniha Zemplínske nebo ako súčasť trilógie, ktorej prvé novely vyšli pod názvami Zemplínske nebo a Druhá epocha a medzi čitateľmi našli živú odozvu, zobrazuje ságu zemplínskej rodiny Štefana Goru a jeho životné peripetie od roku 1989 po súčasnosť s viacerými historickými exkurzmi. Príbeh s prekvapivou pointou vychádza z reálnych udalostí a neľútostne odkrýva biedu súčasnosti, v ktorej miznú vekmi preverené základné hodnoty. Rozprávač s osobitým štýlom využíva živý jazyk s prvkami zemplínskeho nárečia a originálnu metaforiku. Autor Marián Tkáč je aj predsedom Matice slovenskej.
Kniha profesora Vincenta Šabíka s názvom Národná kultúra ako rezonančný priestor je dielom významného literárneho vedca a kulturológa. Dielo vychádza z tézy, že národná kultúra je fenomén eminentne európsky. Objasňuje princíp jednoty v rozdielnosti, ktorý nevyvrátili ani procesy integrácie a globalizácie. Na príklade slovenskej literatúry autor ukazuje, že multikulturalizmus by mal napomáhať spoluprácu kultúr, a nie pohlcovať národnú kultúru.
Autorom aj Vydavateľstvu Matice slovenskej treba zaželať, aby sa nové knihy uvedené do života na konci marca čím skôr dostali medzi čitateľov v čo najvyšších počtoch výtlačkov. K tomu môžu prispieť aj verní čitatelia nášho týždenníka Slovenské národné noviny. Aby sme spolu boli na jednej lodi, ktorá sa nebude plaviť do neznáma, aspoň čo sa týka pôvodnej slovenskej literatúry...
Robert LANDIS ‒ Foto: Igor SOKOLÍK