K verejnoprávnosti sme prešli sotva tretinu

thumbnail

Pravdaže, nie všetci, ale mnohí občania na Slovensku so záujmom sledujú diskusie a predstavovanie kandidátov na post generálneho riaditeľa „rádiotelevízie“ pred jeho voľbou v Národnej rade Slovenskej republiky. Matičný týždenník sa o tejto téme rozprával s podpredsedom  parlamentného Výboru pre kultúru a médiá, bývalým prominentným žurnalistom Karolom FARKAŠOVSKÝM.

  • Je príliš optimistické predpokladať, že v súčasnosti je na Slovensku pojem verejnoprávnosť celkom v súlade s legislatívou o nej a ako blízko či ďaleko je od verejnoprávnej praxe vo svete?

V žurnalistike aj v našej legislatíve je verejnoprávnosť definovaná celkom presne a solídne. To je však málo a stačí akurát na také prvoplánové, amatérske verbálne žonglovanie s týmto pojmom. Pomenovať verejnoprávnosť v učebniciach a v zákone je totiž len prvý krok. Ten sme u nás urobili vďaka pomoci a skúsenostiam demokratickej časti Európy, ktorá v tom bola ďaleko pred nami a pomohla nám. Veľmi sme sa tým nemuseli natrápiť. Považovať to za náš veľký úspech by bolo preto naivné. O skutočnom úspechu sa totiž dá hovoriť až vtedy, keď dokážeme verejnoprávnosť uviesť do mediálnej praxe a spoločenského života. Čo to znamená? Určite nie to, že z jedného dňa na druhý premenujeme Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu na RTVS a – máme verejnoprávne médium. Oživiť verejnoprávnosť v praxi, to je dlhodobý proces – cesta, z ktorej máme za sebou sotva jednu tretinu. V spomínanom procese totiž musíme verejnoprávnosti učiť a naučiť novinárov i riadiaci manažment. Musia nielen dokonale pochopiť, čo je vlastne verejnoprávnosť, aké má pravidlá, zásady, princípy, tvorivé postupy, ale musia sa s ňou profesionálne stotožniť, musia sa s ňou takpovediac zžiť a dostať ju do svojho krvného obehu. Musia verejnoprávne rozmýšľať, tvoriť, konať i riadiť. A musia sa učiť od najlepších na svete.

  • Ako podpredseda parlamentného výboru pre médiá myslíte si, že programovo je v súčasnej RTVS dlhodobo naplnené slovo verejnoprávnosť?

RTVS sa v programovej skladbe usiluje rešpektovať rozmanitosť a rôznorodosť záujmov publika. Filmová ponuka by tomu možno aj zodpovedala. Ale to je iba torzo z toho, čo je a čo má byť obsahom verejnoprávnosti. Terčom kritiky je v RTVS spravodajstvo a publicistika tak z pohľadu ich obsahu, ako aj formy. V tejto „výkladnej skrini“ verejnoprávneho rozhlasu a televízie často chýba obsahová kvalita, invenčné spracovanie, dynamika, vyváženosť, nestrannosť, vyššia úroveň profesionality tak v dramaturgii, ako aj v interpretačnej moderátorskej rovine. A to som ešte nespomenul jazykovú úroveň, pod ktorou rozumieme nielen správnu spisovnú slovenčinu, ale aj štylistiku, intonáciu, dynamiku prejavu, melodiku reči, artikuláciu a celkovú zrozumiteľnosť obsahu.

  • Aké nedostatky by ste jej vytkli?

Za manažérsky neprofesionálne a slaboduché považujem podprahové masírovanie verejnej mienky po každých televíznych správach reklamou o tom, že spravodajstvo RTVS je najobjektívnejšie a najdôveryhodnejšie. Nie je to len akútna túžba vedenia RTVS? A nemôže to byť náhodou odraz klesajúcej úrovne spravodajstva v konkurenčných komerčných médiách? Môžete si zaplatiť akékoľvek prieskumy, tie vám objektivitu ani dôveru nezabezpečia. Dôvera sa u divákov buduje dlhé roky. A rozhodne sa nebuduje reklamou, ale najvyššími nárokmi na profesionalitu. Dôveryhodnosť sa nedá kúpiť a ani vmasírovať do diváka. Ten ju musí na začiatok najskôr cítiť, potom si ju začne uvedomovať a následne prejavovať.

