ROZHOVOR TÝŽDŇA
Aj v Slovenskej záhrade vo Winter Parku slovenčinu čoraz menej počuť. Jaroslav Jerry KRÚPA prišiel do USA v roku 1964 a hneď sa zapojil do kultúrnej a politickej práce v slovensko-amerických organizáciách. V roku 1967 bol spoluzakladateľom Slovensko-amerického kultúrneho strediska. Dvakrát bol jeho predsedom, generálnym tajomníkom a dlhé roky predsedom Publikačnej komisie. Bol šéfredaktorom časopisu Slobodná Tribúna a jedným zo zakladajúcich členov Svetového kongresu Slovákov (1970). V kritických rokoch slovenskej histórie 1990 ‒ 1993 viedol Politickú komisiu SKS a vypracoval štúdiu Konkrétne kroky k samostatnosti SR, ktorá sa stala základom pre Rezolúciu Predsedníctva Svetového kongresu Slovákov ( 3. a 4. novembra 1990 v Quebec City). Zostavil text plagátov a letákov zvažujúcich výhody slobody a samostatnosti a nevýhody vazalstva SR (osemdesiattisíc letákov a dvadsaťtisíc plagátov vytlačila Matica slovenská). Okrem inej dôležitej korešpondencie J. J. Krúpa pred historickými júnovými voľbami 1992 rozposlal list všetkým hlavám európskych štátov, USA, Kanady, Číny a OSN. Celoživotne sa venoval chemickému priemyslu a vede – jeho šesť patentov je registrovaných v USA, v Kanade a v EÚ. Je autorom niekoľkých umeleckých diel a jeho kniha Cesta k úspechu bola prvá slovenská knižná publikácia na internete vôbec. Je členom Národného slovenského spolku, Slovenského katolíckeho sokola, Svetového kongresu Slovákov, Slovenskej ligy v Amerike, zakladateľom spevokolu Tatran a Slovenskej záhrady vo Winter Parku na Floride. Žije v meste Maitland.
- Slováci vždy mali a ešte aj dnes majú na americkom kontinente silné zastúpenie. Usadili sa aj v raji surfistov na slnkom zaliatej Floride. Čo sem našich krajanov priviedlo?
Veľmi stručne: floridské slnko a teplé podnebie. Keď to rozvedieme širšie, veľa Slovákov a Sloveniek, globálne väčšina ľudstva, preferuje žiť v pohodlnom podnebí, blízko mora a jazier, paliem, rekreačných stredísk, dostupnosti indoor a outdoor športov, zábaviek a oddychových zón. Odhadzovanie snehu a ľadu z auta a chodníkov, rozhadzovanie soli, ktorá koroduje autá, padanie a šmýkanie sa po zadku je zábavné väčšinou iba pre mládež. Skrátka, popri opaľovaní pri mori život ubieha oveľa radostnejšie ako na severe. A tiež rýchlejšie. To zisťujeme aj my penzisti... Naše múdre slovenské porekadlo ľuďom vraví, že bez práce nie sú koláče. A ľudia prichádzajú na Floridu aj za živobytím. Penzistov na Floride je približne iba osemnásť percent z celkového počtu obyvateľstva. Zvyšok tvoria prevažne pracujúci ľudia. Slovákov na Floridu priviedlo viacero dôvodov, trebárs aj pokojnejší život. Najmä starší ľudia si sem prichádzajú hojiť svoje choroby. Je pravda, že starší Slováci sa cítia lepšie na Floride. Zlepšiť si zdravie, nájsť si dobré živobytie, žiť morálnym životom, vhodným aj pre deti.
- Koľko krajanov žije dnes na Floride, stretávajú sa v nejakých združeniach?
