Každý si tlačí do kopca svoj balvan

thumbnail

SLOVÁCI V ZAHRANIČÍ

Michal SPEVÁK: Udržať si reč v ďalekej cudzine je nesmierne náročné. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zorganizoval počas posledných dvoch októbrových dní Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Hlavným cieľom podujatia, ktoré sa uskutočnilo v kontexte platnej Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, bola diskusia o problematike prístupu štátov, v ktorých žijú a pôsobia Slováci, k národnostným menšinám a ku krajanským komunitám. Na konferencii sa zúčastnili zahraniční Slováci z dvadsiatich dvoch štátov. Krajanov z Čiernej Hory reprezentoval Michal SPEVÁK, predseda Čiernohorsko-slovenského priateľstva (ČSP), s ktorým sme hovorili o prínose konferencie.

  • Mohli by ste priblížiť rokovanie?

Na konferencii odzneli mnohé cenné príspevky, v ktorých si účastníci vymenili informácie a praktické skúsenosti. Išlo o akýsi „networking“ slovenského zahraničia. Boli to poznatky o možnostiach, ako realizovať veci na národa roli dedičnej v rôznych krajinách. Diskusia bola orientovaná aj na také vážne témy, ako je otázka zachovania národného povedomia a jazyka u mladej generácie a príprava novej koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, čo je aktuálna priorita ÚSŽZ. Predseda Úradu Igor Furdík vyzval účastníkov aktívne sa podieľať na príprave tohto významného dokumentu, ktorý načrtne priority a smerovanie štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom na najbližšie roky.

  • Ako vy osobne vnímate starostlivosť nášho štátu o Slovákov, ktorí žijú v zahraničí?

Aj keď sa konferencia uskutočňovala pod záštitou hlavy štátu, tentoraz nás prezident SR neprijal, ako to dosiaľ bolo zvykom, čo u niektorých krajanov vyvolalo rozčarovanie. Starostlivosť štátu však existuje, a to je dobre, ale treba ju neustále prehlbovať. Už dávnejšie som upozorňoval a poukazoval, že niektoré krajiny sa o svoju diaspóru starajú inak. V chorvátskom parlamente majú zahraniční Chorváti právo zvoliť si jedného poslanca, ktorý potom zastupuje ich záujmy. Na strane druhej má Maďarsko špeciálny program na podporu detí, ktoré sa v základných školách mimo Maďarska učia po maďarsky. Podľa mňa niečo podobné by mala prijať aj SR, veď deti a mládež sú nesmierne dôležité. Ak stratíme deti a mládež, prídeme o všetko, čo sme roky rokúce budovali. Moji predkovia sa v roku 1745 vysťahovali z mestečka Málinec do Vojvodiny, kde dnes žijeme už jedenásta generácia vysťahovalcov a stále hovoríme po slovensky, aj keď je nesmierne zložité udržať si reč v neslovenskom prostredí.

  • Ako sa vám to darí?

Každý z nás tlačí do kopca svoj balvan. V krajine, kde žijem, teda v Čiernej Hore, žije podľa posledných oficiálnych údajov z roku 2011 len osemdesiatosem Slovákov, a to ako etnická skupina, ktorá nemá status menšiny. V roku 2007 sme založili organizáciu a pomenovali ju Čiernohorsko-slovenské priateľstvo (ČSP), ktorá je otvorená pre všetkých, lebo nás Slovákov je tak málo, že potrebujeme spolupracovať s inými. Propagujeme najmä Slovákov žijúcich v Čiernej Hore, slovenskú reč a slovenský národ. Podujatia pripravujeme s podporou ÚSŽZ.  Naša webová stránka www.nvocsp.org je bilingválna a sme aj na facebooku.

  • Ani nie sto Slovákov v Čiernej Hore – potom sú určite problémy s členstvom...

Momentálne máme dvestopäťdesiatdeväť členov, hlásia sa k nám totiž aj sympatizanti, priatelia Slovenska a Slovákov. V poslednom období sú vo fókuse našej činnosti najmenší. Máme za sebou druhý ročník úspešného projektu Letná škola slovenskej vlastivedy s početnou účasťou, pod čo sa podpísali vynikajúci prednášatelia, ktorí deti a mládež zainteresovali prostredníctvom hier. Úspešný bol vďaka spolupráci s lektorkou Mgr.  Helenou Ľos Ivoríkovou, ktorú vyslalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a momentálne pôsobí na Univerzite v Belehrade v Srbsku. Záujem detí a mládeže o slovenčinu  je iba prvým krokom a v tomto chceme dlhodobo pokračovať. Okrem toho deťom prednášal o folklóre svetoznámy folklorista Ján Slávik z Kysáča v srbskej Vojvodine.

  • Čím by SR mohla skvalitniť prácu s našimi zahraničnými krajanmi?

Krajanom za hranicami SR by azda najviac vyhovovala aktívna podpora detí a mládeže slovenskej národnosti. Tiež si myslím, že by pomohla zmena legislatívy SR na prospech krajanov, udeľovanie štátneho občianstva pre krajanov, ako to robí Maďarsko, resp. zjednodušenie jeho získania. Diskutované sú prípady, že v krajinách, kde Maďarsko robí takú aktívnu národnostnú politiku, napríklad Zakarpatská Ukrajina či Vojvodina, tak aj etnickí Slováci prijímajú občianstvo Maďarska ‒ takto získava občanov. Na strane druhej ľudia aj z dôvodu jednoduchšieho cestovania a vidiny ľahšieho života prijímajú občianstvo štátu EÚ. Myslím si, že stačí prevziať skúsenosti a prax iných. Štatistiky nás varujú: v ČR sme za dve desaťročia stratili až 227 000 ľudí slovenskej národnosti, v roku 1991 tu žilo 375 000 Slovákov a v roku 2011 už iba 148 000. V Srbsku žilo 63 941 Slovákov v roku 1991 a v roku 2011 už iba 52 750. To sú alarmujúce čísla, chcelo by to vytvoriť nejaký nový mechanizmus na spomalenie tohto trendu, no najlepšie by bolo ho zvrátiť.

Viliam KOMORA ‒ Foto: archív autora



Pridaj komentár