  • Čo hovoríte na prieniky komercie a komerčného priestoru do verejnoprávneho priestoru či už z manažérskeho, programového alebo tvorivo personálneho pohľadu?

Je nespochybniteľným faktom, že komerčné médiá majú značnú silu. Zatiaľ. A, žiaľ, verejnoprávne médium sa im miestami až priveľmi usiluje podobať. Často imituje tvorivé postupy a prezentačné spôsoby komercie namiesto toho, aby si vytvorilo a budovalo svoj vlastný štýl. Práve štýlom a neustálou kvalitou, zárukou pravdivosti, úplnosti, aktuálnosti a profesionality sa verejnoprávne médium musí odlišovať od komerčných konkurentov. A akékoľvek súťaženie RTVS s nimi je nezmyselné. RTVS má byť voči nim jasne vyhranenou a odlíšiteľnou alternatívou. Mnohí novinári ani manažéri vo verejnoprávnom médiu ešte nepochopili, že cieľom a zmyslom ich práce nie je veci a dianie komentovať, ale o nich informovať. Utvorenie názoru je výlučným právom divákov a poslucháčov.

  • Verejnosť očakáva, že základné, včasné, vyvážené a najmä rýchle informácie dostane od média, ktorému platí koncesie. Takisto od neho očakáva pôvodnú slovenskú tvorbu, výchovno-vzdelávacie programy a podobne. Dostáva toto v súčasnosti od RTVS?

Áno, verejnosť má právo na aktuálne, pravdivé, overené a profesionálne spracované informácie. Zdôrazňujem informácie, nie komentáre či individuálne postoje redaktorov a moderátorov. Rozhlasové či televízne spracovanie informácií má mať veľmi silný punc kvality, ale súčasne aj originálnosti. To platí, samozrejme, aj na prácu moderátorov. Dá sa k tomu dopracovať aj v podmienkach RTVS. Pokiaľ ide o pôvodnú tvorbu a vzdelávacie programy, musím povedať, že kapacity nie sú využité ani na štyridsať percent. RTVS pri troche správnej motivácie by určite našlo aj vo vlastnej kuchyni veľa schopných ľudí, ktorí by dokázali vymyslieť zaujímavé projekty aj v oblasti vzdelávania, ktoré je v súčasnosti úplne poddimenzované. Formáty „5 proti 5“ alebo „Čo ja viem“ nemožno považovať za vzdelávacie. A práve vzdelávanie, rozvíjanie občianskeho povedomia, hrdosti, zdravého vlastenectva je napríklad tá oblasť, v ktorej sa verejnoprávne médium môže odlíšiť od konkurencie, ba môže plniť veľmi dôležitú a nezastupiteľnú úlohu pri kultivovaní celospoločenského života a medziľudských vzťahov.

  • Ako podpredseda výboru pre médiá NR SR a tiež rozhlasový tvorca s dlhoročnou praxou určite máte predstavu, aký by mal byť riaditeľ slovenskej televízie?

Očakávam, že to bude profesionál, ktorý nedonesie iba krásnu víziu na papieri. Predpokladám, že to bude silná, zároveň aj vnímavá osobnosť a človek, ktorý dôverne a detailne pozná mediálne prostredie. Mal by mať skúsenosti aj z rozhlasu, aj z televízie. Mal by to byť kreatívny človek, ktorý veľmi dobre vie, ako sa tvorí program, a ktorý dokáže byť po odbornej aj ľudskej stránke lídrom. Mal by to byť človek, ktorý vráti Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii kredit a obľúbenosť v srdciach poslucháčov i divákov.

Zhováral sa Ján ČERNÝ – Foto: archív 

 

 



Pridaj komentár