Slovákov je relatívne málo. Odhadom okolo desaťtisíc. Je to veľký rozdiel v porovnaní so štátmi, ako sú Pennsylvánia, Ohio a či New Jersey. Bane, železiarne, priemysel a lesné práce tu v ponuke nie sú. Teda možnosť spojiť sa do väčších organizácií sa tu neuplatnila. Sú tu Slováci, ktorí majú vyššie technické a univerzitné i jazykové vzdelanie, majú vyššie kvalifikácie ako v časoch dávno minulých, ale nesústreďujú sa tu do väčších spolkov. Ani náboženské organizácie nepriťahujú dnešnú slovenskú emigráciu tak ako v minulosti. Dokonca ani slovenského kňaza tu niet. Kňaz slovenského pôvodu nám umrel pred tromi rokmi a Slovenská záhrada si na Slovenský deň musela zavolať kňaza zo štátu New Jersey. Tento rok to isté. Takže sme tu ako roztratené ovce. Spočítať takto roztrúsených ľudí je umenie. Podarilo sa mi zistiť percentuálne zastúpenie Slovákov v niektorých mestách Floridy. Povedzme vo Winter Parku, čo je sedemdesiatpäťtisícové mesto, žije 194 Slovákov. Práve tu má sídlo The Slovak Garden, Incorporated – Slovenská záhrada. Neďaleké Orlando má sedemstotisíc obyvateľov, z toho je 1 327 Slovákov. Vo Fort Lauderdale v centrálnej Floride pri Atlantickom oceáne je zo 731 tisíc obyvateľov 1 097 Slovákov (0,15 percenta). Miami má milión a pol obyvateľov a žije tam 470 Slovákov (0,03 percenta) a podobne. Vo väčšine miest Floridy však žijú alebo sa zdržujú Slováci jednotlivo.
- Tak ako v každej inej krajine aj Slováci na Floride sa asimilujú s ostatným americkým obyvateľstvom. Používajú ešte rodnú reč? Pripomínajú si ešte, že ich korene patria na Slovensko?
Fakt je, že v dnešných časoch Slováci v USA vymierajú rýchlejšie, ako to bolo v minulosti, povedzme po druhú svetovú vojnu. Po nej Slováci mali komunistickou vládou zakázané emigrovať do USA a všeobecne na Západ. Až na niekoľko tisíc politických utečencov nových emigrantov nebolo. Začali sme v USA vymierať. Etnické posily neboli. Vzájomné návštevy nejestvovali. Komunisti obklopili svoje štáty ostnatým drôtom, strážnymi vežami s guľometom a mínovými poľami. Bez slobodných spojov s rodnou krajinou sa amerikanizácia urýchlila. Teraz Slováci do USA neprichádzajú. Vďaka politickej, ale najmä hospodárskej situácii sa dnes Slováci koncentrujú na štáty EÚ. Dnes sa Slovákom finančne neoplatí pracovať v USA. To je ďalší dôvod urýchlenej amerikanizácie.
Áno, keď sa stretnú pôvodom originálni Slováci, rozprávajú sa po slovensky. Povedzme že ešte aj rodičia s ich deťmi sa rozprávajú po slovensky. Tu narodení Slováci bez slovenských škôl a slovenského okolia strácajú materčinu rýchlejšie ako za starých čias. I vzdelávanie je iné, a tak je slovenčina v úzadí. Konkrétny príklad. Náš syn, tu vyštudovaný doktor, a naša dcérka, ktorá vyštudovala obchodnú školu a pokračuje v štúdiu ďalej, sú v kuchynskej slovenčine celkom dobrí, ale keď vystúpime v debate na vyššiu vzdelanostnú úroveň, automaticky sa preskočí do angličtiny. Syn žije v štáte Washington a dcérka v štáte New Jersey. Nemajú sa ako dostať do slovenského okolia a spoločnosti. Pokiaľ poznám slovenské rodiny, absolútna väčšina používa doma slovenčinu. Deti sú si vedomé – a zdôrazňujeme im to – že ich koreň je slovenský a slovenčina je jeden z najkrajších a najvyspelejších jazykov na svete. Deti našich detí už po slovensky plynule hovoriť nebudú. Taký je skutočný život každého emigranta okrem Mexičanov a všeobecne Hispáncov. USA vydáva dokumenty i nápisy na výrobkoch aj po španielsky. V iných jazykoch nie. Politický trik...
