Jedovaté sliny na Maticu        

thumbnail

POZNÁMKA

Zdá sa, že pohnutá história najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizne Slovákov sa vracia po špirále času. Smutne známy maďarizátor, ministerský predseda Koloman Tisza po zatvorení Matice slovenskej a zhabaní jej majetku povedal v uhorskom sneme: „Považujem za svoju povinnosť verejne vyhlásiť, že kým budem na tomto mieste, s každým spolkom podobného zamerania zúčtujem podobne.“ Matica napokon prežila, tak ako prežil národ. Takmer o sto rokov neskôr, v roku 1967, na krátkej návšteve Matice vtedajší prezident a prvý tajomník ÚV KSČ Antonín Novotný obvinil matičiarov z buržoázneho nacionalizmu, neprijal pripravené dary a celé toto faux pas sa skončilo tým, že sa obrátil na svoju ženu so slovami: „Mařko, jedeme domů!“ Matica bola v minulosti tŕňom v oku vládnucich čechoslovakistov v Prahe i v Bratislave. Obvinenia z nacionalizmu a z iných ešte odsúdeniahodnejších izmov sprevádzajú matičiarov aj dnes.

Programy a zamerania verejných národných inštitúcií a spolkov sa v jednotlivých štátoch líšia, ale v mnohom sú podobné našej Matici slovenskej, najmä ak ide o národno-kultúrne služby pre krajanov doma a v zahraničí, napríklad Matica srbská, slovinská, chorvátska, lužickosrbská, čiernohorská, Bunjevačka Matica... Markantný rozdiel však možno vidieť v tom, že nikde v slovanskom svete na svoju národnú inštitúciu neútočia príslušníci vlastného národa, nikde nespochybňujú jej existenciu, ako to robia na Slovensku dokonca členovia štátnej vedeckej inštitúcie. Už neútočia na Maticu len Maďari a niekdajší vrchný papaláš Novotný, ale aj pracovník Historického ústavu SAV Dušan Kováč, ktorý považuje Maticu slovenskú za anachronizmus, vyčíta jej okrem iného vlastenectvo, v jeho chápaní „hejslováctvo“,  ktorého súčasťou nie je rovnako slovenská ako európska identita.

Niektoré udomácnené neslovenské médiá idú ešte ďalej. Šéfredaktorka denníka Sme Beata Balogová napísala antimatičný pamflet, v ktorom bez akýchkoľvek relevantných podkladov o Matici slovenskej tvrdí, že „je zanesená politickou mastnotou, že zhrdzavela, lebo do nej vlievali hejslovácke lži o histórii, že zhnedla po tom, ako ju pochytali fašisti“. Neodôvodnené brutálne útoky bratislavskej kaviarne i niektorých mimovládnych organizácií sú pokusom zúčtovať s Maticou takým flagrantným spôsobom, aký táto národná ustanovizeň Slovákov vo svojej novodobej histórii ešte nezažila.

Profesor Milan Ďurica v roku 2012 pri príležitosti vyhlásenia Roka Matice slovenskej v Mekke slovenského národného diania v Martine povedal: „Podľa mňa je dnes Matica slovenská práve taká potrebná ako v 19. storočí. Vtedy išlo o to vzbudiť národné povedomie Slovákov a aj teraz treba národné povedomie doslova kriesiť u veľkej časti národa. Chýba nám čosi, čo je pre iné národy prirodzená vec, chýba nám národná jednota. A niekto má záujem rozdeliť Slovákov a Slovensko, aby tu panoval.“

Slováci potrebujú viac ako iné národy vlastenecký, identitu tvoriaci spolok, ktorý zároveň naplní smernicu UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva. Toto poslanie nemôžu Matici odňať nijakí slniečkari, Sorosove nadácie ani jedovaté sliny v ústach prispievateľov Denníka N a Sme, ani cudzí element Grigorij Mesežnikov. Matica vo svojej histórii prežila aj časy krutého národného útlaku, časy osočovania a nenávisti – prežije aj tie dnešné. Lebo musí.

Ľudovít ŠTEVKO



Pridaj komentár