- Pre krajanov vo vyššom veku vznikol na Floride dom pre seniorov Slovenská záhrada. Mohli by ste toto miesto predstaviť?
Slovenská záhrada bola založená v roku 1952. Pohnútkou na jej vznik bolo vybudovať oddychové, krásne miesto pre slovenských penzistov. Slovenskí fraternalisti z Národného Slovenského Spolku Maria Jergová-Belohlávková a Karol Belohlávek do tohto projektu vložili vlastné peniaze. Ich dobré srdcia videli potrebu kultúrneho a rečového centra v príjemnom prostredí centrálnej Floridy pre starších Slovákov a Slovenky. Kúpili v centrálnej Floride štyridsať akrov poľnohospodárskej pôdy s veľkým citrusovým sadom vo Winter Parku. Rozdelili ho na polovicu. Jednu časť pomenovali Slovak Village – Slovenská dedina, aby si Slováci mohli kúpiť pozemky na postavenie ich domov. Druhá časť bola určená na byty pre starších na prenájom. Dobrá myšlienka tiež potrebuje financie. Zbierky od ochotných ľudí pomáhali, ale nestačili. Doteraz sa postavilo dvadsaťšesť bytov. Dve dvojbytovky sa odvtedy nezákonne predali... Tiež originálne nadšenie poľavilo, až napokon Slovenskú dedinu museli predať. Dva domy vlastnia dve Slovenky. Jeden na Štefánikovej a druhý na Moysesovej Street. Ostatok je obsadený Američanmi. Slovenská záhrada, Incorporated funguje na dvadsaťjeden akroch. V domoch je dvadsaťdva bytov. Vždy záleží na tom, kto ju vedie. Sú ľudia čestní a poctiví, a sú ľudia iní. Tak je to všade. No mňa to strašne bolí, keď vidím nečestnosť medzi Slovákmi. Lebo my Slováci nie sme hocikto. My sme deti svätých – Cyrila a Metoda. My máme veľké poslanie v tomto nepoctivom svete. My máme učiť ľudí Kristovej poctivosti, pravde a láske.
Takže zhrniem, boli časy dobré, a boli i časy zlé. Záhrada pripravila už 63. Slovenský deň, ktorý sa uskutočnil 7. marca. Je to pekné podujatie. Vystupoval na ňom Slovenský ľudový súbor Lučina z Clevelandu, prišlo okolo stotridsať ľudí. Boli časy, keď z rôznych štátov USA pricestovalo aj päťsto návštevníkov.
Časy sa menia. Slovenčinu v Slovenskej záhrade počuť čoraz menej. Návštevníci si pozrú Múzeum ľudových krojov, prezrú si knižnicu, peknú veľkú halu pre dvesto ľudí, malú halu, kde uvidia na stenách namaľované emblémy slovenských miest, prezrú si bazén, prejdú sa po záhrade okolo jazierka alebo sa posadia na lavice a spomínajú na starých priateľov a na staré „zlaté“ časy. Je to celkom pekná prechádzka a potešia sa z príjemného podnebia. Pritom sa do bronzova opália. Floridské slnko je celkom silné aj v zime. Čo sa týka bytov, tie sa prenajímajú na rok. Slovenská záhrada je nezisková organizácia. Ak by ste chceli o nej vedieť viac, tu je naša webstránka: www.slovak-garden.com. Nájdete na nej všetko, čo chcete vedieť. Krásne fotografie, aj niekoľko ročníkov nášho časopisu Floridský Slovák. Vyberte si to, čo sa vám páči.
- S akými problémami sa najčastejšie stretávate a naopak, na aké úspechy ste hrdý?
Už som spomenul niektoré problémy. V prvom rade zostáva fakt, že Slovákov je v Slovenskej záhrade stále menej. V minulosti tu bývali iba Slováci. Dnes sú tu ľudia z Českej republiky, je tu Ukrajinka, taliansko-poľská rodina, je tu jedna Portugalka. Väčšina Slovákov je už narodená v USA. To znamená, angličtina je primárny jazyk. Inak sa nedohovoríme.
- A ešte pár slov o sebe...
Väčšinu života som pracoval v chemickom výskume. Najprv v Bratislave a od roku 1967 v New Jersey. Chémia je presná veda. Pravda je iba to, čo sa pokusmi dokáže. Každý objav vo vede musíš dokázať opakovanými pokusmi. Ak to nedokážeš – patent z toho nie je. Alebo ti vybuchne reaktor... Všeobecne väčšina ľudí nie je navyknutých na takú presnú prácu. To vieme aj z činnosti politikov. Pravda života je taká, že ľudia povedia aj to, čo nie je pravda. Klebety. Okrem toho, starí ľudia zabúdajú. Aj na zákony, aj na pravidlá. A už sú problémy... Našťastie väčšina nájomníkov v Slovenskej záhrade sú slušní ľudia. A predsa ku konfliktom sa občas dostaneme. Na konflikty som mal takýto liek: stretnime sa s úsmevom, odhaľme pravdu, vyriešme problém spravodlivo a rozíďme sa s úsmevom. A na čom som hrdý? Na ten najväčší úspech. Aj keď sme nedosiahli všetko, čo by sme chceli, zostáva fakt, že Slovenská záhrada existuje už šesťdesiattri rokov, a to je jeden veľký úspech!
- Čo pre vás osobne znamená byť krajanským aktivistom? Na čo ste počas svojich krajanských aktivít najviac kládli dôraz?
Ja by som vymenil slovo aktivista za národovec alebo patriot. Vždy som hľadal pravdu. Vždy som bojoval za slobodu slovenského národa. Nenávidím otroctvo. Nenávidím útlak. Lož je zlodejstvo. Zlodejské ideológie ako marxizmus, veľkomaďarizmus, čechoslovakizmus, nacizmus a neoliberalizmus sú výplody chorých, morálne prepadnutých ľudí. Sú to podvodnícke, zotročujúce triky ako osprostieť ľudí, aby išli proti sebe a svojmu národu. Milujem slobodu. Aj preto, lebo Najvyššia Tvorivá Inteligencia v nekonečnom vesmíre – Boh, ma stvoril slobodným. Nikto nemá právo a nikomu som nedal povolenie mňa ako osobu, moju rodinu a môj národ zotročiť. Keď som prišiel z vojenčiny a objavil podvod ideológií marxizmu a čechoslovakizmu, nemohol som zotrvať za ich ostnatým drôtom. Hľadal som spôsob, ako z toho koncentráku utiecť. Po nevydarených pokusoch v roku 1962 a 1963 konečne v roku 1964 som mohol moju túžbu uskutočniť. Na výlete do Juhoslávie a Talianska sme s mojím spolupracovníkom z Výskumného ústavu stavebníctva v Bratislave utiekli z lode v neapolskom prístave. Dostali sme sa do utečeneckého tábora spravovanom OSN a odtiaľ do USA. Vtedy Amerika bola ešte Amerikou. Teda počas mojich časov. No a hneď som sa zapojil do práce za slobodu slovenského národa – v Slovenskej lige, v Slovensko-americkom kultúrnom stredisku v New Yorku a od sedemdesiatych rokov vo Svetovom kongrese Slovákov. Bola to práca na oltár slovenského národa.
Odkiaľ sme brali peniaze na činnosť? Z vlastného vrecka. To mi ťažko uverila aj moja rodina v Bratislave, keď som tam prichádzal na agitáciu za samostatné Slovensko. Jeden z mojich bratov ‒ Dr. Jozef Krúpa, bol spojka na Slovensku... Najväčšie víťazstvo v mojom živote bolo slobodné, samostatné SLOVENSKO! Teda najväčší dôraz som kládol na národné ozdravenie Slovákov v Amerike a všade. Starnem aj ja, pomaly sa budem poberať na trvalý slobodný odpočinok. Nech Pán Boh pomáha mojej rodine a národu! Nech Matica slovenská sa stále drží svojho pôvodného poslania! Politické konštrukcie vznikajú a zanikajú. Národ zostáva navždy.
Zhovárala sa Zuzana PAVELCOVÁ ‒ Foto: SNN